Siriusova skrinka II. 16.
Harry nepokojne zadriemal. Dlhé tuhočierne vlasy jemné ako páperie mal vyčerané do typického hrebeňa na vrchu hlavičky. Drobnučké ružové prstíky držal pevne zomknuté v päsť. Páperové viečka bez mihalníc sa v spánu občasne nadvihovali a odhaľovali vzácne tmavozelené oči.
James k synovi natiahol ruky, no keď si uvedomil, že stále spí, stiahol ich a oprel sa o rám postieľky. Stále tomu nedokázal uveriť. Nevedel ako má vyjadriť svoje nadšenie, iné ako kedykoľvek predtým a tak iba stál a hladil svojho syn pohľadom.
„Nemusíš ho strážiť,“zašepkala Lilly od dverí a blažene sa usmiala.
„Je taký krásny,“odvetil James. „A ty nemusíš strážiť mňa.“
„Je na vás úžasný pohľad,“stále sa usmievala Lilly. Spomenula si na podobnú scénu spred rokov, keď pozerala na polárnu žiaru vlniacu sa nad jej hlavou na Švédskej oblohe.
„Polárna žiara,“usmiala sa vtedy Lilly. „Je to nádherné.“
„Skoro ako ty,“povedal James, ani nedvihol hlavu, aby videl to neopakovateľné divadlo.
Lilly pristúpila k postieľke, pozrel na Harryho a chytila Jamesa za ruku. Potichu ho vyviedla von z izby. Nechali pootvorené dvere a zišli dole schodmi.
„Pozvala som krstného otecka a krstnú mamičku na obed. Remus donesie pizzu, zase som nestihla navariť... A ako bonus - Hádaj kto príde!“so záhadným úsmevom ho posadila do kresla. Sadla si na jeho nohy a nechala ho hádať.
„Longbottomovci?“spýtal sa James a vážne si myslel, že uhádol na prvý raz. Alice a Frank sa len nedávno presťahovali z malého bytu k Frankovej matke do Londýna.
„Zima...“ušrknula sa, čo bol znal, že má opäť hádať.
„Megan a Robert?“
„Mrzne!“
„Abigail?“
„Nie!“Lilly sa už smiala.
„Holly?“nadvihol James obočie.
Lilly sa zamračila a tak radšej rýchlo pokračoval. „Peter!“
„No konečne! Ty si na neho snáď aj zabudol!“obviňujúco do neho šťuchla a veselo sa zasmiala, keď zbadala, ako mu zažiarili oči.
„Kde sa flákal doteraz? Nedostal som od neho sovu ani nepamätám?“James živo gestikuloval v úprimnej radosti.
„Vieš, že mal veľa starostí s tým jeho podnikaním... Sirius mu písal, že sa narodil Harry a Peter obratom poslal správu, že sa na neho príde pozrieť!“vysvetľovala Lilly. „Vedela som, že ťa to poteší, aj keď Peter nie je tvoj najlepší priateľ ako Remus alebo Sirius... Proste bol dlho súčasťou tvojho života a máš ho rád, však?“
„Áno,“prikývol James bozkávajúc ju na líce a na nos. „Ten chalanisko mi chýbal. Konečne budeme zase pokope.“
Chvíľu ešte pokračovali v manželskom rozhore, ktorý sa čoraz viac zvrtával na bozkávanie, ako na rozprávanie, no napokon prišli prví hostia: Remus doniesol päť rôznych druhov pizze a tri číny, za čo si vyslúžil náležité uznanie. James okamžite strčil hlavu do jednej krabice a vytiahol veľký kúsok svojho obeda. Potom prišli Sirius a Charlotte, už s pekne veľkým bruškom, ktoré jej Lilly ani trochu nezávidela. Bola šťastná, keď to svoje konečne odložila do postieľky. A úplne nakoniec...
„Skoro som ani netrafil,“priznal sa Peter Jamesovi, keď sa objali. „Tak rád vás vidím, James! Sirius! Tak rád!“
„Aj my teba, Peťo,“usmiala sa a bežala ho tiež vyobíjmať. „Prečo si niekedy neprišiel?“
„Mal som priveľa práce,“odvetil a už sedeli v obývačke. Napchávali sa obedom, veselo spomínajúc na Rokfort, diskutujúc o prítomnosti, hádajúc sa o politike a napokon, plánujúc budúcnosť po všetkých stránkach, ktoré do nej patria.
„Už sme sa so Siriusom rozhodli,“povedala Charlotte opretá o svojho milenca. „Nevezmeme sa, aspoň zatiaľ. Je to v podstate zbytočná záležitosť, však?“
Lilly sa zasmiala. Páčilo sa jej, ako Charlie opäť ožila. Na tvári sa jej vplyvom letného slnka vyhodili desiatky drobných dievčenských pieh, ktoré síce vôbec neladili s rastúcim bruškom, no jednoducho k nej patrili. Usmievala sa od ucha k uchu ako doteraz a všetko jej bolo zaľahko.
Siriusova premena trvala o niečo dlhšie. Najprv chodil zachmúrený, potom bol nevrlý a napokon prešiel do fázy ničoty. Nič ho nezaujímalo, všetko mu bolo ľahostajné. Len pred matkou svojho dieťata sa snažil byť veselý ako správny muž tešiaci sa na potomstvo. Dnes, konečne po dlhých týždňoch, bolo na jeho tvári badať, ako sa teší spolu s Charlie.
„Veru, dobre robíš, Tichošľap, len sa neunáhlite,“uškrnul sa James rýchlo uhnúc z Lillinho dosahu. Vstal a presunul sa z druhej strany vedľa Remusa.
„Nemysli si, že teraz si v bezpečí! Ešte stále dokážem zamieriť prútikom!“vyhrážala sa Lilly.
Potom sa opäť vrhli na Petra a ťahali z neho všetky informácie o jeho živote, ktoré bol schopný povedať v tak krátkom čase.
„Bývam u mamy, áno,“prisvečil na Siriusovu utázku. „Som hrozne zaneprázdnený... Nezabudol som, ako si na to prišla, Lilly...? Už mám priestory, snažím sa zohnať peniaze na zariadenie... Áno, bude to ako hotel... Bude to hotel!“
„Pššt!“prerušila ich Lilly, vyskočila na nohy a na chvíľu sa započúvala. „Harry,“pousmiala sa, rozbehla sa hore schodmi po syna. Harry plakal v postieľke svojím už dávno nie slabučkým hláskom. Rozháňal sa ručičkami a ukazoval holé ďasienka v bezzubých ústočkách.
„Neplač, miláčik,“stále s úsmevom sa mu prihovorila Lilly. „Mamička je tu.“
Vytiahla ho z postieľky, chvíľu sa s ním kolísala na mieste, aby sa upokojil, prebalila ho, uistila sa, že mu nič nechýba a zišla dolu.
„Tu je náš malý hrdina!“tešil sa James berúc Harryho na ruky. „Peter, predstavujem ti Harryho Jamesa Pottera, najväčšieho čarodejníka všetkých čias!“
Peter sa nervózne pozrel do malej zhúževnatenej tváričky. „Je rozkošný,“zahundral a drsným prstom mu so smiechom prešiel po tvári. „Deti sú také zlaté.“
Vtom sa však malý Potter rozplakal a Peter vyľakane odtiahol ruku. „Dúfam, že som mu neublížil. To by som si neodpustil.“
„Neboj sa, je v poriadku,“uisťoval ho Remus a oveľa skúsenejšie, než by človek u nezadaného bezdetného muža čakal vzal Harryho na ruky. „Je tak akurát do ruky, však?“smial sa sám na sebe, hoci to už opakoval asi stý raz. „Taký maličký...“
Bol to pre Siriusa najkrajší deň života a všetkým naokolo prisahal, že naň nikdy nezabudne. Opäť strávil niekoľko hodín u Sv. Munga nedbajúc na prebiehajúce vyučovanie v kurze aurorov. Peter si žmolil rukávy dlhého habitu, sediac v kúte. James si prezeral materské časopisy ležiace na stole. Občas vytrhol nejakú zaujímavú stránku s úmyslom, že ju ukáže Lilly, keď sa vráti domov a vrhol pobavený pohľad na Siriusa prilepeného na skle lietacích dverí.
„Ako sa má Charlotte Snapeová?“vrhal sa na všetky čaromedičky a čaromedikov prechádzajúcich okolo, až ho jeden nízky čaromedik pomocou prútika a svojho vysokého piskľavého hlásku usadil vedľa Jamesa. No teraz bol Sirius opäť pri dverách.
„Myslíš, že to bude chlapec?“spýtal sa Jamesa cez plece. „Aj Frank má chlapca, aj ty...“
„Presne tak, hodila by sa im nejaká frajerka. Niekto o koho by sa mohli biť,“uškrnul sa James.
Sirius ho však nepočúval. Práve prichádzala čaromedička, ktorú James zo svojho miesta nemohol vidieť. Otvorila dvere a konečne sa nikam neponáhľala.
„Tak, pán Snape?“pozrela na neho a už otvárala ústa, aby mu oznámila, radosnú správu, keď sa Sirius rozosmial.
„Black,“opravil ju. „Našťastie som Black.“
„Aha, ste su s pani Snapovou?“uisťovala sa celkom zmätene.
„Áno, so slečnou Snapovou,“opravil ju Sirius. Celou svojou bytosťou však dával najavo ako prahne po informáciách o svojom dieťati a tak sa tým čaromedička viac nezapodievala.
„Máte krásne dievčatko – Penelope Helen.“
***
James so smiechom vošiel dnu a doslova dotancoval do kuchyne s fľašou medoviny v ruke.
„Eeevaansoováá!“kričal spevavo na celý dom a bezuzdne sa smial, dokonca aj keď na neho vrhla dokonale spaľujúci pohľad.
„Harry spí, Potter, kroť svoje vášne!“zasyčala a vzápätí sa pousiala. „Tak ste urobili...?“
„Som auror. Vyučený auror a o pár týždňov nastupujem na svoje ministerské miesto!“smial sa James objímajúc ju. „Vytiahni poháre, Evansová, pripijeme si!“
Lilly ho zvalila na kuchynskú stoličku a vyšklbla mu fľašu z ruky. „Už nepi, James, určite ste boli so Siriusom v Deravom kotlíku. Smrdíš ako starý ožran.“
„Som auror, Evansová, som auror!“rozhadzoval James rukami ako malé dieťa. „Takže ak nebudeš poslúchať – a nenaleješ mi – dám ťa zavrieť do Azkabanu.“ A rozosmial sa hrubým, nepríjemným smiechom.
„Auror,“ofrkla si Lilly nahnevane. „Pozri sa na seba, pán tvorstva, ledva sa držíš na tej stoličke! Ak prišiel takýto domov aj Sirius asi bude spať dnes u nás. Charlotte sa s ním nemaľuje tak ako ja s tebou.“
„Sirius,“začal sa James prihlúplo smiať. „Dnes sme lietali na tej motorke...“
„Ani mi to nehovor, Potter,“zastavila ho Lilly a začala pripravovať osvečený nápoj, po ktorom vytriezvie. „Vydrž ešte pár minút. Nezosyp sa z tej stoličky!“
Podrážnene mu do ruky vopchala pohár s nápojom. „Vypi to.“
„Čo to je?“
„Medovina, ale musíš ju do seba hodiť celú naraz,“zaklamala a James urobil ako mu poradila.
„Fuj,“zachrčal, tresol pohár na stôl a zatrepal hlavou ako pes. „To je hnus.“
„Ty si hnus. Prísť takýto ožratý,“zamračila sa Lilly. Schytila pohár a začala ho umývať ručne. To už dávno nerobila. Bez pomoci prútika sa zaobišla väčšinou len keď bola nahnevaná alebo nervóza a potrebovala sa zamestnať.
James si chytil tvár do dlaní a chvíľu zotrval opretý lakťami o kolená. „Prepáč, Evansová.“
Zrazu si však na niečo spomenul. Siahol do vreca. Vytiahol malé príručné zrkadlo a nesmelo zavolal: „Sirius?“
Dlho sa nič nedialo a už chcel zrkadlo schovať, keď v ňom uvidel kamarátovu strhanú tvár.
„Si už triezvy?“spýtal sa Sirius.
„Evansová mi pripravila akýsi odvar,“zahundral James a previnilo na ňu mrkol. Ešte stále umývala riad. „A ty?“
„Mne Charlie nič nepripravovala, ale bola na mňa poriadne pripravená,“odvetil Sirius s kyslým úsmevom. James pochopil. Charlotte mu tak dlho čistila žalúdok, kým nevytriezvel. V duchu ďakoval vyšším mocnostiam za Evansovej, v tomto smere, miernejšiu povahu.
„Pamätáš čo sme robili v tej cestovnej kancelárii?“nadviazal James.
Sirius sa zamyslel. „Tam, kde bola tá sexy poradkyňa?“
Lilly si opäť odfrkla a tresla porcelánovou misou o drez, až ju skoro rozbila.
„Mám tu ženu,“rýchlo referoval James Siriusovi. „Však nám nedala podpísať tie papiere?“
„Myslím, že áno. Vidíš, idem to povedať Charlotte, určite bude rada. Aspoň si to trochu vyžehlím,“potešil sa Sirius a už ho nebolo.
James chvíľu pozoroval Lilly. Keď skončila s ukadaním riadu do skriniek, chytila utierku a sušiac si ruky sa otočila k nemu. „Tak čo ste zase vyviedli?“
„Ideme na dovolenku,“usmial sa James. „Zajednali sme pobyt v grécku. Však sa tešíš. Ideme všetci. Aj Longbottomovci, Blackovci, Remus a Peter.“
„Fajn. A zaplatíme to z čoho? Tvoje dedičstvo jesíce dosť veľké, ale ja som nezarobila až tak veľa, ty ešte nepracuješ a peniaze sa nám v Gringottbanke nemnožia samy,“ Lilly tresla utierku na linku a vybehla z dverí skontrolovať Harryho.
O dva týžden neskôr však pobalili kufre a nasadli spolu s ratolesťami na trajekt do Francúzska.
Remus sa rozhodol zostať. Spln mal byť čo nevideiť a vedel, že by sa pri tých šťastných rodinkách cítil ako piate koleso na voze. Myslel, že Peter zostane rovnako ako on, ale jeho priateľovi zjavne nič nebránilo v tejto nečakanej dovolenke.
A tak sa Remus sľúbil ako starostlivosť o domy Blackovcov a Potterovcov. Raz za týždeň vďaka Lillinej šikovnej príručke domácich kúziel vyupratoval a každý druhý deň chodil polievať kvety. Nerobilo mu to žiadne problémy, keďže si prácu stále nenašiel a svoj vlastný dom udržiaval v poriadku už nejaký ten rok.
Bolo tesne pred súmrakom. Slnko sa z posledných síl držalo na oblohe a snaživo osvecovalo múry domu. Remus práve polieval kvety v prázdnom potterovskom dome a potichu si popiskoval, keď na prízemí buchli dvere.
„Lilly!“zvolal čudne známy hlas. V Remusovi sa rozochveli všetky vnútornosti. Nie, to nie je možné, veď ju nevidel už roky...
„Lilly?! Si tu? James?“volal hlas neutíchajúc. Na schodoch zazneli rýchle kroky. Bola to žena. Jej topánky rytmicky kopkali na drevených schodoch a Remusovi sa akosi ťažko dýchalo.
„Lilly?“dvere spálne sa odchýlili. „Remus?“
„Abigail,“zahundral Remus neveriacky a nemotorne odložil kanvicu s vodou. „Je to možné? Čo ty tu robíš?“
„Práve som sa chcela spýtať to isté,“nežne sa usmiala a oprela sa o zárubňu dverí. Vlasy mala stále dlhé, rovné, no od slnka trochu vytiahnuté. Boli svetlejšie a žiarivejšie. Oči nadobúdali fialkastý odtieň ako vždy pred splnom. Na hrudi jej vysel okrúhly žiariaci mesiac. Bol takmer v splne.
„Len polievam kvety, Potterovci sa vybrali na dovolenku s malým Harrym,“vysvetľoval Remus. „A Sirusom, Charlottou a Penelope...“
„Tak to som prišla asi nevhod, chcela som len... Navštíviť Lilly, tak hrozne mi chýbala. A chcela som vidieť Harryho a Charlottu s Penelope. Vôbec ich nepoznám,“Abigail si nervózne pokrútila prst v dlani.
„A čo ja? Mňa nevidíš rada?“pousmial sa Remus.
„Teba? Teba vidím zo všetkých najradšej,“priznala Abigail a vkročila do izby. Ruky si však stále nervózne žmolila a lietala očami po predmetoch v spálni. „Vieš, ja som vydatá...“
„Viem,“prikývol nevraživo prebodnúc obrúčuku pohľadom. „A kde si nechala Charlesa?“
„Musí pracovať,“vysvetlila. „Ale niekedy príde aj on. Rád vás všetkých spozná. A čo ty? Máš niekoho?“
Remus sa uškrnul. Opieral sa o podokennicu. Slnko za jeho chrbtom sa nádherne romanticky stácalo. Izbu pohlcovala tma.
„Ženy priam stoja v radoch, aby so mnou mohli chodiť. Viaš, vlkolaci sú náramne sexy.“
Abigail sa vrhla dopredu a rýchlo ho pobozkala. „Tak s tým súhlasím.“
„Si blázon, Abi,“zastavil ju. „Nevideli sme sa tri roky. Tri roky. Vieš koľko sa toho zmenilo?“
Abigail sa odtiahla. Nevedela čo mu má na to povedať. Ona na neho stále myslela. Ešte aj v deň svojej svadby si robila výčitky! „Čo sa zmenilo?“
„Vydala si sa,“začal Remus, no či už nevidel žiadnu inú zmenu, alebo len nevládal pokračovať, keď na neho uprela skúmavý pohľad, zmĺkol.
Abigail sa zasmiala. Stiahla si prsteň a pustila ho na zem. Na podlahe jemne cinkla zlatá obrúčka. „Teraz je všetko tak ako pred tromi rokmi.“
Opäť ho pobozkala. Kedysi už bola jeho. Nezabudla. Nezabudne. Nikdy.