Siriusova skrinka II. 8.
1. 11. 2009
Nasledujúcich niekoľko dní okolo sa okolo domu vznášala dusivá atmosféra. James odchádzal na dlhší čas preč bez toho, aby niekomu povedal kam. So Siriusom nekomunikoval, s Lilly a Remusom sa rozprával úsečne a keď sa s ním Sirius pokúsil porozprávať, odišiel z miestnosti. Nikomu sa nepodarilo dozvedieť, čo presne Jamesovi prekáža, ale všetci to tušili.
„Asi som to prehnal,“smutným hlasom priznal Sirius, keď bol James opäť raz preč. „Na ten dom si chcel zarobiť sám, vedel som to. Vždy s nadšením hovoril o tom, že to bude jeho dom. VÁŠ dom. Mal som si to uvedomiť.“
„Jeho to prejde,“povedala Lilly, no neusmiala sa. „Nerob si starosti, Sirius. Ten dom je krásny a už sa neviem dočkať, kedy sa tam nasťahujeme!“
Kľúč od nového domu visel na vešiačiku pri dverách spolu s kľúčom od motorky. Sirius si ju odmietal nechať, kým sa s Jamesom neudobria a tak teraz stála v provizórnej garáži na dvore a smutne pozerala na padajúci sneh. Sirius tam často sedával s ňou a pôsobil ešte smutnejšie.
„Ako sa správa na školeniach?“spýtala sa Lilly po dlhom tichu a Sirius sa letmo zamračil. „So všetkými sa rozpráva. Najmä s Holly, teraz, keď som s ňou skončil...“
„Ty si ju opustil?“vyhŕkol Remus a takmer utrhol knôt na delobuchu, ktorý si prezeral.
„Sami ste videli, že to nemôže fungovať normálne!“bránil sa Sirius ich vyčítavým pohľadom a ponáhľal sa vziať Remusovi svoje poklady. „Zase chcela niečo viac a to neznášam. Nebolo nám dobre aj doteraz? To jej „vzťah sa musí rozvíjať“. Fuj, skoro som sa povracal.“
„Sirius!“zamračila sa Lilly a neprestávala sa mračiť ani keď hovorila ďalej. „Takže Potter sa s nimi rozpráva?“
„Úplne prirodzene,“prikývol Sirius. „Dokonca im povedal, nech si nevšímajú naše správanie, že to prejde.“
„Ale doma sa tak nespráva. Vôbec nič normálne mi nepovie. A s Holly sa tiež rozpráva?“
„Áno, už som povedal. Asi ju utešuje... teda chcel som povedať...“Sirius rázne zabalil silvestrovskú raketu do krabice.
„Fajn, tak nech sa uťešujú navzájom!“zvreskla Lilly a z konca prútika, ktorým mierila na riad v dreze, vyšľahli iskry. Niekoľko tanierov sa rozbilo.
„Kde si bol?“Lilly sedela na zemi pri kozube v spálni. Hodiny nekompromisne ukazovali neskorú nočnú hodinu a James celý premrznutý vošiel do spálne.
Bol na ňu smutný pohľad. Čakala ho celú noc a on zatiaľ... Sľúbil, že bude šťastná a teraz jej prsteň...
„Prečo ho máš otočený do dlane?“spýtal sa, zhadzujúc si z pliec premoknutý habit.
„Niečo som sa ťa pýtala,“zopakovala a hlas sa jej chvel.
Vtedy sa Jamesove pocity zmenili. Bol tam, kde cítil, že má byť. A navyše jej to nemôže povedať. Nesúhlasila by. Vravela to. A predsa, musel tam byť, aby dokázal, že je rovnako dobrý ako Sirius. Nepotrebuje od neho milodary, aby si mohol kúpiť dom. A ten jej radostný výkrik, keď im ho daroval. Obdivný pohľad. Objatie. Malo byť jeho. Mala byť jeho.
„To je moja vec,“povedal vzdorovito.
„Aha,“zašepkala a sťažka prehltla. „Ale predpokladám, že Holly si to povedal.“
„A keby aj hej, prečo ju tu ťaháš?“
„Ja ti ani neviem,“povedala Lilly a predstierala, že tuho rozmýšľa. „Hmm, žeby preto, že som tvoja snúbenica a za posledné štyri dni si povedal len dve „ahoj“? Žeby preto, že viem ako uvoľnene sa popritom zhováraš s ňou? Alebo preto, že celé dni neviem kde si a zomieram strachom, pretože každú chvíľu niekto zomrie? Hovoríš, že je to tvoja vec. Myslíš, že máš pravdu?“
Nekričala a bol by radšej, keby po ňom hodila kutáč od ohňa, alebo vypálila zopár zaklínadiel.
„Čoskoro to pochopíš,“povedal napokon. Pristúpil k nej a začal sa pohrávať s jej pramienkom vlasov. „Teraz to len vydrž.“
Zatvorila oči a párkrát sa plytko nadýchla. „Vypadni, Potter. Vzťah nie je o tom, že si nedôverujeme, a večer sme svoji. Dnes môžeš spať na gauči.“
„Môžem?“zarazil sa James a priam cítil, že mu vypína mozog.
„Áno, alebo môžeš ísť za Holly, keď pri nej sa vieš tak pekne vyrozprávať!“
„Jasné!“teraz už kričala a on počul, že intenzita jeho hlasu tiež prudko stúpla. „Veď načo by som tu aj zostával?“
„Načo? Keď máš Holly?“pridala sa Lilly.
„Načo... keď tu máš Siriusa?!“zreval James, vzal si ten istý mokrý plášť a opäť odišiel.
Kam, to Lilly nevedela.
Holly bývala v byte v Londýne. James tam už raz bol. Potrebovala pripevniť poličku a nikto na to nemal čas. Tentoraz zaklopal a Holly otvorila v nočnej košeli s vytiahnutým prútikom.
„James?“usmiala sa prekvapene a sklopila prútik.
„Môžem u teba prespať?“spýtal sa šeptom a Holly otvorila dvere dokorán.
„Kávu, čaj, niečo na zjedenie?“ponúkla ho, keď sa ocitli v obývačke.
„Nie,“pokrútil hlavou a sadol si. „Len ma, prosím, nechaj vyspať.“
Holly stisla pery, vytiahla prútik a niečo zamrmlala. Zo spláne priletel vankúš a prikrývka.
„A nechceš mi povedať, čo sa stalo?“spýtala sa. Zachytila prilietajúce veci a starostlivo ich uložila vedľa Jamesa tak, aby sa tam zmestila aj ona. „Beztak nezaspíš, kým to zo seba nedostaneš.“
„Asi máš pravdu,“pritakal James a začal rozprávať, keď sa ozvalo rázne zaklopanie na dvere.
„Počkaj,“požiadala Holly a rýchlo pribehla ku dverám. Opäť vytiahla prútik a otvorila.
Bol to Sirius. „Je tu James?“
Holly si však zastala do dverí a rozhodne vyhlásila. „Ja ťa viac do bytu nepustím.“
„Nebuď trápna, Hol,“prekrútil očami a jemne ju odstavil nabok.
James už stál v chodbe. „Čo tu chceš?“
„Prišiel som po teba,“povedal Sirius. „Lilly je z teba úplne zúfalá. Ako my všetci.“
„Niekedy nevychádzam z úžasu. Čo si o sebe myslíš?! Nie si môj otec, aby si ma kontroloval! Je zúfalá? Tak jej buď oporou. To si predsa celý ty. Veľký hrdina, ochranca všetkých žien, milovník, opora, bohatý panovník ženských sŕdc.“
„James, neviem...“
„Ale vieš! Keby nebola moja snúbenica, už by ste boli v sebe...!“James v zlosti zhodil knihy zo stola po jeho pravici.
„Ty nie si normálny!“Sirius sa chytil za hlavu. „Evansová je TVOJA!“
„Presne o tom hovorím. Keby nebola...“
„Ale je! Nikdy som o ňu nemal záujem a netuším ako ti to mohlo napadnúť,“ubezpečoval ho Sirius a neubránil sa úsmevu.
„To asi stačilo,“Holly sa postavila medzi nich a namierila na Siriusa prútik. Dvere susedných bytov sa začali otvárať a chodbu naplnilo šomranie. „Uvidíme sa na školení, Sirius.“
„Mne je to jedno,“presviečala Lilly samu seba a zúrivo si rozčesávala vlasy. „Nech si ide za kým chce. Nie je jediný muž na planéte!“
Ale je. Pre teba je jediný. Vieš to. Miluješ ho. A to dovolíš prvej úbohej chudere aby ti ho vzala? Po tom všetkom, čo pre teba urobil? Myslíš, že na to zabudol za ten rok, čo ste spolu?
Alice sa tvárila, akoby myslela na to isté, no nepovedala to. „On sa spamätá.“
„A keby aj, prečo by som mu mal odpustiť?“ohnivo sa spýtala Lilly. „Nemám dôvod. Bez okolkov sa vzal a šiel za Holly.“
„Nie,“ozvalo sa od dverí a obe prekvapilo, že to bol Remus. „Neklam samu seba, Lils. Vyhodila si ho.“
„Dakujem, Remus,“chladne odvetila Lilly a tresla hrebeň na stolík. „Nakoniec som ja tá zlá, však?“
„To nikto nepovedal,“upokojovala ju Al. „Správa sa ako totálny blbec, ale on sa dá dokopy, uvidíš.“
„Sirius tam včera bol. Ak ho nepresvečil on, tak nikto,“povedala Lilly a pohľad jej podvedome zaletel k skrini. „Asi ho pobalím, ak sa chce presťahovať radšej k Holly.“
„Ešte nič nerob!“pokúsil sa ju zastaviť Remus, ale ona otvorila skriňu a siahla po habite, no zasekla sa uprostred pohybu.
„Kde je metla? Včera ju nebral, kde ju nechal?“videla, že sa jej ruka chveje a hrdlo jej nepríjemne zvieralo. Metlu by nenechal ležať niekde len tak. Vždy tu mala svoje miestečko, pekne v teple. Siriusova bola vystavená v obývačke, ale Jamesova bola bezpečne uložená. Našiel jej už nové miesto v inej skrini?
Vtom sa však popred okno mihla čierna hmla. Pás sa rozplynul a niečo buchlo pri vchode.
„Čo sa deje?“Alice vytiahla prútik a vrhla k dverám, ale Remus ju zachytil. Všetci zmĺkli. Remus si pomaly vytiahol prútik a naznačil Lilly, aby urobila to isté.
„Kde je Frank?“šeptom sa otočil k Al.
„So Siriusom hore...“odvetila takisto šeptom. A potom niečo buchlo. Izbou preleteli svetelné pásy, naplnili ju výkriky... rozbila sa okenná tabuľa.
Nejaká mužská ruka silno buchla Remusovi po tvári. Nevidel nič. Počul Siriusov výkrik. Odkiaľ prišiel? Nejaká jemnejšia, ženská ruka ho chytila za plece a tlačila pred sebou. Videl slvetlá z odrazených zaklínadiel. Cítil zem. Niekto ho stiahol na zem.
Ticho.
„Slušná cháska,“zaškriekal vysoký mužský hlas niekde blízko. „Temný pán by sa s nimi nemaznal.“
„Ako to môžeš vedieť, Limin?“odpovedal drsnejší, takisto mužský hlas.
Sirius, Frank a Alice stáli uprostred spálne a mierili prútikmi na troch smrťožrútov stojacich pri dverách. Remusa strčili za posteľ. Nevedeli ako by zaobchádzali s vlkolakom. Takisto Lilly bola v úzadí, no tiež mala vytiahnutý prútik.
„Neprišli sme na posedenie pri čaji,“ozval sa tretí, celkom vyrovnaný hlas. „Longbottomovci, tí, čo mali svadbu, vravel som vám, že bola zábava, chlapci, mali ste sa prísť pozrieť, pustili všetkých...“
Smrťožrúti sa zasmiali.
„Ale so mnou si netancovala, nevestička,“oslovil Alice a namieril na ňu prútik. „Tak čo, nevynahradíme si to? Tarantallegra!“
„Protego!“zvolali Alice s Frankom naraz a vytvorila sa pred nimi neviditeľná stena. Zaklínadlo sa odrazilo a len o kúsok minulo prvého Smrťožrúta s vysokým hlasom.
„Čo chcete?“spýtal sa Sirius a ostro. „Toto je môj dom a nikto vás tu nepozval.“
„Našťastie ani jeden z nás nie je upír,“zaškeril sa tretí Smrťožrút, ktorý vypálil zaklínadlo.
„Pozri, tamto je tá ryšavá, aj ju chcel...“prehovoril prvý Smrťožrút ukazujúc na Lilly. „A to bude jej manžel. Asi to dostal. Nič z neho nebude,“usúdil pri pohľade na Remusove nohy zradne trčiace spoza postele.
„Sklapni už, Limin!“osopil sa sa na neho tretí Smrťožrút. „Temný pán je veľkorysý. Ponúka vám miesto po svojom boku. Pozrite, prišli sme s pozvánkou až k vám domov a v službách Temného pána budete mať nové domy. Oveľa väčšie, krajšie... Budete vládnuť nad inými a...“
„Prišli ste zbytočne,“povedal Frank. Svaly na brade sa mu napli hnevom. Ruka s prútikom vžak ostala mramorovo pevná. „Odkážte Voldemortovi (Smrťožrúti nahnevane zakliali), že my o jeho sľuby nestojíme. Zostávame s Dumbledorom.“
„Ale potom máme iné pokyny...“zaškeril sa prvý Smrťožrút a vypálil zaklínadlo.
James s Holly sa primiestnili do Tregaronu. Škola aurorov vyzerala rozvako opustene aj v zimných mesiacoch a keby James nevedel, že po vykúrených chodbách sa potulujú tri generácie nových aurorov, veruže by sa otočil na päte a odmiestnil by sa do tepla Siriusovho domu. Nie. Teraz ešte nie. Nevie, čo by im povedal...
Gaštany skláňali svoje staré hlavy pod ťarchou snehu a fontána pripomínala automat na cukrovú vatu, ktorý neprestáva chŕliť.
„Pán Potter?“zavolal naňho zvučný hlas, keď sa blížili ku vchodu. „Vy pokračuje ďalej, slečna Downová,“Holly ho pohladila po ramene a vošla dnu. Profesorka Dorcas Meadowsová, mladá hnedovláska všeobecne pokladaná za najsexi profesorku na škole sa naklonila až celkom k nemu a zašepkala: „Stále verný...“
„Dumbledorovi,“pohotovo odvetil James a prebehla ním triaška. Úplne zabudol, že dostali pozvanie do rádu.
Profesorka odstúpila trochu bokom k stromu a James ju nasledoval. „Neviem, či ste o tom už počuli, Potter, Dumbledore mi odkázal, že vám mám dať vedieť. Včera večer Smrťožrúti napadli dom Siriusa Blacka...“
Jamesov mozog bol ako omráčený. Počul, ale nedokázal to spracovať. Nevedel, čo to znamená. Trvalo to celú večnosť, kým prekvapene otvoril ústa, kým žmurkol a zistil, že mu prútik vypadol z ruky. Trvalo celú večnosť, kým sa poň zohol, kým vybehol z areálu...
Chcel sa premiestniť rovno do obývačky, ale neviditeľná sila ho odtlačila z dráhy a pristál uprostred cesty. Dom bol nadohľad a predsa tak ďaleko ako ešte nikdy. Bežal a chladný vzduch sa mu zabodával do pľúc. Nohy sa mu šmýkali na zľadovatenej ceste. V hlave mu stále naskakovali nové myšlienky. Strašné predstavy sa prekrikovali so zdravým rozumom a rozbúšili srdce na maximum.
Lilly, pohádal sa s ňou... Kvôli hlúpej pýche. Kvôli žiarlivosti! Sirius... Najlepší priateľ. Stalo sa im niečo? Odpustia mu, že tam nebol s nimi. Odpustia, že ich opustil? Bude mu mať kto odpustiť? Odniestli už ich telá... ?
Nie! Tak ďaleko to iste nezašlo... Dom stojí. Určite sa nestalo nič... nikomu. Skrylili sa do domčeku na strome...
Stlačil kľučku, no napriek tomu narazil do dverí. Zaťal ruku v päsť a zaklopal, akoby sa chcel dverám pomstiť. Takže niekto prežil... Nie, všetci prežili! Bolo by to v Prorokovi. Úmrtie by bolo v Dennom Prorokovi!
„Kto je?“
„Sirius! To som ja! Sirius, otvor! Prosím! Rýchlo!“prosil James naliehavo. Niekde hlboko vnútri mu odľahlo. Sirius je len pár centimetrov od neho. Sirius je v poriadku.
„Aká je moja Záškodníca prezývka?“spýtal sa Sirius a Jamesovi sa to zdalo absurdné. Ako TERAZ môže Sirius myslieť na takéto hlúposti?
„Tichošľap!“vyhŕkol a dvere sa otvorili.
Sirius stál v chodbe a nemo pozeral na priateľa. Potom sa obaja zasmiali a vpadli si do náručia.
„Prepáč, Sirius, prepáč mi to,“zaprosil James.
„Obaja sme boli tak trochu blbci,“uznal Sirius a konečne ho pustil. „Bež za Evansovou do spálne. Prvá vec, ktorú sa spýtala, keď sme ich vyhnali bola: Kde je James? Však nedostali Jamesa?“
James sa usmial a prebehol chodbou. Spálňa bola takmer v pôvodnom stave. Okno nebolo rozbité a steny sa neodlupovali, ale na niektorých miestach ešte zostali ohoreniny a pár vecí sa povaľovalo na zemi.
Remus ležal na posteli a tvár mal prikrytú uterákmi a obväzmi. Spal. Nad ním sa skláňala žena s ohnivými vlasmi. Utierala mu krk a z nosa jej kvapkali veľké slzy. Nepočula, že niekto prišiel, ale nemohla si nevšimnúť Jamesov zrýchlený dych.
„Evansová...?“pozeral na ňu s nemou prosbou.
Obočie mala jemne stiahnuté a zdalo sa, že uvažuje. Líca i oči sa jej leskli od sĺz a v rukách mala mokrú utierku.
„Ty nehorázny hlupák!“zašepkala a kývla na neho, aby prišiel bližšie. „Bolo mi to treba, zahadzovať sa s tebou, James Potter?“zaborila mu ruky do vlasov. „Bolo mi to treba?!“
„Nebolo,“odvetil a nevedel, ako ju má chytiť, aby jej neublížil ešte väčšmi. „Nič sa ti nestalo? Povedz, že si v poriadku, prosím...“
„Som,“pritakala a pobozkala ho. „Len Remus má zlomený nos a lícnu...“
„A pôjdeš so mnou na rande?“spýtal sa nevinne.
„Nie,“zamietla.
„Evansová...“
„Áno, Potter?“
„Ideš so mnou na rande. A toto nie je otázka!“
Lilly sa zasmiala, keď ju James prevrátil na posteľ, no vzápätí obaja vyskočili. Pod nimi bolo niečo mäkké a živé.
„Prepáč, Remus, len spi,“upokojila ho Lilly a naklonila sa nad neho so žiarivým úsmevom, aby mu napravila obväzy.
„Ten blázon sa vrátil?“zahundral Remus a zase zaspal.
Siriusova motorka sa konečne prebrala k životu. Motor zahučal a Jamesovi aj Siriusovi zasvietili oči.
„Teraz už je moja,“usmial sa Sirius a pohladil riadidlá. „Evansovej to teda zatiaľ netreba vešať na nos...?“
James sa uškrnul. „Sľúbila, že nebude robiť scény, ale veľmi tomu neverím. Povedal som, že metla je u teba v izbe, lebo som si ju tam leštil, to ju upokojilo. A ešte si myslí, že pracujem v Šikmej uličke. Nechaj ju v tom.“
Sirius sa zasmial. „Ideme?“
„Asi som to prehnal,“smutným hlasom priznal Sirius, keď bol James opäť raz preč. „Na ten dom si chcel zarobiť sám, vedel som to. Vždy s nadšením hovoril o tom, že to bude jeho dom. VÁŠ dom. Mal som si to uvedomiť.“
„Jeho to prejde,“povedala Lilly, no neusmiala sa. „Nerob si starosti, Sirius. Ten dom je krásny a už sa neviem dočkať, kedy sa tam nasťahujeme!“
Kľúč od nového domu visel na vešiačiku pri dverách spolu s kľúčom od motorky. Sirius si ju odmietal nechať, kým sa s Jamesom neudobria a tak teraz stála v provizórnej garáži na dvore a smutne pozerala na padajúci sneh. Sirius tam často sedával s ňou a pôsobil ešte smutnejšie.
„Ako sa správa na školeniach?“spýtala sa Lilly po dlhom tichu a Sirius sa letmo zamračil. „So všetkými sa rozpráva. Najmä s Holly, teraz, keď som s ňou skončil...“
„Ty si ju opustil?“vyhŕkol Remus a takmer utrhol knôt na delobuchu, ktorý si prezeral.
„Sami ste videli, že to nemôže fungovať normálne!“bránil sa Sirius ich vyčítavým pohľadom a ponáhľal sa vziať Remusovi svoje poklady. „Zase chcela niečo viac a to neznášam. Nebolo nám dobre aj doteraz? To jej „vzťah sa musí rozvíjať“. Fuj, skoro som sa povracal.“
„Sirius!“zamračila sa Lilly a neprestávala sa mračiť ani keď hovorila ďalej. „Takže Potter sa s nimi rozpráva?“
„Úplne prirodzene,“prikývol Sirius. „Dokonca im povedal, nech si nevšímajú naše správanie, že to prejde.“
„Ale doma sa tak nespráva. Vôbec nič normálne mi nepovie. A s Holly sa tiež rozpráva?“
„Áno, už som povedal. Asi ju utešuje... teda chcel som povedať...“Sirius rázne zabalil silvestrovskú raketu do krabice.
„Fajn, tak nech sa uťešujú navzájom!“zvreskla Lilly a z konca prútika, ktorým mierila na riad v dreze, vyšľahli iskry. Niekoľko tanierov sa rozbilo.
„Kde si bol?“Lilly sedela na zemi pri kozube v spálni. Hodiny nekompromisne ukazovali neskorú nočnú hodinu a James celý premrznutý vošiel do spálne.
Bol na ňu smutný pohľad. Čakala ho celú noc a on zatiaľ... Sľúbil, že bude šťastná a teraz jej prsteň...
„Prečo ho máš otočený do dlane?“spýtal sa, zhadzujúc si z pliec premoknutý habit.
„Niečo som sa ťa pýtala,“zopakovala a hlas sa jej chvel.
Vtedy sa Jamesove pocity zmenili. Bol tam, kde cítil, že má byť. A navyše jej to nemôže povedať. Nesúhlasila by. Vravela to. A predsa, musel tam byť, aby dokázal, že je rovnako dobrý ako Sirius. Nepotrebuje od neho milodary, aby si mohol kúpiť dom. A ten jej radostný výkrik, keď im ho daroval. Obdivný pohľad. Objatie. Malo byť jeho. Mala byť jeho.
„To je moja vec,“povedal vzdorovito.
„Aha,“zašepkala a sťažka prehltla. „Ale predpokladám, že Holly si to povedal.“
„A keby aj hej, prečo ju tu ťaháš?“
„Ja ti ani neviem,“povedala Lilly a predstierala, že tuho rozmýšľa. „Hmm, žeby preto, že som tvoja snúbenica a za posledné štyri dni si povedal len dve „ahoj“? Žeby preto, že viem ako uvoľnene sa popritom zhováraš s ňou? Alebo preto, že celé dni neviem kde si a zomieram strachom, pretože každú chvíľu niekto zomrie? Hovoríš, že je to tvoja vec. Myslíš, že máš pravdu?“
Nekričala a bol by radšej, keby po ňom hodila kutáč od ohňa, alebo vypálila zopár zaklínadiel.
„Čoskoro to pochopíš,“povedal napokon. Pristúpil k nej a začal sa pohrávať s jej pramienkom vlasov. „Teraz to len vydrž.“
Zatvorila oči a párkrát sa plytko nadýchla. „Vypadni, Potter. Vzťah nie je o tom, že si nedôverujeme, a večer sme svoji. Dnes môžeš spať na gauči.“
„Môžem?“zarazil sa James a priam cítil, že mu vypína mozog.
„Áno, alebo môžeš ísť za Holly, keď pri nej sa vieš tak pekne vyrozprávať!“
„Jasné!“teraz už kričala a on počul, že intenzita jeho hlasu tiež prudko stúpla. „Veď načo by som tu aj zostával?“
„Načo? Keď máš Holly?“pridala sa Lilly.
„Načo... keď tu máš Siriusa?!“zreval James, vzal si ten istý mokrý plášť a opäť odišiel.
Kam, to Lilly nevedela.
Holly bývala v byte v Londýne. James tam už raz bol. Potrebovala pripevniť poličku a nikto na to nemal čas. Tentoraz zaklopal a Holly otvorila v nočnej košeli s vytiahnutým prútikom.
„James?“usmiala sa prekvapene a sklopila prútik.
„Môžem u teba prespať?“spýtal sa šeptom a Holly otvorila dvere dokorán.
„Kávu, čaj, niečo na zjedenie?“ponúkla ho, keď sa ocitli v obývačke.
„Nie,“pokrútil hlavou a sadol si. „Len ma, prosím, nechaj vyspať.“
Holly stisla pery, vytiahla prútik a niečo zamrmlala. Zo spláne priletel vankúš a prikrývka.
„A nechceš mi povedať, čo sa stalo?“spýtala sa. Zachytila prilietajúce veci a starostlivo ich uložila vedľa Jamesa tak, aby sa tam zmestila aj ona. „Beztak nezaspíš, kým to zo seba nedostaneš.“
„Asi máš pravdu,“pritakal James a začal rozprávať, keď sa ozvalo rázne zaklopanie na dvere.
„Počkaj,“požiadala Holly a rýchlo pribehla ku dverám. Opäť vytiahla prútik a otvorila.
Bol to Sirius. „Je tu James?“
Holly si však zastala do dverí a rozhodne vyhlásila. „Ja ťa viac do bytu nepustím.“
„Nebuď trápna, Hol,“prekrútil očami a jemne ju odstavil nabok.
James už stál v chodbe. „Čo tu chceš?“
„Prišiel som po teba,“povedal Sirius. „Lilly je z teba úplne zúfalá. Ako my všetci.“
„Niekedy nevychádzam z úžasu. Čo si o sebe myslíš?! Nie si môj otec, aby si ma kontroloval! Je zúfalá? Tak jej buď oporou. To si predsa celý ty. Veľký hrdina, ochranca všetkých žien, milovník, opora, bohatý panovník ženských sŕdc.“
„James, neviem...“
„Ale vieš! Keby nebola moja snúbenica, už by ste boli v sebe...!“James v zlosti zhodil knihy zo stola po jeho pravici.
„Ty nie si normálny!“Sirius sa chytil za hlavu. „Evansová je TVOJA!“
„Presne o tom hovorím. Keby nebola...“
„Ale je! Nikdy som o ňu nemal záujem a netuším ako ti to mohlo napadnúť,“ubezpečoval ho Sirius a neubránil sa úsmevu.
„To asi stačilo,“Holly sa postavila medzi nich a namierila na Siriusa prútik. Dvere susedných bytov sa začali otvárať a chodbu naplnilo šomranie. „Uvidíme sa na školení, Sirius.“
„Mne je to jedno,“presviečala Lilly samu seba a zúrivo si rozčesávala vlasy. „Nech si ide za kým chce. Nie je jediný muž na planéte!“
Ale je. Pre teba je jediný. Vieš to. Miluješ ho. A to dovolíš prvej úbohej chudere aby ti ho vzala? Po tom všetkom, čo pre teba urobil? Myslíš, že na to zabudol za ten rok, čo ste spolu?
Alice sa tvárila, akoby myslela na to isté, no nepovedala to. „On sa spamätá.“
„A keby aj, prečo by som mu mal odpustiť?“ohnivo sa spýtala Lilly. „Nemám dôvod. Bez okolkov sa vzal a šiel za Holly.“
„Nie,“ozvalo sa od dverí a obe prekvapilo, že to bol Remus. „Neklam samu seba, Lils. Vyhodila si ho.“
„Dakujem, Remus,“chladne odvetila Lilly a tresla hrebeň na stolík. „Nakoniec som ja tá zlá, však?“
„To nikto nepovedal,“upokojovala ju Al. „Správa sa ako totálny blbec, ale on sa dá dokopy, uvidíš.“
„Sirius tam včera bol. Ak ho nepresvečil on, tak nikto,“povedala Lilly a pohľad jej podvedome zaletel k skrini. „Asi ho pobalím, ak sa chce presťahovať radšej k Holly.“
„Ešte nič nerob!“pokúsil sa ju zastaviť Remus, ale ona otvorila skriňu a siahla po habite, no zasekla sa uprostred pohybu.
„Kde je metla? Včera ju nebral, kde ju nechal?“videla, že sa jej ruka chveje a hrdlo jej nepríjemne zvieralo. Metlu by nenechal ležať niekde len tak. Vždy tu mala svoje miestečko, pekne v teple. Siriusova bola vystavená v obývačke, ale Jamesova bola bezpečne uložená. Našiel jej už nové miesto v inej skrini?
Vtom sa však popred okno mihla čierna hmla. Pás sa rozplynul a niečo buchlo pri vchode.
„Čo sa deje?“Alice vytiahla prútik a vrhla k dverám, ale Remus ju zachytil. Všetci zmĺkli. Remus si pomaly vytiahol prútik a naznačil Lilly, aby urobila to isté.
„Kde je Frank?“šeptom sa otočil k Al.
„So Siriusom hore...“odvetila takisto šeptom. A potom niečo buchlo. Izbou preleteli svetelné pásy, naplnili ju výkriky... rozbila sa okenná tabuľa.
Nejaká mužská ruka silno buchla Remusovi po tvári. Nevidel nič. Počul Siriusov výkrik. Odkiaľ prišiel? Nejaká jemnejšia, ženská ruka ho chytila za plece a tlačila pred sebou. Videl slvetlá z odrazených zaklínadiel. Cítil zem. Niekto ho stiahol na zem.
Ticho.
„Slušná cháska,“zaškriekal vysoký mužský hlas niekde blízko. „Temný pán by sa s nimi nemaznal.“
„Ako to môžeš vedieť, Limin?“odpovedal drsnejší, takisto mužský hlas.
Sirius, Frank a Alice stáli uprostred spálne a mierili prútikmi na troch smrťožrútov stojacich pri dverách. Remusa strčili za posteľ. Nevedeli ako by zaobchádzali s vlkolakom. Takisto Lilly bola v úzadí, no tiež mala vytiahnutý prútik.
„Neprišli sme na posedenie pri čaji,“ozval sa tretí, celkom vyrovnaný hlas. „Longbottomovci, tí, čo mali svadbu, vravel som vám, že bola zábava, chlapci, mali ste sa prísť pozrieť, pustili všetkých...“
Smrťožrúti sa zasmiali.
„Ale so mnou si netancovala, nevestička,“oslovil Alice a namieril na ňu prútik. „Tak čo, nevynahradíme si to? Tarantallegra!“
„Protego!“zvolali Alice s Frankom naraz a vytvorila sa pred nimi neviditeľná stena. Zaklínadlo sa odrazilo a len o kúsok minulo prvého Smrťožrúta s vysokým hlasom.
„Čo chcete?“spýtal sa Sirius a ostro. „Toto je môj dom a nikto vás tu nepozval.“
„Našťastie ani jeden z nás nie je upír,“zaškeril sa tretí Smrťožrút, ktorý vypálil zaklínadlo.
„Pozri, tamto je tá ryšavá, aj ju chcel...“prehovoril prvý Smrťožrút ukazujúc na Lilly. „A to bude jej manžel. Asi to dostal. Nič z neho nebude,“usúdil pri pohľade na Remusove nohy zradne trčiace spoza postele.
„Sklapni už, Limin!“osopil sa sa na neho tretí Smrťožrút. „Temný pán je veľkorysý. Ponúka vám miesto po svojom boku. Pozrite, prišli sme s pozvánkou až k vám domov a v službách Temného pána budete mať nové domy. Oveľa väčšie, krajšie... Budete vládnuť nad inými a...“
„Prišli ste zbytočne,“povedal Frank. Svaly na brade sa mu napli hnevom. Ruka s prútikom vžak ostala mramorovo pevná. „Odkážte Voldemortovi (Smrťožrúti nahnevane zakliali), že my o jeho sľuby nestojíme. Zostávame s Dumbledorom.“
„Ale potom máme iné pokyny...“zaškeril sa prvý Smrťožrút a vypálil zaklínadlo.
James s Holly sa primiestnili do Tregaronu. Škola aurorov vyzerala rozvako opustene aj v zimných mesiacoch a keby James nevedel, že po vykúrených chodbách sa potulujú tri generácie nových aurorov, veruže by sa otočil na päte a odmiestnil by sa do tepla Siriusovho domu. Nie. Teraz ešte nie. Nevie, čo by im povedal...
Gaštany skláňali svoje staré hlavy pod ťarchou snehu a fontána pripomínala automat na cukrovú vatu, ktorý neprestáva chŕliť.
„Pán Potter?“zavolal naňho zvučný hlas, keď sa blížili ku vchodu. „Vy pokračuje ďalej, slečna Downová,“Holly ho pohladila po ramene a vošla dnu. Profesorka Dorcas Meadowsová, mladá hnedovláska všeobecne pokladaná za najsexi profesorku na škole sa naklonila až celkom k nemu a zašepkala: „Stále verný...“
„Dumbledorovi,“pohotovo odvetil James a prebehla ním triaška. Úplne zabudol, že dostali pozvanie do rádu.
Profesorka odstúpila trochu bokom k stromu a James ju nasledoval. „Neviem, či ste o tom už počuli, Potter, Dumbledore mi odkázal, že vám mám dať vedieť. Včera večer Smrťožrúti napadli dom Siriusa Blacka...“
Jamesov mozog bol ako omráčený. Počul, ale nedokázal to spracovať. Nevedel, čo to znamená. Trvalo to celú večnosť, kým prekvapene otvoril ústa, kým žmurkol a zistil, že mu prútik vypadol z ruky. Trvalo celú večnosť, kým sa poň zohol, kým vybehol z areálu...
Chcel sa premiestniť rovno do obývačky, ale neviditeľná sila ho odtlačila z dráhy a pristál uprostred cesty. Dom bol nadohľad a predsa tak ďaleko ako ešte nikdy. Bežal a chladný vzduch sa mu zabodával do pľúc. Nohy sa mu šmýkali na zľadovatenej ceste. V hlave mu stále naskakovali nové myšlienky. Strašné predstavy sa prekrikovali so zdravým rozumom a rozbúšili srdce na maximum.
Lilly, pohádal sa s ňou... Kvôli hlúpej pýche. Kvôli žiarlivosti! Sirius... Najlepší priateľ. Stalo sa im niečo? Odpustia mu, že tam nebol s nimi. Odpustia, že ich opustil? Bude mu mať kto odpustiť? Odniestli už ich telá... ?
Nie! Tak ďaleko to iste nezašlo... Dom stojí. Určite sa nestalo nič... nikomu. Skrylili sa do domčeku na strome...
Stlačil kľučku, no napriek tomu narazil do dverí. Zaťal ruku v päsť a zaklopal, akoby sa chcel dverám pomstiť. Takže niekto prežil... Nie, všetci prežili! Bolo by to v Prorokovi. Úmrtie by bolo v Dennom Prorokovi!
„Kto je?“
„Sirius! To som ja! Sirius, otvor! Prosím! Rýchlo!“prosil James naliehavo. Niekde hlboko vnútri mu odľahlo. Sirius je len pár centimetrov od neho. Sirius je v poriadku.
„Aká je moja Záškodníca prezývka?“spýtal sa Sirius a Jamesovi sa to zdalo absurdné. Ako TERAZ môže Sirius myslieť na takéto hlúposti?
„Tichošľap!“vyhŕkol a dvere sa otvorili.
Sirius stál v chodbe a nemo pozeral na priateľa. Potom sa obaja zasmiali a vpadli si do náručia.
„Prepáč, Sirius, prepáč mi to,“zaprosil James.
„Obaja sme boli tak trochu blbci,“uznal Sirius a konečne ho pustil. „Bež za Evansovou do spálne. Prvá vec, ktorú sa spýtala, keď sme ich vyhnali bola: Kde je James? Však nedostali Jamesa?“
James sa usmial a prebehol chodbou. Spálňa bola takmer v pôvodnom stave. Okno nebolo rozbité a steny sa neodlupovali, ale na niektorých miestach ešte zostali ohoreniny a pár vecí sa povaľovalo na zemi.
Remus ležal na posteli a tvár mal prikrytú uterákmi a obväzmi. Spal. Nad ním sa skláňala žena s ohnivými vlasmi. Utierala mu krk a z nosa jej kvapkali veľké slzy. Nepočula, že niekto prišiel, ale nemohla si nevšimnúť Jamesov zrýchlený dych.
„Evansová...?“pozeral na ňu s nemou prosbou.
Obočie mala jemne stiahnuté a zdalo sa, že uvažuje. Líca i oči sa jej leskli od sĺz a v rukách mala mokrú utierku.
„Ty nehorázny hlupák!“zašepkala a kývla na neho, aby prišiel bližšie. „Bolo mi to treba, zahadzovať sa s tebou, James Potter?“zaborila mu ruky do vlasov. „Bolo mi to treba?!“
„Nebolo,“odvetil a nevedel, ako ju má chytiť, aby jej neublížil ešte väčšmi. „Nič sa ti nestalo? Povedz, že si v poriadku, prosím...“
„Som,“pritakala a pobozkala ho. „Len Remus má zlomený nos a lícnu...“
„A pôjdeš so mnou na rande?“spýtal sa nevinne.
„Nie,“zamietla.
„Evansová...“
„Áno, Potter?“
„Ideš so mnou na rande. A toto nie je otázka!“
Lilly sa zasmiala, keď ju James prevrátil na posteľ, no vzápätí obaja vyskočili. Pod nimi bolo niečo mäkké a živé.
„Prepáč, Remus, len spi,“upokojila ho Lilly a naklonila sa nad neho so žiarivým úsmevom, aby mu napravila obväzy.
„Ten blázon sa vrátil?“zahundral Remus a zase zaspal.
Siriusova motorka sa konečne prebrala k životu. Motor zahučal a Jamesovi aj Siriusovi zasvietili oči.
„Teraz už je moja,“usmial sa Sirius a pohladil riadidlá. „Evansovej to teda zatiaľ netreba vešať na nos...?“
James sa uškrnul. „Sľúbila, že nebude robiť scény, ale veľmi tomu neverím. Povedal som, že metla je u teba v izbe, lebo som si ju tam leštil, to ju upokojilo. A ešte si myslí, že pracujem v Šikmej uličke. Nechaj ju v tom.“
Sirius sa zasmial. „Ideme?“
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář