Siriusova skrinka II. 10.
18. 11. 2009
Sirius usporiadal vo svojom dome párty akoby sa vrátili do chrabromilskej veže a James práve vyhral zápas proti Slizolinu, čím porazil nielan jeho najneobľúbenejšiu fakultu, ale aj jeho brata Regulusa. Prišlo veľa ľudí, prevažne členovia rádu a na chvíľu sa odpútali od každodenných problémov. James sa stal stredobodom pozornosti a vďačne do tohto kruhu dotiahol aj Lilly a Siriusa.
„Takže toto je tvoj dom, Potter?“spýtal sa Kevin McKinnon strojene, keď mu pred všetkými zagratuloval.
„Nie, Siriusov, ale čoskoro sa sťahujeme do vlastného,“opravil ho James a celý žiaril keď sa rozhovoril o domčeku v Goldrickovej úžľabine.
„A kedy bude svadba?“opýtala sa jeho žena Marlene s úsmevom pozorujúc Lilly, ktorá sa zabávala s Alice a profesorkou Dorcas Meadowsovou.
„Už čoskoro. Nebojte sa, už teraz ste pozvaní,“usmial sa James, ospravedlnil sa a pretlačil sa k Lilly. „Práve som pozval McKinnonovcov na našu svadbu.“
„Veď ešte nevieme kedy bude!“zasmiala sa Lilly a tak prudko pohla rukou, že takmer rozliala víno, ktoré mala v pohári. „Upst, prepáčte. Ale samozrejme, že ste pozvané aj vy, obe!“
„A nakedy?“zasmiala sa Dorcas. „Ja to musím vedieť, aby sa to nepekrývalo s mojou.“
„S tvojou?“vyhŕkli Lilly a Alice naraz a pohľad im zaletel k nenápadnému prstienku na ruke. Nikdy im nenapadlo, že je zásnubný a nikdy nepočuli Dorcas rozprávať o nijakom mužovi ako o svojom partnerovi.
„Už je to oficiálne,“prikývla a trochu sa zachichotala. „Fabian Prewett, možno ste ho už stretli v ráde... alebo jeho brata Gideona, oni sú dvojčatá.“
„Fabian?“zareagoval jedine James a po tvári sa mu rozlial úškrn. „Nikdy mi nenapadlo, že hovorí o tebe... Vlastne sme si všetci mysleli, že si priateľku len vymýšľa! Vieš, ktorý to je, Lilly? Ten vysoký ryšavý, minule si sa ma pýtala ako je možné, že ho všade stretávaš. Vysvetľoval so ti, že sú dvaja a ty si si myslela, že mi šibe,“otočil sa k Lilly, ktorá teraz horúčkovito prikyvovala. „A kedy to bude, Dorcas?“
„Mysleli sme, že v lete,“povedala a oči jej zažiarili a ďalej hovorila šibalsky dievčenským tónom. „Chcem mať krátke šaty, viete, nemám rada, keď sa mi dlhá sukňa motá popred nohy.“
„Pochopiteľne,“súhlasil James a podvedome jej pozrel na štíhle nohy v tmavých pančuchách a krátke nohavice. Keď tak teraz nad tým premýšľal, nepamätal si ju v dlhých nohaviciach, či sukni. „Lilly bude mať tiež krátke...“
„Ako si prišiel na takú nehoráznu blbosť, Potter?“zasyčala, no uškŕňala sa.
„Berieme sa v júni, to už bude teplo,“zdôvodňoval James. „Budeš sa cítiť ako v stane, keď budeme tancovať.“
„Vážne? Koľkokrát si už mal na sebe ženské šaty?“
„Trikrát,“rozhodne vyhlásil James a dievčatá vybuchli od smiechu.
Na druhý deň ráno sa Sirius s vynaložením všetkej sily vôle, ktorú v sebe pozbieral, zobudil skôr ako ktokoľvek iný, kto sa povaľoval po podlahe, alebo sa aspoň čiastočne rozložil na gauči, a zamieril do kuchyne, kam pravidelne prilietala sova s Denným Prorokom. Otvoril okno a s obrovským zívnutím, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani chrabromilský lev sa pustil do varenia kávy. Chvíľu sa premáhal a s pochybnosťami hľadel na kuchynský dresz zaprataný špinavým riadom, potom trochu sviežejšie vykročil chodbou ku kúpeľni na druhom konci, aby získal čistú vodu.
V to ráno bol rozhodnutý zmocniť sa novín ako prvý a nikomu ich neukazovať. Najmä nie Lilly a Jamesovi, ktorí teraz ešte spali ako zarezaní. Včera im statočne nosil jeden pohárik za druhým a nezostávalo mu iné, než dúfať, že po opici na dennú tlač ani len nepomyslia.
Pár minút po tom, ako Sirius zalial kávu vo svojom hrnčeku sa zjavila poštová sova a pristála na stole.
„Muselo to byť?“spýtal sa kyslo, ale dychtivo jej nasypal mince do vrecka na nohe a roztvoril noviny. Ministerstvo, Voldemort... Minister, Voldemort... Azkaban, Voldemort... Sirius si takmer vydýchol a udržiaval sa v nádeji, že o včerajšom zápase a najmä o Jamesovi tu nebude ani zmienka, keď sa dostal na preposlednú stranu a už nadpis mu prezradil, ako sa mýlil.
„Toto by nemali vidieť,“usúdil a ušknul sa na fotku v ľavom dolnom rohu, z ktorej na neho lišiacky žmurkala Holly. Spojil ukazovák a palec pravej ruky a uštedril jej poriadnu frčku.
„Už si hore, alebo si ani nespal?“prebral ho zo zamyslenia ženský hlas a on rýchlo skladal noviny.
„Dobré ráno, Lilly, James je ešte v posteli?“spýtal sa odpútavajúc jej pozornosť od novín tým, že ukazoval na kávu.
„Áno, práve sa snažím ukryť pred ním Večerného Proroka. A mali by sme asi urobiť to isté s Denným,“povedala a zaškerila sa na noviny v jeho ruke. „Daj mi to prečítať. Vo Večernom je len krátka správa s tým, že zvyšok bude v dennej tlači.“
Sirius so silným pocitom, že Lilly ešte nevytriezvela po včerajšku neochotne rozložil noviny a zahľadel sa na ňu. „Nepovieš mi v čom spočíva tvoja reakcia? Prekvapila si ešte viac ako James na Vianoce.“
Lilly sa opäť len usmiala a rýchlo preletela článok. „A predsa to dám prečítať Potterovi, nech sa poučí. Sľúbili sme si, že sa už nikdy nebudeme hádať... netvár sa tak, viem, že to je detinské, ale mám dosť po tom januárovom výstupe a táto,“ďaobla prstom do Holly. „Tá mi nestojí za stratu nervov.“
„Múdro,“pochválil ju Sirius a v duchu si začal zúfať, pretože úplne zbytočne vstával. Vedel však, že už viac nezaspí a tak sa začal s Lilly veselo zhovárať.
Medzitým sa zabudilo niekoľko ľudí, ktorí dovtedy mohli slúžiť maximálne tak ako predožky. Niektorí ako Dorcas a Longbottomovci si dali s nimi kávu, iní sa len rozlúčili a odišli. Keď sa kuchyňa opäť obmedzila na dvoch obyvateľov a riad v dreze veselo štrngotal, pretože Lilly ho začarovala, aby sa umýval, zjavil sa aj James. S radosťou prijal kávu a vtisol sa na lavičku - ktorú zmontovali so Siriusom, pretože ich má maiteľ domu radšej ako stoličky – k Lilly a práve sa chcel informovať o čom je reč, keď sa náhle spýtala: „Pozývame na svadbu aj Holly, však?“
„Ak ti to neprekáža... Mohli by sme, určite by sa potešila,“súhlasil s pocitom, že všetko začína byť tak, ako si vždy prial a pobozkal ju na líce.
„Ale samozrejme, že mi to neprekáža. Napokon, môže byť veľmi užitočná, ak by sa nevesta oneskorila, určite ju zastúpi, aby ženích nezostal v hanbe,“poznamenala štipľavo a bez najmenšieho náznaku hnevu sa usmiala.
James vyslal nachápavý pohľad k Siriusovi a opäť sa obrátil k Lilly. „Tak čo sa zase stalo?“
„Naozaj nič vážne a nehnevám sa na teba, viem, že je trochu zvláštna, takže len jej vyjasníš, že JA som tvoja snúbenica a nie ona a všetko bude v poriadku,“zavelila a podala mu už zložené noviny.
James si podrobne preštudoval celý článok a s bezstarostným úsmevom na nich pozrel. „Fakt zábavná žena. Toto určite nemyslí vážne ani Holly, ani tá...“mrkol na koniec článku, kde bol uvedený autor. „Rita Skeeterová.“
„A ak to aj myseli vážne, po rozhovore s tebou už budú vedieť, že sa mýlili,“dodala Lilly, čím mu jasne povedala, aby vyložil karty na stôl. „Veď o dva mesiace máme svadbu.“
Sídlo Fénixovho rádu sa nachádzalo v južnej časti Anglicka, uprostred močariska. Túlili sa tu k sebe domy a domčeky rôznych veľkostí a dedinka bola takmer prázdna.
Slnko sa jemne kolísalo za horizontom a hladilo ich tváre prvými ospalými lúčmi, keď sa otvorili ťažké dubové dvere a Marlene vykukla von.
„No konečne, na vás sa čakalo,“povedala jemne vyčítavým tónom a vpustila ich dnu. „Pred pár minútami prišiel Gideon Prewett a tvrdí, že Jane Stonovú koonečne našli. Nevie o sebe, ale je živá a to je hlavné.“
Jane bola postaršia členka Fénixovho rádu, ktorá zmizla pred pár týždňami. Niektorí ju už oplakali a vzdali sa nádeje, že sa objaví živá, keďže nikdy neprekypovala energiou do života, no zrejme bola mocnejšia, než sa mnohí nazdávali.
„Zrejme ju budem ošetrovať u Munga,“usúdila Lilly a nevedela, či sa má tešiť na známu tvár, alebo sa jej vybavia smutné spomienky, keď bude Jane učiť znovu čítať ako mnohých svojich pacientov, ktorým vymazali pamäť.
V kuchyni na prízemí to len tak šumelo. Miestnosťou sa ťahal dlhý drevený stôl za ktorým sedelo množstvo čarodejníkov a čarodejníc tesne sa dotýkajúc stoličkami. Bolo zrejmé, že dom sa okrem stretnutí rádu na nič iné nevyužíva. Kuchynská linka bola napoly rozpadnutá, z vodovodného kahútika nekvapkala voda, ale vyliezol odtiaľ malý pavúčik a spustil sa do špinavého drezu, hnedý koberec na podlahe bol prežratý moľami a zaprášený, na oknách sa usadila vrstava špiny a prepúšťala len malé množstvo svetla.
Za vrch stolom sedel Dumbledore a práve sa pokojne rozprával s Kevinom McKinnonom, ktorý sa k nemu trochu zachmúrene skláňal. Po jeho ľavici sa tiahol rad stoličiek, ktoré obsadili Dorcas, Fabian a Gideon Prewettovci, Alice, Frank, Peter Pettigrew a Remus, potom boli tri prázdne stoličky a ďalej sedeli Emmeline Vanceová a Elphias Doge, ktorí sa práve o niečom zamračene dohadovali. Napravo sa Minerva McGonagallová a Divooký Moody pozerali do nejakých papierov a striedavo úsečne prehovorili, potom tam boli Marlen a Kevin, Benjy Fenwick, Caradoc Dearborn, Edgar Bones, Sturgis Podmore, Hesia Jonesová, pretŕčajúci Hagrid, Mundungus Fletcher, ktorý práve prijímal peniaze od Dumbledorovho brata Aberfortha a Dedalus Diggle, ktorého občas stretávali aj v Yorkshiree, kde bývali.
James so Siriusom si zhodili kožené bundy - ktoré využívali, keď jazdili na motorke - čím odhalili tričká s obrázkom fénixa a spolu s Lilly zamierili k prázdym stoličkám.
„Sme všetci,“skonštatoval Divooký Moody a prešiel k oknu, aby sa uistil, že sa nablízku nikto nenachádza. „Black, tú sakramenskú motorku si mal skryť. Nie je tu žiadna výstava!“
„Pokoj,“uškrnul sa Sirius a vyzeral nanajvýš spokojne, keď sa polovica rádu postavila a hrnula k oknu, aby si pozreli legendárnu Siriusovu motorku.
„Vážne sa na nej dá lietať?“uchvátene sa spýtal Fabian Prewett a odtisol svojho brata, aby mal lepší výhľad.
„Ministerstvu sa to veľmi nepáči, ale mám dobré kontakty na Oddelení čarovnej prepravy a pracujem aj na pracovníkoch z Oddelenia pre zneužívanie muklovských artefaktov, takže už onedlho budem na tom lietať úplne legálne!“šťastne oznamoval Sirius a len tak rástol od pýchy.
„Sadnite si. Sadnite si!“vrčal Moody, ktorého zjavne na motorke nič nefascinovalo. „Nie sme tu kvôli motorke, ak ste zabudli!“
Dumbledore sa ušak usmial na Siriusa. „A mne sa dokonca doniesli chýry, že predbehne aj muklovské lietadlá.“
Profesorka MgGonagallová nadvihla obočie a Emmeline Vanceová si odfrkla, pričom to znelo akoby povedala: „Blbosti.“
„Začnime teda,“zahučal Moody a opäť sa obzeral k oknu, odkiaľ odišli už aj poslední zvedavci. „Edgar, ako pokračuješ s tým rokovaním o vedení Výboru pre muklovské vysvetlenia? Lestrange tam jednoducho nemôže zostať!“
„Áno, už sa na tom pracuje. Nemôžem ministrovi priamo povedať, že je to Smrťožrút, všetko by sa pokazilo, ale je to na dobrej ceste,“odvetil Edgar Bones pokojne.
„Dokedy ho tam ešte budeme trpieť?“spýtala sa Hestia Jonesová. „Práve včera nariadil úplne vymazať pamäť piatim muklom, ktorí zazreli obrov. Len ich zahliadli, ani si neboli istí, či im nepreskočilo!“
„Skutočne sa snažím, ale je to chúlostivé,“stále pokojne vysvetľoval Edgar. „Je to vysoký post, nemôžem na neho ukázať prstom, prinajlepšom by ma vymietol z Miniserstva.“
Mnohí súhlasne zamrmlali.
„A čo ty, Caradoc, spojil si sa s Crouchom?“spýtal sa Dumbledore a spojil si končeky prstov pred očami.
„Ja... ešte som nemal tú možnosť, Albus, ale skutočne na to stále myslím,“dodal v nádeji, že to zlepší.
„Vravel som, ti, že je to dôležité, však, Caradoc?“
„Prepáč,“zahundral Caradoc a z tmavých lís sa mu vytratila farba. „V priebehu týždňa sa s ním určite spojím.“
„Ďakujem,“odvetil Dumbledore a spustil z neho oči. „Barty Crouch sa razodol konať sám a rovnako je ochotný niesť dôsledky, ale neuvedomuje si, že ak ho odvolajú, môže so sebou strhnúc celé Oddelenie pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu.“
„Keď sme pri tom, písala som do Francúzska a Španielska ponuku na zaškolenie nových aurorov. Samozrejme, záujemcov si okamžite vezmem na preškolenie ja,“zapojila sa Dorcas, ktorá sa teraz už otvorene opierala o Fabiana a všetkých stihla pozvať na svadbu. „Nové posily sa nám zíjdu a o našich problémoch sa dozvie viac čarodejníkov v zahraničí.“
„Len opatrne, ako so všetkým, čo robíme,“napomenula ju profesorka McGonagallová, ktorej sa nikdy nepáčil štýl Dorcasinho obliekania, ale uznávala ju ako profesorku na školení aurorov.
Prešli si všetky body protivoldemortovského povstania, ako to nazýval James, došlo k malým škriepkam, na vzápätí sa zasmiali na Siriusovom opise udalostí spred pár dní, keď pomáhal v boji proti malej skupinke Smrťožrútov a tak sa dopracovali ku koncu stretnutia, ktoré bolo doposiaľ najväčšie a najdlhšie.
Keď sa rozprúdila voľná zábava, Benjy Fenwick vytiahol z komory zásoby ďatelinového piva a všetkým porozdával fľaše, alebo im podľa požiadavky nalial do pohárov. Sirius práve predvádzal Elphiasovi Dogeovi svoje vylepšenia na fotoaparáte,(keďže motorku už celú ospieval), keď sa k nim pridal Dumbledore.
„A nechceš nám to rovno predviesť, Sirius?“spýtal sa s úsmevom, keď Sirius opisoval samospúšť, ktorá podľa vylepšenia netikala, ale rozprávala.
„To je ono,“potešil sa začal všetkých zháňať do jedného kúta miestnosti. „Ideme sa fotiť, ľudkovia! Všetci sa postavte tu... dobre, vy si môžete aj sadnúť... aby vás tam bolo všetkých vidno. Uvedomte si, že fotka bude pohyblivá, takže je v podstate jedno, kde stojíte!“
Keď všetci zaujali správne miesta, Sirius položil fotoaparát na stôl a poklepkal po ňom prútikom. V miestnosti sa okamžite ozval kovový hlas zjavne vychádzajúci z aparátu. „Pohni zadkom, máš dvadsať sekúnd, aby si sa tam postavil!“
Sirius pribehol k ostatným, no fotoaparát komandoval ďalej. „Ty tam s tým vtákom, uhlaď si vlasy!“zrúkol hlas a James sa pozrel najprv na svoje tričko, a potom si rýchlo prešiel rukou po vlasoch. Všetci za zasmiali.
„Usmievajte sa všetci normálne! A zamávajte! Čo ste ako zaostalí?! Budete na fotke! No konečne! Cvak...“
Fotoaparát stíchol, ale účastníci fotenia sa smiali na jeho komentároch ešte dlho potom ako vyletel blesk.
Sirius a James sedeli na balkóne a pozerali do prázdna, ponad hladké svahy kopcov. Nohy im pretŕčali cez zábradlie a obaja pili ďatelinové pivo.
„A kedy?“spýtal sa Sirius a nepôsobil priveľmi nadšene.
„Kedy odišla, alebo kedy odchádzame?“spýtal sa James, ktorý mu práve povedal dve nové informácie a obe sa týkali sťahovania.
„Oboje,“odvetil Sirius a napil sa.
„Holly odišla predvčerom. Dorcas nebude nadšená, bola totiž zapojená do toho projektu, pre zahraničných študentov. Ale Lilly má srcde na mieste, myslím, že dosť žiarlila, keď som ju mal tak rád. Podľa mňa to bola dobrá kamarátka, ale ona to...“
„Nemusíš mi to vysvetľovať,“uškrnul sa Sirius. „Druhá baba, ktorá dala prednosť tebe predo mnou.“
James sa uškrnul. „No a my s Evansovou sme splatili poslednú splátku a myslím, že do týždňa vypadneme.“
Sirius pokýval hlavou, akože rozumie a nútene sa zasmial. „Konečne budem mať pokoj. Neznášam, keď sa Evansová tak zakráda po dome a potom je zrazu za mnou a...“
„A čo, Black? Nikam sa nezakrádam, jednoducho len nedupem ako slon,“obhajovala sa Lilly.
„Presne toto,“uškrnul sa Sirius a zaklonil hlavu, aby na ňu videl.
„Prišla som vám len povedať, že McKinnonoci sú oficiálne nezvestní,“povedala a hlas sa jej triasol. „A Marlene je mŕtva.“
„Takže toto je tvoj dom, Potter?“spýtal sa Kevin McKinnon strojene, keď mu pred všetkými zagratuloval.
„Nie, Siriusov, ale čoskoro sa sťahujeme do vlastného,“opravil ho James a celý žiaril keď sa rozhovoril o domčeku v Goldrickovej úžľabine.
„A kedy bude svadba?“opýtala sa jeho žena Marlene s úsmevom pozorujúc Lilly, ktorá sa zabávala s Alice a profesorkou Dorcas Meadowsovou.
„Už čoskoro. Nebojte sa, už teraz ste pozvaní,“usmial sa James, ospravedlnil sa a pretlačil sa k Lilly. „Práve som pozval McKinnonovcov na našu svadbu.“
„Veď ešte nevieme kedy bude!“zasmiala sa Lilly a tak prudko pohla rukou, že takmer rozliala víno, ktoré mala v pohári. „Upst, prepáčte. Ale samozrejme, že ste pozvané aj vy, obe!“
„A nakedy?“zasmiala sa Dorcas. „Ja to musím vedieť, aby sa to nepekrývalo s mojou.“
„S tvojou?“vyhŕkli Lilly a Alice naraz a pohľad im zaletel k nenápadnému prstienku na ruke. Nikdy im nenapadlo, že je zásnubný a nikdy nepočuli Dorcas rozprávať o nijakom mužovi ako o svojom partnerovi.
„Už je to oficiálne,“prikývla a trochu sa zachichotala. „Fabian Prewett, možno ste ho už stretli v ráde... alebo jeho brata Gideona, oni sú dvojčatá.“
„Fabian?“zareagoval jedine James a po tvári sa mu rozlial úškrn. „Nikdy mi nenapadlo, že hovorí o tebe... Vlastne sme si všetci mysleli, že si priateľku len vymýšľa! Vieš, ktorý to je, Lilly? Ten vysoký ryšavý, minule si sa ma pýtala ako je možné, že ho všade stretávaš. Vysvetľoval so ti, že sú dvaja a ty si si myslela, že mi šibe,“otočil sa k Lilly, ktorá teraz horúčkovito prikyvovala. „A kedy to bude, Dorcas?“
„Mysleli sme, že v lete,“povedala a oči jej zažiarili a ďalej hovorila šibalsky dievčenským tónom. „Chcem mať krátke šaty, viete, nemám rada, keď sa mi dlhá sukňa motá popred nohy.“
„Pochopiteľne,“súhlasil James a podvedome jej pozrel na štíhle nohy v tmavých pančuchách a krátke nohavice. Keď tak teraz nad tým premýšľal, nepamätal si ju v dlhých nohaviciach, či sukni. „Lilly bude mať tiež krátke...“
„Ako si prišiel na takú nehoráznu blbosť, Potter?“zasyčala, no uškŕňala sa.
„Berieme sa v júni, to už bude teplo,“zdôvodňoval James. „Budeš sa cítiť ako v stane, keď budeme tancovať.“
„Vážne? Koľkokrát si už mal na sebe ženské šaty?“
„Trikrát,“rozhodne vyhlásil James a dievčatá vybuchli od smiechu.
Na druhý deň ráno sa Sirius s vynaložením všetkej sily vôle, ktorú v sebe pozbieral, zobudil skôr ako ktokoľvek iný, kto sa povaľoval po podlahe, alebo sa aspoň čiastočne rozložil na gauči, a zamieril do kuchyne, kam pravidelne prilietala sova s Denným Prorokom. Otvoril okno a s obrovským zívnutím, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani chrabromilský lev sa pustil do varenia kávy. Chvíľu sa premáhal a s pochybnosťami hľadel na kuchynský dresz zaprataný špinavým riadom, potom trochu sviežejšie vykročil chodbou ku kúpeľni na druhom konci, aby získal čistú vodu.
V to ráno bol rozhodnutý zmocniť sa novín ako prvý a nikomu ich neukazovať. Najmä nie Lilly a Jamesovi, ktorí teraz ešte spali ako zarezaní. Včera im statočne nosil jeden pohárik za druhým a nezostávalo mu iné, než dúfať, že po opici na dennú tlač ani len nepomyslia.
Pár minút po tom, ako Sirius zalial kávu vo svojom hrnčeku sa zjavila poštová sova a pristála na stole.
„Muselo to byť?“spýtal sa kyslo, ale dychtivo jej nasypal mince do vrecka na nohe a roztvoril noviny. Ministerstvo, Voldemort... Minister, Voldemort... Azkaban, Voldemort... Sirius si takmer vydýchol a udržiaval sa v nádeji, že o včerajšom zápase a najmä o Jamesovi tu nebude ani zmienka, keď sa dostal na preposlednú stranu a už nadpis mu prezradil, ako sa mýlil.
„Toto by nemali vidieť,“usúdil a ušknul sa na fotku v ľavom dolnom rohu, z ktorej na neho lišiacky žmurkala Holly. Spojil ukazovák a palec pravej ruky a uštedril jej poriadnu frčku.
„Už si hore, alebo si ani nespal?“prebral ho zo zamyslenia ženský hlas a on rýchlo skladal noviny.
„Dobré ráno, Lilly, James je ešte v posteli?“spýtal sa odpútavajúc jej pozornosť od novín tým, že ukazoval na kávu.
„Áno, práve sa snažím ukryť pred ním Večerného Proroka. A mali by sme asi urobiť to isté s Denným,“povedala a zaškerila sa na noviny v jeho ruke. „Daj mi to prečítať. Vo Večernom je len krátka správa s tým, že zvyšok bude v dennej tlači.“
Sirius so silným pocitom, že Lilly ešte nevytriezvela po včerajšku neochotne rozložil noviny a zahľadel sa na ňu. „Nepovieš mi v čom spočíva tvoja reakcia? Prekvapila si ešte viac ako James na Vianoce.“
Lilly sa opäť len usmiala a rýchlo preletela článok. „A predsa to dám prečítať Potterovi, nech sa poučí. Sľúbili sme si, že sa už nikdy nebudeme hádať... netvár sa tak, viem, že to je detinské, ale mám dosť po tom januárovom výstupe a táto,“ďaobla prstom do Holly. „Tá mi nestojí za stratu nervov.“
„Múdro,“pochválil ju Sirius a v duchu si začal zúfať, pretože úplne zbytočne vstával. Vedel však, že už viac nezaspí a tak sa začal s Lilly veselo zhovárať.
Medzitým sa zabudilo niekoľko ľudí, ktorí dovtedy mohli slúžiť maximálne tak ako predožky. Niektorí ako Dorcas a Longbottomovci si dali s nimi kávu, iní sa len rozlúčili a odišli. Keď sa kuchyňa opäť obmedzila na dvoch obyvateľov a riad v dreze veselo štrngotal, pretože Lilly ho začarovala, aby sa umýval, zjavil sa aj James. S radosťou prijal kávu a vtisol sa na lavičku - ktorú zmontovali so Siriusom, pretože ich má maiteľ domu radšej ako stoličky – k Lilly a práve sa chcel informovať o čom je reč, keď sa náhle spýtala: „Pozývame na svadbu aj Holly, však?“
„Ak ti to neprekáža... Mohli by sme, určite by sa potešila,“súhlasil s pocitom, že všetko začína byť tak, ako si vždy prial a pobozkal ju na líce.
„Ale samozrejme, že mi to neprekáža. Napokon, môže byť veľmi užitočná, ak by sa nevesta oneskorila, určite ju zastúpi, aby ženích nezostal v hanbe,“poznamenala štipľavo a bez najmenšieho náznaku hnevu sa usmiala.
James vyslal nachápavý pohľad k Siriusovi a opäť sa obrátil k Lilly. „Tak čo sa zase stalo?“
„Naozaj nič vážne a nehnevám sa na teba, viem, že je trochu zvláštna, takže len jej vyjasníš, že JA som tvoja snúbenica a nie ona a všetko bude v poriadku,“zavelila a podala mu už zložené noviny.
James si podrobne preštudoval celý článok a s bezstarostným úsmevom na nich pozrel. „Fakt zábavná žena. Toto určite nemyslí vážne ani Holly, ani tá...“mrkol na koniec článku, kde bol uvedený autor. „Rita Skeeterová.“
„A ak to aj myseli vážne, po rozhovore s tebou už budú vedieť, že sa mýlili,“dodala Lilly, čím mu jasne povedala, aby vyložil karty na stôl. „Veď o dva mesiace máme svadbu.“
Sídlo Fénixovho rádu sa nachádzalo v južnej časti Anglicka, uprostred močariska. Túlili sa tu k sebe domy a domčeky rôznych veľkostí a dedinka bola takmer prázdna.
Slnko sa jemne kolísalo za horizontom a hladilo ich tváre prvými ospalými lúčmi, keď sa otvorili ťažké dubové dvere a Marlene vykukla von.
„No konečne, na vás sa čakalo,“povedala jemne vyčítavým tónom a vpustila ich dnu. „Pred pár minútami prišiel Gideon Prewett a tvrdí, že Jane Stonovú koonečne našli. Nevie o sebe, ale je živá a to je hlavné.“
Jane bola postaršia členka Fénixovho rádu, ktorá zmizla pred pár týždňami. Niektorí ju už oplakali a vzdali sa nádeje, že sa objaví živá, keďže nikdy neprekypovala energiou do života, no zrejme bola mocnejšia, než sa mnohí nazdávali.
„Zrejme ju budem ošetrovať u Munga,“usúdila Lilly a nevedela, či sa má tešiť na známu tvár, alebo sa jej vybavia smutné spomienky, keď bude Jane učiť znovu čítať ako mnohých svojich pacientov, ktorým vymazali pamäť.
V kuchyni na prízemí to len tak šumelo. Miestnosťou sa ťahal dlhý drevený stôl za ktorým sedelo množstvo čarodejníkov a čarodejníc tesne sa dotýkajúc stoličkami. Bolo zrejmé, že dom sa okrem stretnutí rádu na nič iné nevyužíva. Kuchynská linka bola napoly rozpadnutá, z vodovodného kahútika nekvapkala voda, ale vyliezol odtiaľ malý pavúčik a spustil sa do špinavého drezu, hnedý koberec na podlahe bol prežratý moľami a zaprášený, na oknách sa usadila vrstava špiny a prepúšťala len malé množstvo svetla.
Za vrch stolom sedel Dumbledore a práve sa pokojne rozprával s Kevinom McKinnonom, ktorý sa k nemu trochu zachmúrene skláňal. Po jeho ľavici sa tiahol rad stoličiek, ktoré obsadili Dorcas, Fabian a Gideon Prewettovci, Alice, Frank, Peter Pettigrew a Remus, potom boli tri prázdne stoličky a ďalej sedeli Emmeline Vanceová a Elphias Doge, ktorí sa práve o niečom zamračene dohadovali. Napravo sa Minerva McGonagallová a Divooký Moody pozerali do nejakých papierov a striedavo úsečne prehovorili, potom tam boli Marlen a Kevin, Benjy Fenwick, Caradoc Dearborn, Edgar Bones, Sturgis Podmore, Hesia Jonesová, pretŕčajúci Hagrid, Mundungus Fletcher, ktorý práve prijímal peniaze od Dumbledorovho brata Aberfortha a Dedalus Diggle, ktorého občas stretávali aj v Yorkshiree, kde bývali.
James so Siriusom si zhodili kožené bundy - ktoré využívali, keď jazdili na motorke - čím odhalili tričká s obrázkom fénixa a spolu s Lilly zamierili k prázdym stoličkám.
„Sme všetci,“skonštatoval Divooký Moody a prešiel k oknu, aby sa uistil, že sa nablízku nikto nenachádza. „Black, tú sakramenskú motorku si mal skryť. Nie je tu žiadna výstava!“
„Pokoj,“uškrnul sa Sirius a vyzeral nanajvýš spokojne, keď sa polovica rádu postavila a hrnula k oknu, aby si pozreli legendárnu Siriusovu motorku.
„Vážne sa na nej dá lietať?“uchvátene sa spýtal Fabian Prewett a odtisol svojho brata, aby mal lepší výhľad.
„Ministerstvu sa to veľmi nepáči, ale mám dobré kontakty na Oddelení čarovnej prepravy a pracujem aj na pracovníkoch z Oddelenia pre zneužívanie muklovských artefaktov, takže už onedlho budem na tom lietať úplne legálne!“šťastne oznamoval Sirius a len tak rástol od pýchy.
„Sadnite si. Sadnite si!“vrčal Moody, ktorého zjavne na motorke nič nefascinovalo. „Nie sme tu kvôli motorke, ak ste zabudli!“
Dumbledore sa ušak usmial na Siriusa. „A mne sa dokonca doniesli chýry, že predbehne aj muklovské lietadlá.“
Profesorka MgGonagallová nadvihla obočie a Emmeline Vanceová si odfrkla, pričom to znelo akoby povedala: „Blbosti.“
„Začnime teda,“zahučal Moody a opäť sa obzeral k oknu, odkiaľ odišli už aj poslední zvedavci. „Edgar, ako pokračuješ s tým rokovaním o vedení Výboru pre muklovské vysvetlenia? Lestrange tam jednoducho nemôže zostať!“
„Áno, už sa na tom pracuje. Nemôžem ministrovi priamo povedať, že je to Smrťožrút, všetko by sa pokazilo, ale je to na dobrej ceste,“odvetil Edgar Bones pokojne.
„Dokedy ho tam ešte budeme trpieť?“spýtala sa Hestia Jonesová. „Práve včera nariadil úplne vymazať pamäť piatim muklom, ktorí zazreli obrov. Len ich zahliadli, ani si neboli istí, či im nepreskočilo!“
„Skutočne sa snažím, ale je to chúlostivé,“stále pokojne vysvetľoval Edgar. „Je to vysoký post, nemôžem na neho ukázať prstom, prinajlepšom by ma vymietol z Miniserstva.“
Mnohí súhlasne zamrmlali.
„A čo ty, Caradoc, spojil si sa s Crouchom?“spýtal sa Dumbledore a spojil si končeky prstov pred očami.
„Ja... ešte som nemal tú možnosť, Albus, ale skutočne na to stále myslím,“dodal v nádeji, že to zlepší.
„Vravel som, ti, že je to dôležité, však, Caradoc?“
„Prepáč,“zahundral Caradoc a z tmavých lís sa mu vytratila farba. „V priebehu týždňa sa s ním určite spojím.“
„Ďakujem,“odvetil Dumbledore a spustil z neho oči. „Barty Crouch sa razodol konať sám a rovnako je ochotný niesť dôsledky, ale neuvedomuje si, že ak ho odvolajú, môže so sebou strhnúc celé Oddelenie pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu.“
„Keď sme pri tom, písala som do Francúzska a Španielska ponuku na zaškolenie nových aurorov. Samozrejme, záujemcov si okamžite vezmem na preškolenie ja,“zapojila sa Dorcas, ktorá sa teraz už otvorene opierala o Fabiana a všetkých stihla pozvať na svadbu. „Nové posily sa nám zíjdu a o našich problémoch sa dozvie viac čarodejníkov v zahraničí.“
„Len opatrne, ako so všetkým, čo robíme,“napomenula ju profesorka McGonagallová, ktorej sa nikdy nepáčil štýl Dorcasinho obliekania, ale uznávala ju ako profesorku na školení aurorov.
Prešli si všetky body protivoldemortovského povstania, ako to nazýval James, došlo k malým škriepkam, na vzápätí sa zasmiali na Siriusovom opise udalostí spred pár dní, keď pomáhal v boji proti malej skupinke Smrťožrútov a tak sa dopracovali ku koncu stretnutia, ktoré bolo doposiaľ najväčšie a najdlhšie.
Keď sa rozprúdila voľná zábava, Benjy Fenwick vytiahol z komory zásoby ďatelinového piva a všetkým porozdával fľaše, alebo im podľa požiadavky nalial do pohárov. Sirius práve predvádzal Elphiasovi Dogeovi svoje vylepšenia na fotoaparáte,(keďže motorku už celú ospieval), keď sa k nim pridal Dumbledore.
„A nechceš nám to rovno predviesť, Sirius?“spýtal sa s úsmevom, keď Sirius opisoval samospúšť, ktorá podľa vylepšenia netikala, ale rozprávala.
„To je ono,“potešil sa začal všetkých zháňať do jedného kúta miestnosti. „Ideme sa fotiť, ľudkovia! Všetci sa postavte tu... dobre, vy si môžete aj sadnúť... aby vás tam bolo všetkých vidno. Uvedomte si, že fotka bude pohyblivá, takže je v podstate jedno, kde stojíte!“
Keď všetci zaujali správne miesta, Sirius položil fotoaparát na stôl a poklepkal po ňom prútikom. V miestnosti sa okamžite ozval kovový hlas zjavne vychádzajúci z aparátu. „Pohni zadkom, máš dvadsať sekúnd, aby si sa tam postavil!“
Sirius pribehol k ostatným, no fotoaparát komandoval ďalej. „Ty tam s tým vtákom, uhlaď si vlasy!“zrúkol hlas a James sa pozrel najprv na svoje tričko, a potom si rýchlo prešiel rukou po vlasoch. Všetci za zasmiali.
„Usmievajte sa všetci normálne! A zamávajte! Čo ste ako zaostalí?! Budete na fotke! No konečne! Cvak...“
Fotoaparát stíchol, ale účastníci fotenia sa smiali na jeho komentároch ešte dlho potom ako vyletel blesk.
Sirius a James sedeli na balkóne a pozerali do prázdna, ponad hladké svahy kopcov. Nohy im pretŕčali cez zábradlie a obaja pili ďatelinové pivo.
„A kedy?“spýtal sa Sirius a nepôsobil priveľmi nadšene.
„Kedy odišla, alebo kedy odchádzame?“spýtal sa James, ktorý mu práve povedal dve nové informácie a obe sa týkali sťahovania.
„Oboje,“odvetil Sirius a napil sa.
„Holly odišla predvčerom. Dorcas nebude nadšená, bola totiž zapojená do toho projektu, pre zahraničných študentov. Ale Lilly má srcde na mieste, myslím, že dosť žiarlila, keď som ju mal tak rád. Podľa mňa to bola dobrá kamarátka, ale ona to...“
„Nemusíš mi to vysvetľovať,“uškrnul sa Sirius. „Druhá baba, ktorá dala prednosť tebe predo mnou.“
James sa uškrnul. „No a my s Evansovou sme splatili poslednú splátku a myslím, že do týždňa vypadneme.“
Sirius pokýval hlavou, akože rozumie a nútene sa zasmial. „Konečne budem mať pokoj. Neznášam, keď sa Evansová tak zakráda po dome a potom je zrazu za mnou a...“
„A čo, Black? Nikam sa nezakrádam, jednoducho len nedupem ako slon,“obhajovala sa Lilly.
„Presne toto,“uškrnul sa Sirius a zaklonil hlavu, aby na ňu videl.
„Prišla som vám len povedať, že McKinnonoci sú oficiálne nezvestní,“povedala a hlas sa jej triasol. „A Marlene je mŕtva.“
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář