Siriusova skrinka 7.
Do okien šľahal
hustý dážď. Študenti v triedach ospanlivo počúvali výklad učiteľov a
v duchu sa zlostili na nepriaznivé počasie. Len v jednej miestnosti hradu
bola atmosféra celkom iná. V mrazivých žalároch sa počasie nezmenilo.
Abigail sa ráno
zobudila a upozornila dievčatá, aby okolo nej nerobili príliž prudké pohyby, lebo
na to doplatia a hneď im dala názornú ukážku, keď sa zľakla Siriusa ležiaceho
vedľa Megan.(len tak, nevine) Sirius ukazoval čím ďalej šťastnejšiu tvár, čo sa
o Abi ani Remusovi nedalo povedať. Hľadeli na seba so vzájomným súcitom a Remus
sa často díval na dorastajúcu miniatúru mesiaca zavesenú na jej krku.
„Megan,“
zašepkala Lilly v žalároch, naoko nahnevane, „Nemôžeš konečne prestať spievať
tú hlúpu pesničku?“
„Prepáč, nemôžem
si pomôcť.“ uškrnula sa Megan, hodila očkom na Siriusa a začala si odznova
hmkať melódiu svojej obľúbenej piesne.
„Poraď mi,“
obrátila sa Lilly k Alice.
„V čom?“ vyvalila
Alice prekvapene oči. „Na elixíry si odborníčka ty!“
„Oh, ja len
neviem, či mám zabiť Meg alebo Blacka,“ upresnila Lilly.
Megan sa nahlas
zasmiala a opäť pozrela na Siriusa, ktorý jej šťastný pohľad opätoval.
„Máš ho úplne v
moci, Meg, to ako sa len pri tebe tvári!“ kriticky poznamenala Alice. „Black
nikdy takýto nebol. A to už chodil aj so mnou!“
„Mám to brať ako
dobrý znak?“
„Neber to radšej
nijako... A ty jej nebalamuť hlavu, Alice!“ zamračila sa Lilly.
„Ty by si
potrebovala chlapa. Všetky s niekým chodíme a ty poriadne žiarliš,“
namierila na ňu Alice ukazovák. „Nájdi si frajera, lebo zostaneš starou
dievkou.“
„Ja nežiarlim! A
ani Amy nemá chalana...“
„Má, už týždeň
chodí s Nickom Petersnom,“ povedala Megan.
„Nevedela si?“
„Nie, nikdy som
ich spolu nevidela..“
„Tak apoň vidíš,
že nie každý pár sa musí po sebe vešať na chodbách.“
„Ale Abi nemá
nikoho!“ spokojne vyhlásila Lilly.
„Včera ju
pozval....“
„Óó, pre
Merlinov....“ zasyčala Lilly. „To sa tu už vážne každý s každým.... oné?“
Megan a Alice sa
zasmiali.
„Hej, všetky máme
frajerov, okrem teba!“ vmietla jej do tváre Alice.
„Ja sa zaobíjdem
aj bez neho,“ vyhlásila Lilly zanovito a veľavravne pozrela na Jamesa, ktorý odušu
miešal bezfarebný elixír.
„Všetci chalani
nie sú ako ON,“ prekticky upozornila Alice.
„Ale s tými
chodíte ty a...“
„A?“ otočila sa k
nej Meg.
„A tak!“
dokončila Lilly a energicky odstavila kotlík z ohňa práve keď sa Jamesov
elixír vyparil.
***
„Amy, prečo si mi
nepovedala, že máš frajera a ty takisto, Abi!“ zavrčala Lilly, keď si k nej
prisadli kamarátky.
„Mysleli sme, že
ťa takéto veci nezaujímajú,“ podotkla Amy a zakývala Nickovi k Bifľomorskému
stolu.
„Samozrejme, že
ma to zaujíma, týka sa to vás a tak sa to týka aj mňa a myslela som, že sme
kamarátky!“ vyhlásila Lilly a urazene pozrela na Abigail.
„A nie sme?“ bez
hnevu sa spýtala Abi, „Chceš nás opustiť kvôli tomu, že sme ti nepovedali o
chalanoch? Nevravela si práve ty stále, že priateľstvo siaha ďaleko nad lásku?“
Lilly sa
začervenala a nenápadne prebehla očami celú Veľkú sieň. „Alice si myslí, že si
nedokážem zohnať chalana.“
„Súhlasím,“
prikývla Amy a nenápadne žmurkla.
„Baby?“
„Hmm?“
„Som až taká
strašná, že si ma nikto nevšíma?“ spýtala sa tichučko.
Abi vyprskla
tekvicový džús a hlaso sa ospravedlňujúc utierala stôl i všetkých okolo.
„Teba, že by si
nikto nevšímal? Lilly, otvor oči! Tamten chalan na tebe visí pohľadom odkedy
prišiel!“ Amy ukázala na druhý koniec stola.
„Hahaha,“ sucho
zahabkala Lilly. „Potter sa nepočíta.“
„Čo mu chýba? Oči
má, končatiny má v poriadku, finančne zabezpečený je a ešte je aj múdry!“
pridala sa Abigail.
„A arogantný,
rozmaznaný, nechutný...“
„Prečo sa dívaš
len na to, čo je na ňom zlé?“ vyhŕkla Abi.
„Ty tiež nie si
dokonalá! Si chladná, namyslená, správaš sa akoby chalani boli niečo odporné, slizké,
čo ti vliezlo do topánky a vôbec sa nevieš zabávať, keď by si sa mohla odviazať
a tiež ti to nikto nehádže stále na oči! Ako sa môže cítiť rozmaznaný
Potter, keď do neho stále hučíš aký je hrozný? Pozri sa najprv na seba,
Evansová!“
Lilly otvorila
ústa, že jej niečo odsekne, no Abi ešte neskončila. „Nemysli si, že sa ti teraz
ospravedlním, som rada, že ti konečne niekto poriadne vyčistil žalúdok!“
Lilly pozrela na
Amy hľadajúc u nej podporu, no tá len zachmúrene sklonila hlavu. Lilly vstala
od stola a bez slova vykročila preč.
„A ešte aj toto!“
kričala za ňou Abi, až sa všetci študenti za nimi otáčali. „Utekáš od problémov,
ale oni si ťa nájdu! Nebudeš sa mi predsa do konca života vyhýbať!“
Lilly si chrbtom
ruky utrela dotieravú slzu a za všeobecného údivu vybehla von.
„Lilly?! Lilly,“
zachytili ju vo vstupnej hale známe chudé ruky. „čo sa...“
„Daj mi pokoj! S
tebou som už dávno skončila, Severus!“ zvolala a vytrhla sa mu zo zovretia.
„Ale...!“
Lilly bežala hore
schodmi búrlivo rozmýšľajúc. Kam už len môže ísť? Chcela sa skryť pred
pohľadmi, ktoré ju odsudzujúco vyprevadili z Veľkej siene. Nechcela už nikdy vidieľ
Abigail... čo si vlastne ona o sebe myslí? Vtrhe jej do živoa a začne vyčítať
chyby? Tak to nie! A aj Alice bola dnes hnusná...
Lilly nevedela
kam ísť, aby ju nenašli, no jedno jej bolo jasné - toto je horšie ako Siriusova
skrinka, TOTO bolí viac.
Zrazu sa pred ňou
zjavila iná známa tvár, no túto videla oveľa radšej.
„Remus,“ hlesla a
bez varovania mu vpadla do náruče.
„Lilly, čo sa pre
Merlina stalo?“spýtal sa vydesene, keď sa mu podlomili kolná.
„Potrebujem sa s
tebou rozprávať, Rem, prosím, zober ma niekde... vy Záškodníci viete ako sa
zašiť...“ prosebne na neho pozrela a nechala sa mu viesť spleťou chodbičiek.
„Vezmem ťa hore,
do podkrovia. Dá sa tam skvelo dostať, ale nik tam nechodieva, neviem prečo. Je
to tam útulné,“ slabo sa usmial a pomohol jej vyjsť po úzkych schodoch
vytesaných
priamo do steny.
„Ďakujem Remus,
ďakujem, je to tu úžasné,“ namáhavo opätovala jeho úsmev a otvorila strešné
okienko. „Skvelé.“
Remus prevrátil
starú debničku hore dnom a sadol si. Nič sa nevypytoval, ako by to robila
Alice, alebo Megan. Nebol nadšený, že sa niečo dozvie ako Abi, ani znechutený,
že zase
bude počuť
nekonečné klebety ako Amy. Bol proste tam a čakal.
Lilly pozerala na
protiľahlú vežu a do očí sa jej tisli slzy.
„Tam,“povedala
Remusovi a ukázala na ňu prstom. „S Abi sme tam pred pár dňami sedeli a boli
sme najlepšie priateľky...“
Remus prikývol.
„Ona mi dnes na
celú Veľkú sieň vykričala moje chyby.... to priateľky nerobia.“ povedala Lilly
a plecia sa jej zachveli od potláčaného plaču.
Remus vstal a
pohladil ju po pleci. „Neboj, to bude v poriadku. Abi to má ťažké. Ona... je
iná a potrebuje viac pozornosti a občas si ju náruživo vyžaduje.“
„Takto?!“
zavzlykala Lilly a utrela si oči chrbtom ruky.
„Musím na to zase
doplatiť JA?“
Remus sklopil
pohľad a unavene pokrútik hlavou. „Osud to tak chcel, Lils a osud nezmeníš.“
„Rem?“
„Áno?“
„Nepozveš ma na
rande? Pozajtra je spln, to by bola prechádzka!“
Remusovi myklo
rukou a vyplašene cúvol dozadu. „Lils!“
„Áno?“
„Zbláznila si
sa?“zamračil sa a prešiel k inému strešnému oknu. „Neopováš sa niekam ísť za
splnu! Jasné?“
„Prečo? A
neodpovedal si na otázku!“ohradila sa.
„Lebo v Zakázanom
lese sú vlakolaci, ak o tom nevieš a na tú otázku neodpoviem.... Abigail sa
môžeš pomstiť aj inak.
Neklesaj tak
hlboko, Lilly.“
„Čo s tým má zase
Abigail?“
„Ja... nepovedala
ti, že spolu chodíme?“nadvihol Remus obočie a trochu skrotol.
Lilly si zakryla
tvár rukami a pustila sa do plaču. Remus odvrátil pohľad, akoby sa díval na
niečo neslušné a nervózne si poťahoval rukáv habitu.
„Ona mi berie
všetko! Najprv na mňa nakričí, že si neviem nájsť fajera a potom zistím, že
chodí s tebou!“ fňukala.
„Ale so mnou
chodila už pred obedom,“ nevinne poznamenal a pristúpil bližšie. „A Paro...
teda, James je ešte vždy voľný.“
Lilly na neho
zhnusene pozrela a pre zmenu odstúpila ona.
„Dajte s ním
pokoj.“
Remus dlhými
krokmi prešiel podkrovie a na konci sa zvrtol.
„Inak počula si o
tom, že bude Súboj?“ nadhodil ľahkým tónom.
„Nie, a aj tak ho
hrajú siedmaci.“
„Oni nechcú. Vraj
majú MLOK-a a nestíhajú, takže na poslednú chvíľu sa mení družstvo,“ usmial sa
Remus a pomaly sa vracal k nej. „Myslím, že ty pôjdeš.“
„Dumbledore
vyberie z každej fakulty jedného a od nás to bude Black,“ vzdychla Lilly. „A
neodvracaj tému.“
„Dnes večer povie
Dumbledore koho vybral,“pokračoval Remus a už bol celkom blízko pri nej.
„Lilly, ty si jeho úžasné dievča, a je mi jedno, čo ti povedala Abi, ja ťa
mi... mám
rád, okej?“
Lilly pozrela do
jeho jasných modrých očí a sa usmiala. „A nezabil ťa Peter?“
„Nie, ale žiarli.
Abigail sa mu vážne páči!“zasmial sa Remus a objal ju okolo pliec.
***
„Čo že si
urobila, Abigail?“vypleštila Megan oči.
„Len som jej
povedala pravdu,“ zamračila sa Abi a prehodila si tašku cez plece.
„Lilly nemusíš vykríkať
jej chyby, ona o nich vie!“ nahnevane vyhlásila Meg. „Mne sa nezdá.“
„Tak by sa ti
malo zdať, princeznička! Ona sa ťa tu prvá ujala, ona ťa brala ako kamarátku,
doslova nás nútila, aby sme si ťa obľúbili a ty jej urobíš toto?“ čertila sa.
„Lilly
si dosť vytrpela
kvôli Siriusovej skrinke, podľa toho čo mi písala v lete.“
„Čo to
je?“spýtala sa Abi prekvapene. „Aká skrinka?“
„Ak by Lilly
chcela, tak ti to povie, a veru mala k tomu blízko. Až po dnes.“
„Daj jej už
pokoj, Megan. Abi sa jej ospravedlní, však?“ zasiahla Alice s veravravným
pohľadom upreným na Abigail.
„A kde ju mám
teraz hľadať?“ obzrela sa Abi okolo seba, akoby ju mala zbadať v dave.
„Sirius!“zakričala
Megan pohotovo na svojho chlapca. Sirius sa pretlačil cez dav a schmatol ju do
náruče.
„Nemôžeš bezo mňa
vydržať ani jednu prestávku?“
„Nie, nemôžem,
Sirius, nevieš kde je Lilly?“ spýtala sa po vášnivom bozku Megan.
„James! Kde máš
Evansovú?“ uškrnus sa Sirius na kamaráta.
„Je v podkroví s
Remusom,“ bezstarostne odvetil James a žmurkol na okoloidúce dievča.
„S Remusom?!“
vyhŕkla Abi a čelom jej preletela chmára.
„Sú dobrí
priatelia. Neboj, Abigail, ona ti ho nepreberie,“ uistila ju Alice a zmizla v
dave, pretože na ňu čakal Frank.
„Tak idem za
nimi, zatiaľ sa majte, baby!“
Amy a Megan jej
popriali veľa šťastia a s Jamesom a Siriusom zamierili na hodinu
Čarovania.
Abigail bežala do
podkrovia, viedla tam len jedna známa cesta.
„Lilly? Remus?
Ste tu?“ zavolala, keď prišla ku schodom vytesaným do steny a pozerala do diery
v strope.
Chvíľu bolo ticho,
no v diere sa zjavila Remusova postava. „Abina!“ potešil sa a podal jej ruku.
„Pomôžem ti?“
„Iste, ďakujem,“
vystúpila po schodoch a rozhladla sa po podkrovnej miestnosti.
„Nechám vás na
samé...“
„Nie, Remus,
zostaň,“ požiadala ho Lilly, no nespustila zrak z Abigail.
„Lilly, mňa to
mrzí,“ začala Abigail a v očiach sa jej leskli slzy. „Ja som nechcela tak
vyletieť, ale keď sa blíži spln menia sa aj moje city. Prepáčiš mi, Lilly?“
Lilly chytila
Abigailinu ruku a poklepkala po nej prstami. „A mohla by som ti neprepáčiť?“
***
„Poďte už, Dumby
má vyhlásiť výsledky, rýchlo!“ poháňala ich nadšená Alice.
„Nemáš šancu sa
tam dostať, Alice,“ prevrátila Amy oči.
„A ja sa nemienim
dívať ako sa Black vychvaľuje,“ dodala Lilly. „Vôbec mi to nechýba.“
O pár minút dievčatá
vošli do Veľkej siene a nenadšene si posadali za stôl.
„Súťažiaci idú do
Fínska,“ oznámila Megan a zamávala na Záškodníkov. „Sirius je ako chodiaca
kniha, neviem odkiaľ, ale vie o tej súťaži všetko!“
„To je super,“
sucho skonštatovala Lilly, keď sa k nej na lavičku vtisol James.
„Tešíš sa na
výlet, Evansová?“ zaškeril sa. „Pôjdeme pekne spolu.“
Skôr ako stihla
Lilly namietať vstal Dumbledore.
„Neznášam jeho
prejavy,“ zavrčala Megan. „Moc kecá.“
„Pssst!“
zahriakla ju Lilly. „Teraz sa o tom nebudeme dohadovať.“
„Veď si tu ani
nechcela ísť!“ odveila Meg šeptom, pretože Dumbledore už začal svoj príhovor
vymenovávaním potrebných vlastností pre Rokfortský tím.
„.... musia si
dôverovať, byť odvážni a inteligentní....“
„Každý rok hovorí
to isté,“ vzdychla Alice.
„.... bojovní,
ale zároveň rozvážni...“
„Veď nesúťažíme
každý rok,“ namietla Amy.
„... Preto som
vybaral študentov z jednej fakulty!“
Sieňou sa
rozľahol šepot.
„Z jednej?“
zhíkla Lilly. „To nikdy nespravil.“
„Našu školu,“
pokračoval riadieľ trochu hlasnejšie. „Budú reprezentovať títo študenti: Slečna
Alice Reeserová.“
Pri
Chrabromilskom stole sa ozvali ovácie, takže študenti budú z ich fakulty.
Sirius nadšene tlieskal.
„Slečna Lilly
Evansová!“
Lilly sa natešene
usmiala sa objala Alice.
„Pán James
Potter! A pán Sirius Black!“ dokončil Dumbledore a pridal sa k zdvorilému
potlesku. „Dostavte sa prosím po večeri do mojej pracovne.“
James pobozkal
Lilly na líce a nadšene sa smial. „Vidíš, Evansová? Tak nakoniec som mal
pravdu!“
***
„Odchádzame o
týždeň, pôjdeme prenášadlom, a budeme tam pár mesiacov,“ rýchlo vysvetľoval
Sirius a previnilo pozeral na Megan. „Bude tam osem iných škôl, malých aj
veľkých a ideme s profesorkou Obrany.“
„S Madlovou?“
zasmiala sa Amy. „No nič moc.“
James súhlasne
prikývol a pozrel na Lilly.
„Nič nehovor,“
povedala skôr než stihol vypotiť nejakú poznámku.
„Megan,“ ozval sa
Sirius a podal jej ruku. Megan sa usmiala sa vstala. „Ideme sa prejsť?“
Sirius
neodpovedal, len ju chytil za ruku a viedol ju k portrétovému vchodu. Bolo už
po večierke, takže táto časť klubovne bola prázdna.
„Megan, vieš, že
keď odídem, budem tam sám a bude tam veľa dievčat.“ Povedal bez obalu a
upokojujúco sa usmial.
„Nečakám od teba,
že mi budeš verný, keď budeš tak ďaleko,“odvetila a pristúpila bližšie.
„Megan, ja tam
chcem ísť úplne, úplne slobodný. Chcem byť
voľný, chápeš?“
„K ničomu ťa
nenútim,“povedala rýchlo. „Prosím, len nerob to... len ma..“
„Prepáč, Megan.“
Sirius ju slabo
objal a vrátil sa späť k priateľom, späť tam, kde ho čakal kŕdeľ obdivovateľiek
a teraz už mali šancu...