Siriusova skrinka II. 1.
Čo ste čítali v prvej sérii:
„Asi ťažko, už sa to celé rúca!“poháňal ho Sirius.
„Padne to!“
Padlo to.
Sirius a Remus sa ocitli zavalení hnedastou
hmotou neurčitej vôňe a substancie.
„Mám to za tričkom!“zavrčal Remus zamračene a ošíval
sa po chrbte. „Nemohol si prísť skôr a chytiť to do kýbľa?“
Sirius zostal stáť s otvorenými ústami
a pozeral na kamaráta ako na zjavenie. „Ti.. Tichošľap?“
„Čo máš zase za problém? Pozri na mňa vyzerám
ako... Fúúj! Pozri akú mám hroznú farbu vlasov!“bedákal Remus naťahujúc si
pramienky svetohnedých vlasov k očiam.
„Tichošľap ty si...!“vyvaľoval Remus oči. „Ty si
ako ja!“
„Čo som?“zdihol k nemu Sirius zrak
a prerývane vykríkol.
Pozeral vlastne na seba samého.
„Si magor,
Námesačník,“zavrčal Remus. „Si úplne nemožný, čo sa týka dievčat!“
„Ja že som
nemožný?“ohradil sa Sirius. „Aspoň tie dievčatá tak špinavo nevyužívam! Si
v tomto ohľade zákernejší ako ja s Jamesom dokopy! Meníš baby ako
ponožky!“
„To vieš,“uškrnul
sa Remus a prehodil si vlasy typicky Siriusovským spôsobom. „Aj ponožky sa
menia, keď sú špinavé. Poškrvnené veci nemožno nosiť.“
„Poškvrnené
veci?“ozvalo sa dvojhlasne. Siriusov hlboký bas sprevádzal nahnevaný dievčenský
tón.
„Abigail!“vykríkol
Sirius a milo sa usmial.
„Ahoj,“rýchol mu
mávla Abi a zaborila oči to Remusa. „Opovážiš sa to ešte raz zopakovať,
Remus?“
„James, ktorej časti slova NIE nerozumieš?“odvrkla
Lilly a ustúpila na voľné priestranstvo. Pootočila hlavou a šibalsky
sa uškrnula, ešte ho chvíľu nechá, ešte ho ponapína ako gumičku aby ho
vystrelila ako katapultom do výšin jeho snov.
„Len aby si to ešte neoľutovala, tento rok máme
metlobalový pohár vyhratý!“
„Metlobal? Prečo tu pletieš metlobal, Potter?! To
vážne nemyslš na nič iné len na hlúposti? Práve preto NIE! Preto!“zvreskla
Lilly a zarmútene pokrútila hlavou. To nemohol povedať niečo rozumné? Nech
to rýchlo napraví, prosím!
„Čo máš proti metlobalu?“ohradil sa James.
„Ja... oh, Potter, ty nič nechápeš?!“
„Zjavne nie.“ Úplne kľudne odvetil James a sklonil
hlavu. „Ja viem, že si mi povedala áno, tak čo sa zase stalo? Čo... čo robím
zle, Lilly?“
Lilly si zahryzla do pery. V očiach sa jej
zaligotali slzy. „Všetko, Potter, ale teraz, teraz si to napravil.“
James nechápavo zdvihol pohľad a prekvapene
zistil, že Lilly je len kúsok od neho.
„Evans...“
„Pššt,“zasyčala a postavila sa na špičky, aby
mu darovala prvý bozk
„Musím ti niečo
vysvetliť. Abi, ja nie som Sirius,“povedal pološeptom a zatlačil ju
k stene.
„Jasné, ty si
dážďovka,“uškrnula sa a súcitne mu tľapla po pleci.
„Nie, Abina,
počúvaj,“zavrčal a ťahal ju ďalej od tretiakov, ktorí si pozerali oznamy
na nástenke a hlasno ich komentovali. „Ja nie som ten na koho vyzerám.“
„To je nejaký
nový spôsob ako ma zbaliť? Alebo sorry, chcem povedať, dostať do
postele?“spýtala sa a prekrížila si ruky na prsiach. „Tak to rovno vzdaj.“
„Pozri, ja som
Remus,“slabikoval pomaly Sirius.
„Aha! Takže ty si
Remus a Remus je James?“spýtala sa Abigail s detským záujmom.
„Nie, Remus je
Sirius... teda, Remus som ja...“
„Choď na liečenie
alebo si to rovno hoď, Black, lebo toto je fakt trápne,“usmiala sa naivne.
„Nemohol si rovno povedať, že ťa poslal Remus, aby si mu to vyžehlil?“
„Ale mňa neposlal
Remus!“ohradil sa Sirius dotknuto.
Abigail nadvihla
obočie a pochybovačne zošpúlila pery.
„Tak OK,“vzdychol
Sirius. „Remusa to hrozne mrzí. On to nepovedal tak ako to vyznelo, teda to tak
nemyslel. On ťa skutočne má rád a on chce...“
„A on je zjavne
pekný egoista. Povedz Removi, že JA sa cítim zneužitá a že JA mu neskočím
na blbé reči a ešte že JA už o ňom nechcem počuť,“vravela
a zabárala mu prst do hrude. „A nabudúce nech nazbiera odvahu a príde
sám!“
„Nabudúce?“
„Teda už
nikdy,“opravila sa Abigail.
„Abi, ty si jedno
úžasné, krásne dievča, myslíš, že by som niečo také o tebe povedal?“
„Tak to neviem,
ale myslela som, že skôr ty ako Remus. Dnes už vážne neviem,“pokrútila hlavou.
„Nikdy by som to
nepovedal,“vyhlásil zápalisto a chytil ju za ruku.
„Ty si dnes
taký... zlatý,“usmiala sa Abigail a jej líca sa sfarbili do ružova. „Čo je
s tebou?“
„Nič. Ja som taký
vždy, len si to doteraz nevidela. Black ma zatieňoval,“mykol Sirius plecom.
„Aha, takže ty sa
zriekaš priezviska Black a chceš začať nový život? To si mi chcel
povedať.“
„Čo? Nie!“
Zaprotestoval Sirius, no Abigail ho pevne chytila okolo krku a pritiahla
si ho bližšie.
„Tak?“
„Bože, si tak
krásna,“zašepkal Sirius a pobozkal ju.
Remus sa ráno zobudil celý dolámený. Slnko ešte
nevyšlo spoza oblakov, keď otváral okno a rozhliadal sa po školskom
areáli.
„Zavri to okno!“zavrčal James a zakrútil sa
hlbšie do prikrývky.
„Prepáč,“odvetil Remus, no okno sa zavrieť
nechystal. „Vieš, aký je to super pocit mať zase svoje telo?“
Peter sa zaklonil
a zovrel ruku v päsť.
„To
nespr...“uškrnul sa Sirius, no Peter ho silno udrel do tváre. „Aaaaaa! Šibe ti?
Si úplne mimo, Červochvost!“
„Kľud,
kľud!“zakročil James a chytil Petra zo zadu. „Si v poho, Tichošľap?“
„Jasné, len si
necítim nos,“odpovedal neprirodzeným hlasom, lebo sa držal za nos.
„To máš za to
a daj ruky preč od Abigail!“zavrčal Peter a kopol k Siriusovi
nohou, no ten bol príliš ďaleko, aby ho mohol zasiahnuť.
„Wiliamsová?“nechápal
Sirius a klesol na posteľ. „Jej som sa ani nedotkol! Stále si o mne
myslí, že som...“
„Neklam, videl
som ťa! Bozkával si sa s ňou v klubovni a potom ste šli
hore!!“vrieskla Peter a začal sa mykať v Jamesových rukách.
„Veď to bol
Námesačník, ty blázon!“upokojoval ho James, pretože si spomenul, že ich spolu
videl na schodoch, keď odchádzal z izby. „Chápeš? Remus!“
„Námesačník sa
bozkával S Wiliamsovou v mojom tele a ešte neviem čo robili
v našej izbe a ľudia to videli?“vypliešťal Sirius oči.
James len nemo
prikývol.
„Waw! Zlatý
Remus!“vyskočil Sirius z postele a bežal do klubovne. „Remus! Ty
blázon! Čo si to urobil!“
„Pracovali pre vás a teraz sú mŕtvi!“zvreskol
James a hodil o zem misku s mentolovými cukríkmi.
Albus Dumbledore na neho pokojne upieral oči ponad
končeky prstov. „Takže ste o tom vedel?“
„Áno, vedel som o tom! Moji rodičia mi
verili! Nesprávali sa ku mne ako k decku, všetko mi povedali!“zúril James.
„A vy... nechcete mi povedať ako zomreli! Vy...!“
„Nestačí vám vedieť, pán Potter, že zomreli za
dobrú vec? Niekedy nie je dobré vedieť podrobnosti,“spýtal sa Dumbledore, stále
chladný a pokojný.
„Sú to moji rodičia! Chcem vedieť...!“James klesol
na stoličku a zaboril si tvár do dlaní. Nemohol tomu uveriť. Jeho rodičia
a mŕtvi?
„A ty si prečo
nezostala s Blackom?“zamračila sa Megan.
„A prečo by som
mala? Ja s ním nič nemám,“ohradila sa Abi. „Remus mi všetko vysvetlil.“
„Čo
všetko?“vyzvedala Alice.
„Že to bola
stávka,“povedala spokojne a vrhla sa na jedlo, ktoré sa objavilo na stole.
„Hmmmm,“ zahmkala
Alice pochybovačne.
„Radšej to už
neriešme,“zasiahla Megan, načo Abi súhlasne prikývla
A teraz prvá, úvodná kapča novej série:
Hrad bol celý pod
snehom, keď sa študenti dostali ráno do Veľkej siene a pozreli na
začarovaný strop videli len nekonečnú belobu snehových vločiek všetkých
veľkostí.
James sa pomaly
zotavoval zo smrti rodičov. Napriek tomu si bol istý, že toto budú
najsmutnejšie Vianoce jeho života.
„Pamätáš? Musíme
si sľúbiť, že na budúci rok, tu budeme všetci. Bude to náš posledný rok
v Rokforte... neodídeme snáď ani na letné prázdniny!“vzdychla Megan
a zapísala sa do zoznamu študentov, ktorí na Vianočné prázdniny ostávajú
v hrade.
„Áno, náš rozhovor
s Remusom, minulý rok...“usmiala sa Abigail a pripísala svoje meno.
„Alice tu ešte nie je, dúfam, že ostáva.“
„Aj tak tu
nebudeme všetci. Amy nás opustila,“smutne povedala Megan a odsunula od
seba plný tanier. „Toto je náš posledný rok na Rokforte a je to tu čím
ďalej, tým zamotanejšie. Už ma to prestáva baviť. Človek pomaly nevie kto s
kým.“
„Alice
s Frankom, to je už jasné,“povedala Lilly a chytila Jamesa za ruku.
„A ja s Jamesom.“
James sa slabo
usmial a podvedome zdvihol hlavu k sovám, ktoré práve prileteli cez
okná a zasypali študentov skutočným snehom.
„Je to
studené,“striasol sa Remus, ktorý dostal plnú dávku od svojej sovy. „Jasné,
stará mama poslala darček o týždeň skôr.“
Všetci
sa slabo zasmiali.
„A ako je tvojej
starkej? Býva často chorá,“spýtala sa Lilly pokukujúc po balíčku.
„Teraz je to
v pohode,“zahundral Remus. „Aj keď sa to určite opäť zhorší. Jej stav
kolíše ako stará metla.“
Všetci prísediaci
mu vyjadrili úprimnú ľútosť a opäť sa zasmiali na starodávnom type habitu,
ktorý vytiahol z balíčka.
„Dobré ráno.
Chystá sa ples pre pamätníkov?“spýtala sa Alice pri pohľade na Remusov nový
habit a so smiechom si sadla za stôl.
„Niečo
podobné,“pritakal Sirius a obzerl sa k Slizolinskému stolu. „Braček
zase dostal sovu od každého člena mojej podarenej rodinky.“
Všetci sa obzreli
na Regulusa otráveného otváraním vianočných pozdravov.
„Je ti to
ľúto?“spýtala sa Abi súcitne. Odkedy sa so Siriusom bozkávala brala ho viac ako
kamaráta.
„Nie,“zasmial sa
Sirius. „Podľa zvyku treba na každú kartičku odpovedať.“
Stolom zatriasol
smiech.
„Alice, zostávaš
v Rokforte?“spomenula si Megan a pohľadom blúdila po stoloch, aby
zistila kto má zoznam.
„Neviem,“odvetila
Al. „Frank tu už nie je a ja by som rada využila príležitosť byť s ním. No
sľúbili sme si, že tu budeme všetci.“
„Tak si to do
večera rozmysli,“požiadala ju Meg a bolo vidno, že by ju rada mala pri
sebe. Odkedy Amy odišla stávali sa z nich najlepšie priateľky.
„Choď za
Frankom,“ozvala sa nečakane Lilly. „Sú Vianoce, musíte byť spolu.“
„Ešte si to
premyslím,“nechcela sa Alice rozhodnúť prirýchlo, hoci o tom premýšľala
dobrý mesiac. „Ale vyučovanie začína. Máme obranu, posledná hodina pred
prázdninami. Remus, poď tam.“
Remus sa zamračil
pri predstave profesora Martingesa, ktorý všetkým tvrdí, že jeho otec je veľký
zlý vlkolak. „Veľmi ma to neláka.“
„Nemôžeš vynechať
všetky hodiny,“rozumne podotkla Abi aj keď na Remusa ani nepozrela.
„Skôr než sa
dostane k vlkolakom zdržíme ho pri iných tvoroch,“pobádal ho aj Sirius.
„A ako?“spýtal sa
Remus so záujmom.
„Poď a
uvidíš,“uškrnula sa Alice.
Profesor
Martinges vbehol do triedy ako nejaká obdoba Mikuláša, či amerického Santa
Clausa. Všetci sa na neho znechutene pozreli, keď sa usmial popod fúzy.
„Nemali by ste
mať tak dlhú bradu,“zasmial sa Sirius. „Dumbledor bude žiarliť!“
„Nebuďte drzý,
pán Black,“zazrel na neho profesor a úsmev mu zmizol z tváre. „Blížia
sa Vianoce, čas radosti a pokoja,“oznámil pokojným, príjemným hlasom. „Ale
to neplatí pre tie príšery, ktoré na vás čakajú tam vonku! Mylíte, že keď
stretnete vlkolaka bude ho zaujímať, že sú Vianoce? Myslíte, že vám nedhryzne
nohu pretože je lásky čas? Há?!“
Trieda stíchla,
podaktorí sa potichu chichúňali.
„Má to aj svoje
výhody,“ožil James, keď videl ako Remus začína meniť výraz v tvári. „Ak
vám uhryzne nohu pred Vianocami, dostanete protézu ako darček.“
Trieda sa
zasmiala.
„Pán Potter si
myslí, že je vtipný. A čo dostanete ako darček, keď vám banší odtrhne
hlavu? Há?!“rozohnil sa profesor.
„Keď už hovoríte
o banší, pán profesor,“ujal sa Sirius slova. „Počul som o nej fakt
dobrý vtip...“
„To bola
najlepšia hodina OPČM v dejinách Rokfortu!“smial sa Remus ešte dve hodiny
po obrane. „Myslel som, že Martinges si to hodí, prisámvačku!“
„Aj by si
mohol,“povedal James zamračene. „Lilly vravela, že ak to bude takto aj po
Vianociach, pôjde za riaditeľom.“
„S radosťou ju
odprevadím,“pridal sa Sirius. „Síce sa väčšinou nezhodneme, teraz súhlasím.“
„Ja nie,“pokrútil
Remus hlavou. „Pamätáte, čo vravela McGonagallová, keď odišla Amy
s Denysom?“
„Nemám ani páru,
Námesačník,“uškrnul sa Sirius.
„Odvaha je pobiť
sa s nepriateľom, nie pred ním utekať! Momentálne sa musím hanbiť za to,
že ste Chrabromilčania, dúfam, že mi dokážete, že neoprávnene. Budete mať na to
celý siedmy ročník...“odrecitoval Remus a hrdo zdvihol hlavu. „Nezutekáme!“
V tom istom
čase boli dievčatá zašité na záchodoch. Sedeli na podlahe oproti umývadlám.
„Ak sa rýchlo
niečo veľké nestane, budú to najhoršie Vianoce môjho života,“ smutne povedala
Lilly.
„Presne, musíme
sa porozprávať s chalanmi, nech si nepokašleme posledné týždne na
Rokforte!“pridala sa Alice.
„Takže
ostávaš?“potešila sa Megan a v očiach jej zasvietili iskričky.
„Frank to bude
musieť predýchať. Ale nevadí, budem s ním ešte toľko Vianoc, že mu to
pôjde na nervy!“vyhlásila Alice a zasmiala sa na tej predstave.
Rokfort sa toho
roku rýchlo vyprázdnil. Študenti nastúpili do vlaku a odcestovali domov
k rodinám sláviť Vianoce. Útoky na čarodejníkov boli čoraz častejšie
a mnohí sa báli, že toto budú posledné pokojné sviatky.
Nikto
z tých, ktorí odchádzali si nemohol byť istý svojím návratom do školy. Nik
z tých, čo ostávali si nemohol byť istý návratom domov.
Pár dní po
odchode vlaku sa Chrabromilskí siedmaci zišli v klubovni.
„Je to tu celé
len naše,“vyhlásil spokojne Sirius a pár druhákov na neho vrhlo spýtavý
pohľad.
Portrétový otvor
sa preklopil a dnu vošli Lilly a James v podozrivo dobrej nálade
s rukami plnými dobrôt priamo z kuchyne.
„Smiech
a jedlo, to je to, čo potrebujeme. Hoď mi tú čokoládu, Lils,“požiadal
Remus a zachytil letiacu čokoládu.
Keď si každý
našiel svoje miesto, pustili sa do maškrtenia.
„Lilly, musím ťa
požiadať, aby si nešla za riaditeľom kvôli Martingesovi,“začal Remus.
A zopakoval to, čo povedal kamarátom po hodine OPČM.
„Tiež som na to
myslela,“priznala Lilly. „Ale nie je to náš nepriateľ, je to náš profesor.“
„Nemôžeš to brať
doslova, Evansová,“uškrnul sa Sirius.
„Počkajme ešte
dva mesiace,“ozvala sa Alice. „Ak sa nám nepodarí urobiť s ním niečo,
pôjdeme za Dumbledorom.“
„Nemôžeme chodiť
so všetkým za ním!“nesúhlasil James. „McGonagallka mala pravdu, nemôžeme sa skrývať
za silnejších. Nebudú tu večne!“
Na chvíľu
zavládlo ticho. Všetci vedeli, že James myslí na svojich rodičov.
„Možno je to naša
posledná šanca zoceliť sa pred skutočným bojom. Naučiť sa rozhodnúť
správne,“pridala sa Abigail. Zlo začína zožierať náš svet. Budeme sa mu musieť
postaviť.“
„To vyrieši
Dumbledor...“opäť sa pokúsila uľahčiť to Alice.
„Nie,
Al,“prerušila ju Megan. „Ty to nechápeš? On nemôže byť všade. Nemôže ochrániť
všetkých. On bude potrebovať našu pomoc.“
„A my mu ju
nemôžeme poskytnúť, ak sa nevieme sami ubrániť,“dodal Remus.
Druháci sediaci
kúsok od nich vyplašene vyvaľovali oči a zdalo sa, že zabudli dýchať.
Lilly sa na nich usmiala, podala im čokoládu a poslala ich inde.
„Martingesa teda
skúsime usmerniť sami,“súhlasila Abigail. „Do konca roka budeme silní, smelí,
odvážni a hlavne bude opäť zábava!“
„Presne!“súhlasil
Sirius. „Zábava! Len o tej budem hovoriť svojim deťom, keď pôjdu na
Rokfort. Aby sa, merlinchráň, nebifľovali!“