Siriusova skrinka II. 6.
1. 11. 2009
Keby sa Lilly v to ráno zobudila prv, ako sa otvorili dvere spálne, určite by ešte dlho pozerala na svojho spiaceho snúbenca a nemohla by uveriť svojmu šťastiu, kým by vstala z postele. Robila to každé ráno. Po celé dva týždne bývania u Siriusa sa ráno usmievala na Jamesa, kým nepootvoril oči a nepovedal jej, že za takýchto podmienok sa nedá spať.
Dnes však tento rituál narušilo prudké otvorenie dverí a zvonivý hlas.. „Bré ráno!“
James si nasadil okuliare a rozospato pozrel na najlepšieho kamaráta. „Stalo sa niečo?“
„Nie,“Sirius trochu ochladol. „Ale dúfal som, že sa niečo stane, keď tu tak vbehnem...“
„Vypadni, Sirius,“mávla Lilly rukou spod periny.
Sirius zatskal jazykom a strčil si ruky do vreciek jeanesov. „Vyhadzuje ma z môjho vlastného domu... Aby sa to nezvrtlo proti tebe, Evansová. Mimochodom, máme návštevu, tak sa slušne oblečte. Teda, v prvom rade sa vôbec oblečte.“
Sirius vycúval z izby s povznesených úškľabkom na perách.
„Kto otravuje takto ráno?“zazýval James, keď sa Lilly vysúkala z postele a začala sa obliekať.
„To zistíme, len ak pôjdeme do obývačky. Dúfam, že Sirius tam nenechal ten neporiadok zo včera,“vzdychla si Lilly a vybehla z izby do kúpeľne.
James na seba narýchlo nahádzal oblečenie a zamieril do obývačky uhladzujúc si vlasy.
Sirius sa rozprával s vysokým starým mužom prezerajúcim si fotky na skrinkách.
„Dobré ráno, pán profesor,“povedal začudovane.
„Ale no tak, James, už nie sme v Rokforte,“usmial sa Dumbledore a opäť uprel pohľad na fotky.
„Iste... em..“James pozrel na Siriusa rozvaleného na gauči. Nikto ešte nepovedal, prečo je Dumbledore v ich dome. „Lilly hneď príde. Veď to poznáte, ženy.“
„Remus tu s vami nebýva?“spýtal sa Dumbledore.
„Nie, ale práve včera tu bol na návšteve,“uškrnul sa Sirius a hlavou mykol smerom k prázdnym fľaškám na zemi. „Mali ste prísť včera večer, Dumbledore, to by ste si užili.“
„Takéto zábavky nie sú pre pána Dumbledora,“zahriakla ho Lilly, ktorá práve vošla do izby a mávnutím prútika zlevitovala fľaše a tie sa teraz v zástupe hrnuli do kuchyne, opäť mávla prútikom a dvere sa za nimi zavreli.
„Dobré ráno, Lilly,“potešil sa Dumbledore. „Takže neverbálne zaklínadlá už zvládate?“
„Myslím, že mi to ide,“skromne sa usmiala Lilly a pozrela na nich s nemou otázkou podobne ako James.
„Mal by som prejsť k veci, ja viem,“ Dumbledore siahol pod kabát a vytiahol tri obálky. „Som tu kvôli rádu. Sirius, James, Remus a Peter sa chceli k nám pripojiť. Stále to platí?“
„Úplne!“Sirius sa narovnal a žiadostivo pozreral na obálky v riaditeľových rukách.
„Výborne. Každá ruka sa nám zíjde. Ale iba živá. Preto si najprv dokončite vzdelanie. Ako aurori budete mať viac skúseností,“usmieval sa Dumbledore na sklamaných Siriusa a Jamesa. „Priniesol som vám výsledky MLOK-ov.“
Lilly zhíkla a vzala si od Dumbledora obálku. Podobne urobili aj James a Sirius, ale u nich sa to zaobišlo bez híkania.
„S týmto ma môžu rovno vymenovať za aurora,“spokojne skonštatoval James, keď si prešiel všetky známky a uškrnul sa na Lilly poskakujúcu s výsledkami po celej obývačke. „Ukáž, Sirius... Áno, sme aurori!“ Obaja sa rozosmiali.
„Sirius Black,“zahučal na pohľad útly chlapík a premeral si ich. Sirius vystúpil zo skupinky na chodbe a s úškrnom pristúpil dopredu. Boli v kancelárii aurorov na Ministerstve mágie, chodba sa plnila uchádzačmi o miesto v kurzoch pre aurorov, ktorí dosiahli dostatočné známky na MLOKoch, a zúčasnili sa nedávneho konkurzu. Malý chlapík si Siriusa premeral a natrčil dlaň. „Výsledky MLOKov.“
„Vypĺňali sme ich v prihláškach,“zahundral Sirius, ale siahol do vrecka habitu a vytiahol originálny list. Chlapík si ho prezrel a uznanlivo prikývol. „Výborne. Teraz prečím tých, s ktorými sa uvidíme na kurze...“ V chodbe to zašumelo a následne nastalo napäté ticho.
„Black, Downlová, Longbottom, Piet, Potter, Reeserová!“zvučne prečítal priezviská a nanajvýš spokojne na nich pozrel. „A teraz sa uvidí, ako dlho vydržíte.“
„Dosť dlho,“uškrnul sa James a pristúpil k čarodeníkovi, aby si prevzal obálku s pokynmi. „Evansová bude nadšená.“
James sa nemýlil. Lilly nervózne čakala pred telefónnou búdkou na londýnskej ulici.
„Zobrali vás všetkých?“šťastne jej zažiarili oči, keď jej zamávali rovnakými obálkami.
„A čo si čakala?“spýtal sa James a objal ju.
„No, nerobila som si veľké nádeje...“
Vykročili muklovskými uličkami a hľadali nejakú príjemnú kaviareň. Mali čo oslavovať. Všetci boli priajtí na školenia - Lilly sa o pár dní začínajú semináre pre čaromedikov – , prišiel jej list od Abigail, v ktorom opisuje čo všetko videla a ako ju baví cestovanie, a navyše Alice s Frankom oficiálne oznámili svoje zásnuby a určili si termín svadby.
„Chceme mať skutočne veľkú svadbu,“vravel Frank a bolo na ňom vidno, že sa úprimne teší spolu s Alice, ktorej dávala organizácia svadby dôvod na rozprávanie od rána do večera.
„Frank už zabezpečuje stany do záhrady. Svedok bude jeho brat, Jack, a ja chcem teba, Lilly. Už som ti našla aj krásne šaty, slabunko zelené, budeš ich mať super! Tešte sa, máte na čo. Bude tam živá hudba a obravský tanečný parket a veľká torta, aj šaty budem mať honosné, zajtra s tebou počítam, Lilly, idem na prvú obhliadku svadobných šiat. Chcem si ich poskúšať čo najviac, aby...“
„Jasné, Al, pôjdem veľmi rada, môžeš mi rovno ukázať tie zelené pre mňa,“usmiala sa Lilly a Alice zase rapotala o svojich šatách, zatiaľ čo Sirius, James a Frank rozoberali kurz aurorov a rozmýšľali, čo sa tam asi budú učiť.
Leto sa pomaly strácalo za Yorkshirskými kopcami. Slnko už hrialo unavene a akosi lenivo sa kotúľalo po oblohe. Skrývalo sa za mraky, aby si oddýchlo a chodilo spávať oveľa skôr. Pod nohami šušťalo lístie a keď sa jedno ráno Lilly prebrala videla Jamesa, ako pobehuje popred okno a hrabe lístie, ktoré striasol veľký dub.
Otvorila okno a usmiala sa na neho. „Dobré ráno!“
„Čau, Evansová,“odzdravil a oči mu zažiarili. „Vieš aký je dnes deň?“
„Začína vám kurz,“pyšne odvetila a zaškerila sa.
„Presne,“pritakal James, zohol sa, vzal do ruky trochu lístia a s huncútskym úsmevom ho do nej hodil. „Pôjdeš nás odprevadiť ku škole?“
„Ooo, Jamie sa potrebuje držať mamičky za ručičku, lebo ide prvý deň do školy,“posmešne zahundrala Lilly vyťahujúc si lístie z vlasov. „Idem urobiť raňajky a ešte si to rozmyslím.“
„Ale nerozmýšľaj dlho, o jedenástej tam musíme byť. A zobuď Siriusa. Chcel som mu hodiť kamienok do okna, ale domček na strome nevidno.“
Lilly vybehla hore tajným schodišťom do domčeku na strome, kde sa Sirius uchýlil, aby mali dole absolútne súkromie. Chvíľu postávala na balkóne a pozerala dole na Jamesa, ktorý stále usilovne hrabal a potom zaklopala na Siriusove dvere.
„Áno?!“zahundral rozopatý hlas a Lilly dnu strčila hlavu.
„Vstávaj, Sirius, o dve hodiny začína školenie,“povedala a Sirius sa začal so zývaním naťahovať na posteli. „Robím vám raňajky, tak príď dole.“
„Nechceš sa radšej pridať ku mne?“zaškľabil sa a Lilly mala silné podozrenie, že pod prikrývkou je úplne nahý.
„Obávam sa, že nie, aj keď ponuka je to lákavá,“tiež sa uškrnula a zavrela dvere.
„To poviem Jamesovi!“zahučal ešte Siriusov hlas, ale to už Lilly bežala dolu, urobiť spomínané raňajky. Odpratala zo stola Siriusovu novú záľubu – fotoaparát a nádobky na vyvolávanie fotiek, muklovské časopisy o televízoroch, autách a motorkách – a hodila na panvicu pár plátkov slaniny.
O chvíľu sa z vonku prihnal James a priviesol so sebou závan sviežeho jesenného vetra.
„Evansová, kde si dala časopis s motorkami?“poobzeral sa a keď ho zbadal na zemi pri dverách, nespokojne zatskal.
„Čo máte s tými motorkami a autami? Nemáte ani vodičák, ty, Potter, nemáš dokonca ani vlastný dom, ale už by ste si kupovali autá!“hnevala sa Lilly zhadzujúc slaninku na misu.
„Ja si nič kupovať nejdem, Evansová,“upokojoval ju James sledujúc ako energicky rozbíja na panvicu vajíčka. „Sirius sa dosť pohral s fotoaparátom, teraz chce televízor alebo motorku...“
„Radšej keby opravil rádio, už týždeň mi to tu len škrčí. A Prorok je neobjektívny. Nemôžem veriť ničomu, čo sa tam píše,“vzdychla si a oprela sa o linku.
„A videla si dnešného?“trochu skleslo sa spýtal James. „Crouch vidal nové nariadenia, čosa týka chytania Smrťožrútov. Vraj pokiaľ sa nevzdajú dobrvoľne, možno ich aj beztrestne zabiť. Dumbledorovi sa to nebude páčiť.“
„Kto by sa vzdal dobrovoľne?“pokrútila hlavou a na duhú misku vysypala praženicu.
„Ako to tu dobre vonia,“vbehol dnu Sirius a rovno si sadol za stôl. James mu podal čerstvé noviny a zopakoval, čo hovoril o Crouchovi.
„A odvolávajú ministra.“ Prečítal Sirius, keď prevrátil prvú stranu, potom sa rozosmial. „Crouch so svojimi nariadeniami je dôležitejší ako chudák starý Hooch. Zajtra by mal Wizengamot vyhlásiť nového ministra. Čo myslíte kto to bude? Bartemius Crouch, Millicent Bagnold, Cornelius Fudge, alebo Albus Dumbledore?“
„Dumbledore? Uchádza sa o...?“
„Nie, Evansová, akoby si ho nepoznala!“zasmial sa Sirius a vrhol sa na slaninku. „Určite mu to ponúknu a on určite odmietne.“
„Keď už neštudujem v Rokforte, mala by som ho radšej na Ministerstve. Cítim sa oveľa istejšie, keď viem, že je nablízku,“priznala Lilly. Konečne si tiež sadla k stolu a tak, keď zazvonil zvonček pri dverách, James jej naznačil, nech nevstáva a sám sa vytratil z kuchyne.
„Ahojte!“vošiel ta o chvíľku malý mužík a nervózne im kývol. „Nechcel som byť doma sám. Mama musela do práce a ja... viete, sám...“
„Čau, Peťo,“vyskočil Sirius a doniesol mu čistý tanier. „Dáš si trochu?“
„Hej,“Peter sa zvalil na Jamesovu prázdnu stoličku a nabral si slaninku aj praženicu.
„O chvíľu ideme do Tregaronu. Začína sa školenie aurorov,“povedala Lilly. „Pôjdeš s nami? Potom ma môžeš odprevadiť do Londýna k sv. Mungovi. Dnes mám prax. Tam robí aj tvoja mama, nie?“
„Áno, robí tam,“prikývol, no viac im nepovedal.
O pol hodiny sa stretli v obývačke.
„Zamkol si, Potter?“spýtala sa Lilly prehrabujúc sa v kabelke.
„Vykonané,“potvrdil James, pochytali sa za ruky a ich telá zovreli obruče, akoby ich niekto prepchával gumenou rúrou. Na druhom konci sa na nich mračila jesenná obloha. Nepršalo, ale mračná sa zbiehali na nebi, tisli sa, strkali a predbiehali akoby čakali na zaujímavé predstavenie. Stáli pred rozľahlým domom uprostred ničoho. Ťahal sa ďaleko dozadu a vo vysokých oknách sa trblitali sviečky, hoci bolo takmer poludnie. Po oboch stranách ho obopínal dlhý plot.
„Na táborák to tu nevyzerá,“skonštatoval Sirius a vykročil k pootvorenej bránke. „Čo, James, rozmyslel si si to?“
Nasledovali ho a ocitli sa na malom nádvorí, ktoré uzatvárali múry budovy. Rástlo tam päť veľkých stromov, gaštany, ktoré zhadzovali svoje ťažké zlaté líste na dlažobné kocky a vietor ho rozfúkaval popod nohy. Uprostred toho všetkého stála jednoduchá rozľahalá fontána. Nestriekala a v stojatej vode sa usadili gaštany a lístie.
„Mne sa to tu páči,“usmiala sa Lilly na starodávnu budovu a fontánku. „Pripomína mi to rokfortské nádvoria.“
„A na rokfortskom nádvorí sme spolu,“schytil ju James za ruku a pritiahol ju k sebe. „... tancovali.“
Lilly sa rozosmiala, keď ju začal viesť v rytme valčíka. Sirius sa ponúkol, že jej chytí kabelku a o chvíľu už vyťahoval fotoaparát.
„A kto odfotí mna s Peťom?“zaškeril sa, keď sa tí dvaja rozbláznili natoľko, že si priateľov nevšímali.
Vtom sa ale bránou k nim blížili ďaľšie dve osoby.
„Myslel som, že to kurz pre aurorov, nie kurz tanca.“ Povedal Frank a tiež schytil svoju polovičku. „Ale to sa nám tiež hodí. O pár dní je svadba a ja som ako troll v porceláne.“
„Tak v tom prípade sa asi, Frank, neoženíš,“ pribehol k nim Sirius a vymanil Alice z jeho zovretia. „Nechceš zmeniť výber, Alice? Ja viam tancovať ako nikto iný. Môžem vás tu všetkých učiť.“
„Nesnaž sa mi nahovoriť, Black, že ty sa chceš niekedy oženiť!“zasmialas a Lilly sledujúc ako perfektne tancuje.
„Nežiarli, Evansová, aj teba si môžem vziať, ak si sa Pottera prejedla,“zatočili sa ešte raz a zastali.
„Niekedy nad tým vážne uvažujem,“ironicky poznamenala Lilly. „Najmä, keď po tebe zmieram tie smradľavé ponožky po celej obývačke. Skrine sú pre teba veľkou neznámou, že?“
„Prečo tu postávate? Ste na utajenom mieste!“ozval sa prísny ženský hlas a od dverí k nim rýchlo kráčala nízka postaršia čarodejnica s krátkymi vlasmi. „Budúci aurori? Tak poďte dnu. Downlová a Piet sú už tam.“
„Držím palce,“zakývala im Lilly a spolu s Petrom sa vrátili pred bránu, aby sa mohli odmiestniť.
„Ja idem teda za Remusom,“povedal Peter. „Ak stretneš mamu, nehovor jej, že som preč z domu. Nemá rada, keď nevie, že sa túlam sám.“
„Iste,“prikýval Lilly prekvapene a ozvalo sa dvojité hlasné TRESK.
Lilly mala prax po prvý raz a len čo vošla nemocnice, nevedal sa dočkať, kedy bude naplno pracovať. V izbe sestier bolo takmer prázdno.
„Evansová Linda? Meškáš!“vyhŕkla na ňu v rýchlosti čiernovlastá statná žena a vrazila jej do ruky rovnošatu.
„Lilly,“opravila ju, keď žena vykročila pomedzi skrinky. Zjavne ju však ignorovala, lebo keď poklopkala prútikom na skrinku číslo 82, objavilo sa tam meno Linda Evansová.
„O pätnásť minút nech si pri mne na treťom,“zahundrala a vyšla von.
V tichej izbe sa Lilly cítila stiesnene a radšej myslela na Jamesa, Siriusa, Alice a Franka a predstavovala si, ako si asi počínajú. James očakával hneď v prvý deň nové zaklínadlá a praktickú výuku, ona však vedela, že najprv do nnich natlačia kilá vedomostí z teórie. Nemôžu mať predsa prax tri roky!
„3. poschodie - Otrava elixírmi a rastlinami“ Svietil nápis nad dverami, do ktorých vbehla a skoro sa zrazila s vozíkom na ktorom niekoho prevážali.
„Pardon!“usmiala sa nervózne a prebehla chodbou.
„Linda, bežte na deviatku, treba prebaliť ruku Nostafovi,“okamžite zavelila jedna z čaromedičiek a posunula k nej škatuľu s obväzmi. Bola menšia ako predošlá žena, mala hnedé vlasy a keď sa na Lilly pozrela v očiach sa jej zablislo porozumenie. „Prídem sa na vás pozrieť a...“pootočila hlavu k čiernovlasej žene. „... snažte sa.“
Lilly tiež pozrela na čiernovlásku a energicky vzala obväzy. V izbe číslo deväť ležali traja pacienti- muži.
Na posteli najbližšie k dverám sedel černoch, zťažka dýchal a vyzeral, že sa rozhoduje, či má ísť vracať, alebo to vydrží.
„Dobrý deň,“pozdravila Lilly a znepokojene na neho pozrela. „Ak je vám zle, radšej to zo seba vypustite.“
Rýchlo si prečítala informácie o jeho stave zavesené na posteli. „No prosím, otrava elixírom.“ Muž však v tej chvíli vyštartoval k záchodom.
Na najvzdialenejšej posteli ležal strašne bledý a chudý chlapec. Potichu si spieval nejakú neznámu pesničku a neodvracal zrak od fotky na nočnom stolíku.
A medzi nimi priam svietil pán Nostafa. Dobre vyzerajúci starší pán s havraními vlasmi ostrihanými úplne nakrátko a rukou obviazanou až po lakeť.
„Dobrý!“ako jediný odpovedal na jej pozdrav a sadol si na kraj, tak, aby sa dostala k jeho ruke. „Nová krv?“
„Nie, nové obväzy,“zažartovala Lilly a pozrela aj do jeho karty. „Pokusy s elixími?“
„Chcel som vyrobiť termoelixír. Po jeho vypití by ste mohla behať v nočnej košeli po snehu a nebola by vám zima, alebo prejsť po žeravých uhlíkoch a nepálili by vás,“vysvetľoval Nostafu a zasyčal, keď mu Lilly začala strhávať obväz.
„Prepáčte,“ospravedlnila sa pokračovala trochu jemnejšie. „Čo sa stalo tomu chlapcovi?“
„Smrťožrúti,“zašepkal pán Nostafu a zamračil sa. „Otrávili ho ako pomsta otcovi, ktorý je v Dumbledorovom ráde.“
Lilly sa zachvela a trochu nastrašene pozrela na chlapca. Ako ho mohol niekto chcieť zabiť?
Ruka pána Nostafu vyzerala skutočne nechutne a Lilly bola rada, keď sa vo dverách zjavila čaromedička, ktorá ju tu poslala.
„Ako to zvládate, Linda?“
„Lilly,“opravila ju a hodila špinavý obväz do koša. „Volám sa Lilly.“
„Helga pravidelne popletie niekomu meno,“vzdychla čaromedička. „Nie sme hodní, aby si nás veľká pani pamätala. Ja som Kiara. Daj, dorobím to.“
„Nechajte, tak, ona je veľmi šikovná!“zastal sa jej pán Nostafu.
„Chcete, aby mi tu skolabovala z tých vašich vredov? Ak budú ešte praskať, budete si to obväzovať sám,“vyhrážala sa Kiara mávajúc na neho obväzmi. „Vieš, Lilly, pán Nostafa je tu hospitalizovaný tak dva krát za mesiac, lebo mu niečo vybuchne, alebo sa otrávi vlastným výrobkom. Choď teraz, prosím ťa za Helgou. Práve jej niekoho priviezli. Bude na príjme.“
„Dovidenia, a dúfam, že sa čoskoro uvidíme!“volal za ňou pán Nostafu.
Prebehla chodbou a zamierila k príjmu, keď jej výhľad zastreli blond vlasy a ozval sa priškrtený výkrik: „Lilly! Čo tu robíš? Ako ťa rada vidím!“
„Megan?“ Lilly ju silno vystískala. „Zaúčajú ma, ale čo ty...? Si v poriadku?“
„Ale áno, to len Robert...“ Megan tak trochu nahnevane pozrela smerom k svetlovlasému mladému mužovi, ktorého vyšetrovala Helga.
„Je to vážne?“spýtala sa Lilly upokojujúco šúchajúc Megan po chrbte.
„Nie, nie, len zjedol niečo čo, nemal. Ani som s ním nechcela ísť do nemocnice, ale tvrdil, že je to vážne zlé,“mykla plecom, potom sa usmiala a natrčila jej pred oči ruku. „Predvčerom sme sa vzali.“
„To nemyslíš vážne! Prečo o tom neviem?!“teraz sa Lilly vážne mračila. Niekde v oblasti, kde bol predtým jej žalúdok cítila len ťaživé prázdno. Hnev a sklamanie. Jedna z jej najlepších priateliek. Sľúbili si, že sa neopustia a nenapísala jej ani jediný list, neoznámila, že už je pani Morissová.
„Zajtra ideme na svadobnú cestu,“pokračovala Megan a teraz už sa jej šťastie mihalo aj v očiach. „Prepáč, boli sme tam len my a svedkovia,“ospravedlnila sa úprimne, trochu sa začervenala a ďalej hovorila nútene. „Chceli sme malú svadbu. Áno, chceli sme to tak. Len my a naša láska.“
„Vypite to!“Helga podala Robertovi elixír a keď ho vypil na pár glgov, zatváril sa nadmieru kyslo. „Môžete ísť. Pár dní sa neprepínať a budete v poriadku.“
Lilly vedela, že Megan je zo svadby sklamaná. Vždy patrila k majetnejším ľuďom. Jej rodina je slávna vďaka matke speváčke, ale Megan sa od nich odlúčila a Robert nemá také dobré pijímy ako jej rodina. Malá svadba bola to posledné, čo si kedy Megan želala.
„A na Alicinu svadbu prídete, však?“spýtala sa, keď Robert pristúpil k nim.
„Pozvali nás,“prikývol. „Ale beriem práve Meg na medové týždne do Paríža.“
„Takže sa tam neuvidíme?“
„Zrejme nie,“pokrútila Megan hlavou a rozlúčili sa. Keď však Morissovci odchádzali, Megan sa chytila Roberta za ruku a priam žiarila.
Dnes však tento rituál narušilo prudké otvorenie dverí a zvonivý hlas.. „Bré ráno!“
James si nasadil okuliare a rozospato pozrel na najlepšieho kamaráta. „Stalo sa niečo?“
„Nie,“Sirius trochu ochladol. „Ale dúfal som, že sa niečo stane, keď tu tak vbehnem...“
„Vypadni, Sirius,“mávla Lilly rukou spod periny.
Sirius zatskal jazykom a strčil si ruky do vreciek jeanesov. „Vyhadzuje ma z môjho vlastného domu... Aby sa to nezvrtlo proti tebe, Evansová. Mimochodom, máme návštevu, tak sa slušne oblečte. Teda, v prvom rade sa vôbec oblečte.“
Sirius vycúval z izby s povznesených úškľabkom na perách.
„Kto otravuje takto ráno?“zazýval James, keď sa Lilly vysúkala z postele a začala sa obliekať.
„To zistíme, len ak pôjdeme do obývačky. Dúfam, že Sirius tam nenechal ten neporiadok zo včera,“vzdychla si Lilly a vybehla z izby do kúpeľne.
James na seba narýchlo nahádzal oblečenie a zamieril do obývačky uhladzujúc si vlasy.
Sirius sa rozprával s vysokým starým mužom prezerajúcim si fotky na skrinkách.
„Dobré ráno, pán profesor,“povedal začudovane.
„Ale no tak, James, už nie sme v Rokforte,“usmial sa Dumbledore a opäť uprel pohľad na fotky.
„Iste... em..“James pozrel na Siriusa rozvaleného na gauči. Nikto ešte nepovedal, prečo je Dumbledore v ich dome. „Lilly hneď príde. Veď to poznáte, ženy.“
„Remus tu s vami nebýva?“spýtal sa Dumbledore.
„Nie, ale práve včera tu bol na návšteve,“uškrnul sa Sirius a hlavou mykol smerom k prázdnym fľaškám na zemi. „Mali ste prísť včera večer, Dumbledore, to by ste si užili.“
„Takéto zábavky nie sú pre pána Dumbledora,“zahriakla ho Lilly, ktorá práve vošla do izby a mávnutím prútika zlevitovala fľaše a tie sa teraz v zástupe hrnuli do kuchyne, opäť mávla prútikom a dvere sa za nimi zavreli.
„Dobré ráno, Lilly,“potešil sa Dumbledore. „Takže neverbálne zaklínadlá už zvládate?“
„Myslím, že mi to ide,“skromne sa usmiala Lilly a pozrela na nich s nemou otázkou podobne ako James.
„Mal by som prejsť k veci, ja viem,“ Dumbledore siahol pod kabát a vytiahol tri obálky. „Som tu kvôli rádu. Sirius, James, Remus a Peter sa chceli k nám pripojiť. Stále to platí?“
„Úplne!“Sirius sa narovnal a žiadostivo pozreral na obálky v riaditeľových rukách.
„Výborne. Každá ruka sa nám zíjde. Ale iba živá. Preto si najprv dokončite vzdelanie. Ako aurori budete mať viac skúseností,“usmieval sa Dumbledore na sklamaných Siriusa a Jamesa. „Priniesol som vám výsledky MLOK-ov.“
Lilly zhíkla a vzala si od Dumbledora obálku. Podobne urobili aj James a Sirius, ale u nich sa to zaobišlo bez híkania.
„S týmto ma môžu rovno vymenovať za aurora,“spokojne skonštatoval James, keď si prešiel všetky známky a uškrnul sa na Lilly poskakujúcu s výsledkami po celej obývačke. „Ukáž, Sirius... Áno, sme aurori!“ Obaja sa rozosmiali.
„Sirius Black,“zahučal na pohľad útly chlapík a premeral si ich. Sirius vystúpil zo skupinky na chodbe a s úškrnom pristúpil dopredu. Boli v kancelárii aurorov na Ministerstve mágie, chodba sa plnila uchádzačmi o miesto v kurzoch pre aurorov, ktorí dosiahli dostatočné známky na MLOKoch, a zúčasnili sa nedávneho konkurzu. Malý chlapík si Siriusa premeral a natrčil dlaň. „Výsledky MLOKov.“
„Vypĺňali sme ich v prihláškach,“zahundral Sirius, ale siahol do vrecka habitu a vytiahol originálny list. Chlapík si ho prezrel a uznanlivo prikývol. „Výborne. Teraz prečím tých, s ktorými sa uvidíme na kurze...“ V chodbe to zašumelo a následne nastalo napäté ticho.
„Black, Downlová, Longbottom, Piet, Potter, Reeserová!“zvučne prečítal priezviská a nanajvýš spokojne na nich pozrel. „A teraz sa uvidí, ako dlho vydržíte.“
„Dosť dlho,“uškrnul sa James a pristúpil k čarodeníkovi, aby si prevzal obálku s pokynmi. „Evansová bude nadšená.“
James sa nemýlil. Lilly nervózne čakala pred telefónnou búdkou na londýnskej ulici.
„Zobrali vás všetkých?“šťastne jej zažiarili oči, keď jej zamávali rovnakými obálkami.
„A čo si čakala?“spýtal sa James a objal ju.
„No, nerobila som si veľké nádeje...“
Vykročili muklovskými uličkami a hľadali nejakú príjemnú kaviareň. Mali čo oslavovať. Všetci boli priajtí na školenia - Lilly sa o pár dní začínajú semináre pre čaromedikov – , prišiel jej list od Abigail, v ktorom opisuje čo všetko videla a ako ju baví cestovanie, a navyše Alice s Frankom oficiálne oznámili svoje zásnuby a určili si termín svadby.
„Chceme mať skutočne veľkú svadbu,“vravel Frank a bolo na ňom vidno, že sa úprimne teší spolu s Alice, ktorej dávala organizácia svadby dôvod na rozprávanie od rána do večera.
„Frank už zabezpečuje stany do záhrady. Svedok bude jeho brat, Jack, a ja chcem teba, Lilly. Už som ti našla aj krásne šaty, slabunko zelené, budeš ich mať super! Tešte sa, máte na čo. Bude tam živá hudba a obravský tanečný parket a veľká torta, aj šaty budem mať honosné, zajtra s tebou počítam, Lilly, idem na prvú obhliadku svadobných šiat. Chcem si ich poskúšať čo najviac, aby...“
„Jasné, Al, pôjdem veľmi rada, môžeš mi rovno ukázať tie zelené pre mňa,“usmiala sa Lilly a Alice zase rapotala o svojich šatách, zatiaľ čo Sirius, James a Frank rozoberali kurz aurorov a rozmýšľali, čo sa tam asi budú učiť.
Leto sa pomaly strácalo za Yorkshirskými kopcami. Slnko už hrialo unavene a akosi lenivo sa kotúľalo po oblohe. Skrývalo sa za mraky, aby si oddýchlo a chodilo spávať oveľa skôr. Pod nohami šušťalo lístie a keď sa jedno ráno Lilly prebrala videla Jamesa, ako pobehuje popred okno a hrabe lístie, ktoré striasol veľký dub.
Otvorila okno a usmiala sa na neho. „Dobré ráno!“
„Čau, Evansová,“odzdravil a oči mu zažiarili. „Vieš aký je dnes deň?“
„Začína vám kurz,“pyšne odvetila a zaškerila sa.
„Presne,“pritakal James, zohol sa, vzal do ruky trochu lístia a s huncútskym úsmevom ho do nej hodil. „Pôjdeš nás odprevadiť ku škole?“
„Ooo, Jamie sa potrebuje držať mamičky za ručičku, lebo ide prvý deň do školy,“posmešne zahundrala Lilly vyťahujúc si lístie z vlasov. „Idem urobiť raňajky a ešte si to rozmyslím.“
„Ale nerozmýšľaj dlho, o jedenástej tam musíme byť. A zobuď Siriusa. Chcel som mu hodiť kamienok do okna, ale domček na strome nevidno.“
Lilly vybehla hore tajným schodišťom do domčeku na strome, kde sa Sirius uchýlil, aby mali dole absolútne súkromie. Chvíľu postávala na balkóne a pozerala dole na Jamesa, ktorý stále usilovne hrabal a potom zaklopala na Siriusove dvere.
„Áno?!“zahundral rozopatý hlas a Lilly dnu strčila hlavu.
„Vstávaj, Sirius, o dve hodiny začína školenie,“povedala a Sirius sa začal so zývaním naťahovať na posteli. „Robím vám raňajky, tak príď dole.“
„Nechceš sa radšej pridať ku mne?“zaškľabil sa a Lilly mala silné podozrenie, že pod prikrývkou je úplne nahý.
„Obávam sa, že nie, aj keď ponuka je to lákavá,“tiež sa uškrnula a zavrela dvere.
„To poviem Jamesovi!“zahučal ešte Siriusov hlas, ale to už Lilly bežala dolu, urobiť spomínané raňajky. Odpratala zo stola Siriusovu novú záľubu – fotoaparát a nádobky na vyvolávanie fotiek, muklovské časopisy o televízoroch, autách a motorkách – a hodila na panvicu pár plátkov slaniny.
O chvíľu sa z vonku prihnal James a priviesol so sebou závan sviežeho jesenného vetra.
„Evansová, kde si dala časopis s motorkami?“poobzeral sa a keď ho zbadal na zemi pri dverách, nespokojne zatskal.
„Čo máte s tými motorkami a autami? Nemáte ani vodičák, ty, Potter, nemáš dokonca ani vlastný dom, ale už by ste si kupovali autá!“hnevala sa Lilly zhadzujúc slaninku na misu.
„Ja si nič kupovať nejdem, Evansová,“upokojoval ju James sledujúc ako energicky rozbíja na panvicu vajíčka. „Sirius sa dosť pohral s fotoaparátom, teraz chce televízor alebo motorku...“
„Radšej keby opravil rádio, už týždeň mi to tu len škrčí. A Prorok je neobjektívny. Nemôžem veriť ničomu, čo sa tam píše,“vzdychla si a oprela sa o linku.
„A videla si dnešného?“trochu skleslo sa spýtal James. „Crouch vidal nové nariadenia, čosa týka chytania Smrťožrútov. Vraj pokiaľ sa nevzdajú dobrvoľne, možno ich aj beztrestne zabiť. Dumbledorovi sa to nebude páčiť.“
„Kto by sa vzdal dobrovoľne?“pokrútila hlavou a na duhú misku vysypala praženicu.
„Ako to tu dobre vonia,“vbehol dnu Sirius a rovno si sadol za stôl. James mu podal čerstvé noviny a zopakoval, čo hovoril o Crouchovi.
„A odvolávajú ministra.“ Prečítal Sirius, keď prevrátil prvú stranu, potom sa rozosmial. „Crouch so svojimi nariadeniami je dôležitejší ako chudák starý Hooch. Zajtra by mal Wizengamot vyhlásiť nového ministra. Čo myslíte kto to bude? Bartemius Crouch, Millicent Bagnold, Cornelius Fudge, alebo Albus Dumbledore?“
„Dumbledore? Uchádza sa o...?“
„Nie, Evansová, akoby si ho nepoznala!“zasmial sa Sirius a vrhol sa na slaninku. „Určite mu to ponúknu a on určite odmietne.“
„Keď už neštudujem v Rokforte, mala by som ho radšej na Ministerstve. Cítim sa oveľa istejšie, keď viem, že je nablízku,“priznala Lilly. Konečne si tiež sadla k stolu a tak, keď zazvonil zvonček pri dverách, James jej naznačil, nech nevstáva a sám sa vytratil z kuchyne.
„Ahojte!“vošiel ta o chvíľku malý mužík a nervózne im kývol. „Nechcel som byť doma sám. Mama musela do práce a ja... viete, sám...“
„Čau, Peťo,“vyskočil Sirius a doniesol mu čistý tanier. „Dáš si trochu?“
„Hej,“Peter sa zvalil na Jamesovu prázdnu stoličku a nabral si slaninku aj praženicu.
„O chvíľu ideme do Tregaronu. Začína sa školenie aurorov,“povedala Lilly. „Pôjdeš s nami? Potom ma môžeš odprevadiť do Londýna k sv. Mungovi. Dnes mám prax. Tam robí aj tvoja mama, nie?“
„Áno, robí tam,“prikývol, no viac im nepovedal.
O pol hodiny sa stretli v obývačke.
„Zamkol si, Potter?“spýtala sa Lilly prehrabujúc sa v kabelke.
„Vykonané,“potvrdil James, pochytali sa za ruky a ich telá zovreli obruče, akoby ich niekto prepchával gumenou rúrou. Na druhom konci sa na nich mračila jesenná obloha. Nepršalo, ale mračná sa zbiehali na nebi, tisli sa, strkali a predbiehali akoby čakali na zaujímavé predstavenie. Stáli pred rozľahlým domom uprostred ničoho. Ťahal sa ďaleko dozadu a vo vysokých oknách sa trblitali sviečky, hoci bolo takmer poludnie. Po oboch stranách ho obopínal dlhý plot.
„Na táborák to tu nevyzerá,“skonštatoval Sirius a vykročil k pootvorenej bránke. „Čo, James, rozmyslel si si to?“
Nasledovali ho a ocitli sa na malom nádvorí, ktoré uzatvárali múry budovy. Rástlo tam päť veľkých stromov, gaštany, ktoré zhadzovali svoje ťažké zlaté líste na dlažobné kocky a vietor ho rozfúkaval popod nohy. Uprostred toho všetkého stála jednoduchá rozľahalá fontána. Nestriekala a v stojatej vode sa usadili gaštany a lístie.
„Mne sa to tu páči,“usmiala sa Lilly na starodávnu budovu a fontánku. „Pripomína mi to rokfortské nádvoria.“
„A na rokfortskom nádvorí sme spolu,“schytil ju James za ruku a pritiahol ju k sebe. „... tancovali.“
Lilly sa rozosmiala, keď ju začal viesť v rytme valčíka. Sirius sa ponúkol, že jej chytí kabelku a o chvíľu už vyťahoval fotoaparát.
„A kto odfotí mna s Peťom?“zaškeril sa, keď sa tí dvaja rozbláznili natoľko, že si priateľov nevšímali.
Vtom sa ale bránou k nim blížili ďaľšie dve osoby.
„Myslel som, že to kurz pre aurorov, nie kurz tanca.“ Povedal Frank a tiež schytil svoju polovičku. „Ale to sa nám tiež hodí. O pár dní je svadba a ja som ako troll v porceláne.“
„Tak v tom prípade sa asi, Frank, neoženíš,“ pribehol k nim Sirius a vymanil Alice z jeho zovretia. „Nechceš zmeniť výber, Alice? Ja viam tancovať ako nikto iný. Môžem vás tu všetkých učiť.“
„Nesnaž sa mi nahovoriť, Black, že ty sa chceš niekedy oženiť!“zasmialas a Lilly sledujúc ako perfektne tancuje.
„Nežiarli, Evansová, aj teba si môžem vziať, ak si sa Pottera prejedla,“zatočili sa ešte raz a zastali.
„Niekedy nad tým vážne uvažujem,“ironicky poznamenala Lilly. „Najmä, keď po tebe zmieram tie smradľavé ponožky po celej obývačke. Skrine sú pre teba veľkou neznámou, že?“
„Prečo tu postávate? Ste na utajenom mieste!“ozval sa prísny ženský hlas a od dverí k nim rýchlo kráčala nízka postaršia čarodejnica s krátkymi vlasmi. „Budúci aurori? Tak poďte dnu. Downlová a Piet sú už tam.“
„Držím palce,“zakývala im Lilly a spolu s Petrom sa vrátili pred bránu, aby sa mohli odmiestniť.
„Ja idem teda za Remusom,“povedal Peter. „Ak stretneš mamu, nehovor jej, že som preč z domu. Nemá rada, keď nevie, že sa túlam sám.“
„Iste,“prikýval Lilly prekvapene a ozvalo sa dvojité hlasné TRESK.
Lilly mala prax po prvý raz a len čo vošla nemocnice, nevedal sa dočkať, kedy bude naplno pracovať. V izbe sestier bolo takmer prázdno.
„Evansová Linda? Meškáš!“vyhŕkla na ňu v rýchlosti čiernovlastá statná žena a vrazila jej do ruky rovnošatu.
„Lilly,“opravila ju, keď žena vykročila pomedzi skrinky. Zjavne ju však ignorovala, lebo keď poklopkala prútikom na skrinku číslo 82, objavilo sa tam meno Linda Evansová.
„O pätnásť minút nech si pri mne na treťom,“zahundrala a vyšla von.
V tichej izbe sa Lilly cítila stiesnene a radšej myslela na Jamesa, Siriusa, Alice a Franka a predstavovala si, ako si asi počínajú. James očakával hneď v prvý deň nové zaklínadlá a praktickú výuku, ona však vedela, že najprv do nnich natlačia kilá vedomostí z teórie. Nemôžu mať predsa prax tri roky!
„3. poschodie - Otrava elixírmi a rastlinami“ Svietil nápis nad dverami, do ktorých vbehla a skoro sa zrazila s vozíkom na ktorom niekoho prevážali.
„Pardon!“usmiala sa nervózne a prebehla chodbou.
„Linda, bežte na deviatku, treba prebaliť ruku Nostafovi,“okamžite zavelila jedna z čaromedičiek a posunula k nej škatuľu s obväzmi. Bola menšia ako predošlá žena, mala hnedé vlasy a keď sa na Lilly pozrela v očiach sa jej zablislo porozumenie. „Prídem sa na vás pozrieť a...“pootočila hlavu k čiernovlasej žene. „... snažte sa.“
Lilly tiež pozrela na čiernovlásku a energicky vzala obväzy. V izbe číslo deväť ležali traja pacienti- muži.
Na posteli najbližšie k dverám sedel černoch, zťažka dýchal a vyzeral, že sa rozhoduje, či má ísť vracať, alebo to vydrží.
„Dobrý deň,“pozdravila Lilly a znepokojene na neho pozrela. „Ak je vám zle, radšej to zo seba vypustite.“
Rýchlo si prečítala informácie o jeho stave zavesené na posteli. „No prosím, otrava elixírom.“ Muž však v tej chvíli vyštartoval k záchodom.
Na najvzdialenejšej posteli ležal strašne bledý a chudý chlapec. Potichu si spieval nejakú neznámu pesničku a neodvracal zrak od fotky na nočnom stolíku.
A medzi nimi priam svietil pán Nostafa. Dobre vyzerajúci starší pán s havraními vlasmi ostrihanými úplne nakrátko a rukou obviazanou až po lakeť.
„Dobrý!“ako jediný odpovedal na jej pozdrav a sadol si na kraj, tak, aby sa dostala k jeho ruke. „Nová krv?“
„Nie, nové obväzy,“zažartovala Lilly a pozrela aj do jeho karty. „Pokusy s elixími?“
„Chcel som vyrobiť termoelixír. Po jeho vypití by ste mohla behať v nočnej košeli po snehu a nebola by vám zima, alebo prejsť po žeravých uhlíkoch a nepálili by vás,“vysvetľoval Nostafu a zasyčal, keď mu Lilly začala strhávať obväz.
„Prepáčte,“ospravedlnila sa pokračovala trochu jemnejšie. „Čo sa stalo tomu chlapcovi?“
„Smrťožrúti,“zašepkal pán Nostafu a zamračil sa. „Otrávili ho ako pomsta otcovi, ktorý je v Dumbledorovom ráde.“
Lilly sa zachvela a trochu nastrašene pozrela na chlapca. Ako ho mohol niekto chcieť zabiť?
Ruka pána Nostafu vyzerala skutočne nechutne a Lilly bola rada, keď sa vo dverách zjavila čaromedička, ktorá ju tu poslala.
„Ako to zvládate, Linda?“
„Lilly,“opravila ju a hodila špinavý obväz do koša. „Volám sa Lilly.“
„Helga pravidelne popletie niekomu meno,“vzdychla čaromedička. „Nie sme hodní, aby si nás veľká pani pamätala. Ja som Kiara. Daj, dorobím to.“
„Nechajte, tak, ona je veľmi šikovná!“zastal sa jej pán Nostafu.
„Chcete, aby mi tu skolabovala z tých vašich vredov? Ak budú ešte praskať, budete si to obväzovať sám,“vyhrážala sa Kiara mávajúc na neho obväzmi. „Vieš, Lilly, pán Nostafa je tu hospitalizovaný tak dva krát za mesiac, lebo mu niečo vybuchne, alebo sa otrávi vlastným výrobkom. Choď teraz, prosím ťa za Helgou. Práve jej niekoho priviezli. Bude na príjme.“
„Dovidenia, a dúfam, že sa čoskoro uvidíme!“volal za ňou pán Nostafu.
Prebehla chodbou a zamierila k príjmu, keď jej výhľad zastreli blond vlasy a ozval sa priškrtený výkrik: „Lilly! Čo tu robíš? Ako ťa rada vidím!“
„Megan?“ Lilly ju silno vystískala. „Zaúčajú ma, ale čo ty...? Si v poriadku?“
„Ale áno, to len Robert...“ Megan tak trochu nahnevane pozrela smerom k svetlovlasému mladému mužovi, ktorého vyšetrovala Helga.
„Je to vážne?“spýtala sa Lilly upokojujúco šúchajúc Megan po chrbte.
„Nie, nie, len zjedol niečo čo, nemal. Ani som s ním nechcela ísť do nemocnice, ale tvrdil, že je to vážne zlé,“mykla plecom, potom sa usmiala a natrčila jej pred oči ruku. „Predvčerom sme sa vzali.“
„To nemyslíš vážne! Prečo o tom neviem?!“teraz sa Lilly vážne mračila. Niekde v oblasti, kde bol predtým jej žalúdok cítila len ťaživé prázdno. Hnev a sklamanie. Jedna z jej najlepších priateliek. Sľúbili si, že sa neopustia a nenapísala jej ani jediný list, neoznámila, že už je pani Morissová.
„Zajtra ideme na svadobnú cestu,“pokračovala Megan a teraz už sa jej šťastie mihalo aj v očiach. „Prepáč, boli sme tam len my a svedkovia,“ospravedlnila sa úprimne, trochu sa začervenala a ďalej hovorila nútene. „Chceli sme malú svadbu. Áno, chceli sme to tak. Len my a naša láska.“
„Vypite to!“Helga podala Robertovi elixír a keď ho vypil na pár glgov, zatváril sa nadmieru kyslo. „Môžete ísť. Pár dní sa neprepínať a budete v poriadku.“
Lilly vedela, že Megan je zo svadby sklamaná. Vždy patrila k majetnejším ľuďom. Jej rodina je slávna vďaka matke speváčke, ale Megan sa od nich odlúčila a Robert nemá také dobré pijímy ako jej rodina. Malá svadba bola to posledné, čo si kedy Megan želala.
„A na Alicinu svadbu prídete, však?“spýtala sa, keď Robert pristúpil k nim.
„Pozvali nás,“prikývol. „Ale beriem práve Meg na medové týždne do Paríža.“
„Takže sa tam neuvidíme?“
„Zrejme nie,“pokrútila Megan hlavou a rozlúčili sa. Keď však Morissovci odchádzali, Megan sa chytila Roberta za ruku a priam žiarila.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář