Siriusova skrinka 29.
„Halloween sa
temnotou blíži, v tom čase sa sen so zlom skríži. Naverímboha ponevieram
sa hradom a hlavy stían radom...“
„No to určite
a všetci prváci zutekajú,“pokrútila hlavou Lilly. „Má to byť pieseň
slávnostná!“
„A čo mám
oslavoavť v tento sviatok? Smrť?“zahundrala Megan a poškrabala sa na
hlave brkom.
„Krásne si si
zafarbila vlasy, Meg,“upozornila ju Alice.
„Pomôžte
mi,“zaprosila Megan.
„Ah, daj to sem,“natrčila
Abigail ruku a sadla si s pergamenom na posteľ. „Takže niečo
pochmúrne, ale nie drastické?“
„Áno, áno!“prikyvovala
Megan a sledovala ako Abigail píše.
„Pochmúrny súmrak
na hrad padá, pamätám na časy, keď som mala rada,“prečítala Abi, načo Megan
natešene zatlieskala.
„No
jeeej,“uškrnula sa Abigail a písala ďalej.
„A ty nad čím zas
rozdumuješ?“spýtalas sa Alice Lilly, ktorá sedela pred zrkadlom a počúvala
o čom sa rozprávajú.
„O Martingessovi.
Je nechutné, čo predvádza na hodinách,“povedala Lilly. „Remus už na dvoch
nebol.“
„Mal by
o tom vedieť Dumbledore,“súhlasila Megan.
„On o tom
vie,“zamračila sa Lilly. „Už celé týždne. Písala som mu o tom.“
„Ty si písala
riaditeľovi a my o tom nevieme?“vyvalila Alice oči a urazene sa
stiahla za záves na posteli. „To si nám pekná kamarátka!“
„Nemáš to jedno?
Dumby aj tak nereaguje!“zahriakla ju Megan. „Je už starý, možno nevie čítať,
alebo čo.“
„Megan,“prevrátila
Lilly oči a pokrútila hlavou. „Ak Dumby nevie čítať, tak som testral.“
„Ty si testral?
Prečo si nám o tom nepovedala?“zaškľabila sa Alice. „A máš návšteu.“
„James!“zasyčala
Lilly, keď pozrela z okna.
´Otvor!´ Naznačoval
James skrehnutými rukami.
„Blázon!“vyštekla
Lilly, keď James padol do izby ako klát a rozčapil sa na podlahe.
„Blázon? Leziem
tu po stechách len kvôli tebe!“
„Veď vravím, že
si blázon!“šťuchla do neho Lilly, keď sa postavil. „Čo tu robíš?“
„Poď so mnou
von,“zaceril sa James a chytil ju za ruku.
„Je tam zima! Kam
by sme chodili!“protestovala Lilly.
„Choď,
Lilly,“usmiala sa Alice. „Veď sa kvôli tebe takmer zabil. Zaslúži si, nie?“
„Nie!“pokrútila
Lilly hlavou. „Seba nech zabije, to mi je jedno, ale mna po strechách vláčiť
nebude.“
„Tebe to je
jedno?“vrhol na ňu James psí pohľad. „Neboj, dám na teba pozor.“
„Dávaj pozor na
seba, aby si bol dostatočne ozbrojený,“odvrkla Lilly.
„Nábojov mám
dosť,“zaškeril sa James spokojne.
„Blbec,“zavrčala
Lilly a vybrala si zo skrine sveter. „Tak kam ma to ideš zobrať?“
„Nechaj sa
prekvapiť,“potešil sa a ťahal ju k oknu.
„Zbláznil si sa?
Chceš aby som šla oknom?“zvýskla Lilly a vyklonila sa, aby videla, ako sú
vysoko. „Sedem poschodí!“
„Neboj sa, pôjdem
za tebou a je to tam v pohode. Dá sa chytiť,“vysvetľoval
a vyliezol na podokenicu.
„Dá sa chytiť?
Chceš tým povedať, že niekde sa nedá?“
„Len pri našich
oknách, ale tam nejdeme,“povedal a podal jej ruku. „Tak?“
„Si chorá ak tam
polezieš,“podotkla Megan.
„Alebo zaľúbená,“uškrnula
sa Alice, keď Lilly vyšla na podokenicu. „Zatvorím okno, tak potom zaklop.“
„Alebo nám
zamávaj, keď budeš letieť dole,“ozvala sa Abigail a podala Megan zapísaný
papier.
Lilly sa nervózne
zasmiala a s Jamesovou pomocou sa vyšvihla na strechu.
„To dievča je
bláznivé!“zahundrala Alice a zabuchal okno, keď sa stratil aj James.
„Úplne zblbnuté!“
Megan začala
skladať melódiu k Abinej básni, ktorá sa jej nadmieru páčila.
Prešlo pár hodín
takmer ničnerobenia. Dievčatá sa rozprávali a smiali jedna na druhej
skúšali fazuľky každej chuti a rozoberali svoje povahy, keď sa dvere izby
otvorili a dnu sa strčila Siriusova hlava.
„Black!"usmiala
sa Megan a rýchlo si uhladila rozpustené vlasy i pokrkvané
pyžamo. „Ahoj."
„Ahojte,"usmial
sa na ne, no v zápätí sa spamätal. „Nie je tu James?"
„Potter?"zamračila
sa Abigail.
„Koľko Jamesov
máme v ročníku?"fľokol na ňu Sirius. „Mal byť s Evansovou."
„A myslíš, že
zostali tu?"zacerila sa Alice a ukázala prstom na strechu.
„On ju zobral
hore??"vyštekol Sirius a prebehol k oknu.
„Hej,"prikývla
Megan a pribehla k nemu. „Ideš za ním?"
„Prišla mu súrna
sova, takže musím,"utrúsil Sirius a otvoril okno. „Úradné sovy sú blbé,
nemohla ten list zaniesť na strechu?"
„No určite, ešte
by sa zabila,"pokrútila Abigail hlavou. Sirius niečo zahundral a vyšplhal
sa na strechu.
„Lepší vrabec v
hrsti ako holub na streche,"skonšatovala Alice a žmurkla na Megan.
„Ja
viem,“ohradila sa Megan a vrátila sa do postele. „Ale ten prvý vták je
lepší.“
Divčatá vybuchli
smiechom.
Sirius sa v tej istej chvíli škrabal po úskom
výklenku na streche k miestu, kde mali zavesené lano.
„James!“zakričal
polohlasno a potiahol za lano, ako keď na jeseň trasieme slivkami, keď
chceme aby popadil. „Jameees!“
„Sirius?“ozval sa
Jamesov hlas niekde z tmy tam hore. „Čo je?“
„Poď dolu!“
„Prečo?“
„Niečo ti
prišlo!“
„A?“
„Súrne!“vrčal
Sirius netrpezlivo.
„Tak poď hore!“
„Zlez sakra, lebo
ťa sepalim!“zahromžil Sirius a na znak trucu sa oprel o stechu.
James sa o chvíľu
zošuchtal k nemu. „No čo?“zahundral.
„Ty si zobral
Evansovú tuná?“hneval sa Sirius ukazujúc na ich tajné miesto. „Keby som mal
trochu svedomia, tak teraz to lano odrežem, nech tam zostane!“
„Ale našťastie
svedomie nemáš,“zaškeril sa James. „Čo mi prišlo?“
„Súrna sova
z úradu,“vytiahol Sirius list a zamával mu ním pod nosom. „Ale
nedostaneš ho, kým mi nepovieš, čo ste tam hore robili!“
„To sa ma pýtaš
ty, Cassanova?“ešte širšie sa škeril James, keď mu Sirius odovzdal list. „Bež
už.“
„Jasné, teraz som
tu navyše, že?“zavrčal Sirius.
„Hej, Black,
teraz si tu navyše. Choď za Abi alebo čo,“ozvala sa Lilly a zostúpila
k nim.
„Ah, Williamsová,
to hej...“ zazubil sa a pomaly odchádzal preč.
„Čo je, James?“
James čítal list
pri svetle prútika, keď sa zosunul na zem.
„James?“oslovila
ho Lilly a čupla si k nemu. „Tak čo sa stalo?“
„Nie!“zvreskol
z ničoho nič a vyskočil na nohy. Lilly sa zapotácala na okraji
strechy a zašmykla sa na škridle.
„James!“zastonala
a priložila si ruku na chrbát, kam sa udrela. James sa však neobzrel,
rýchlo prešiel na duhý koniec strechy a stratil sa.
„James!!“zakričala
ešte raz, no márne. Zostala ležať na streche a hľadela na hviezdnaté nebo.
Netušila, čo sa stalo, len nepríjemný pocit jej nahováral, že už nič nebude
tak, ako predtým.
„Kde je
James?“vyhŕkla Lilly, keď jej Abigail otvorila okno.
„Netuším, bol
predsa s tebou!“mykla Abi plecom a zatiahla závesy.
„Neprešiel tadeto
naspäť? Nevideli ste ho, odkedy sme odišli?“ustráchane sa uisťovala Lilly.
„Nie, bol tu len
Black,“odvetila Alice.
„Bože,“vzdychal
Lilly s búšiacim srdcom a vybehla z izby, pre zmenu dverami.
Doslova preletela
cez klubovňu a dofrčala do chlapčenských spální. Bez zaklopania vtrhla do
Záškodníckej izby.
„Evansová!“zasmial
sa Sirius, ani sa nenamáhal zakriť svoje takmer nahé telo.
„Black!“znechutene
si ho premerala. „Kde je James?“
„Neviem, boli ste
spolu na...“
„Keď si mu dal
ten list, tak odišiel a vo veľmi zlom stave!“zavrčala. „Kde môže byť?“
„Ne-tu-... Čo
bolo v liste?“zháčil sa Sirius, načo Lilly len nevedome pokrútila hlavou
a stisla pery. Keď ani Black nevie, čo sa deje, je to zlé.
„Dobre, Evansová,
upokoj sa,“chytil ju za ramená a posadil ju na posteľ.
„Som
pokojná,“potichu povedala Lilly a sledovala, ako si Sirius naťahuje tričko
a nohavice.
„Počkaj tu... alebo
choď radšej do klubovne, ja ho nájdem,“presviečal ju Sirius.
„A ja tu budem
len tak sedieť?“zamračila sa.
„No, hej. Určite
bude chcieť vidieť mňa. Neznáša keď ho vidíš v inom stave ako šťastného
frajerského metlobalového víťaza,“vysvetťoval. „Počkaj dolu.“
„Pokúsim
sa,“vzdychla Lilly, keď Sirius vybehol z izby. „Nezomrieť strachom.“
„Pracovali pre
vás a teraz sú mŕtvi!“zvreskol James a hodil o zem misku
s mentolovými cukríkmi.
Albus Dumbledore
na neho pokojne upieral oči ponad končeky prstov. „Takže ste o tom vedel?“
„Áno, vedel som
o tom! Moji rodičia mi verili! Nesprávali sa ku mne ako k decku,
všetko mi povedali!“zúril James. „A vy... nechcete mi povedať ako zomreli!
Vy...!“
„Nestačí vám
vedieť, pán Potter, že zomreli za dobrú vec? Niekedy nie je dobré vedieť
podrobnosti,“spýtal sa Dumbledore, stále chladný a pokojný.
„Sú to moji
rodičia! Chcem vedieť...!“James klesol na stoličku a zaboril si tvár do
dlaní. Nemohol tomu uveriť. Jeho rodičia a mŕtvi?
„Pracovali pre
mňa, chránili jednu osobu pred Voldemortom a robili to veľmi dobre, až do
posledného dychu. Môžeš byť na nich hrdý,“smutne sa usmial Dumbledore.
James si
nevšimol, že mu riaditeľ začal tykať a nezaujímalo by ho to, ani keby ho
na to upozornil.
„Koho
chránili?“spýtal sa ani nevedel prečo. Nechcel to vedieť.
„To ti nemôžem
povedať,“odvetil Dumbledore a konečne si odlepil končeky prstov.
„Moji rodičia...“
„Keby ti to
chceli povedať, urobili by tak už dávno, James,“prerušil ho Dumbledore. „V
marci budeš plnoletý, do tej doby zostaneš v Rokforte.“
Riaditeľ ukázal
na dvere, čím Jamesa poslal preč a pochmúrne pozrel na porozbíjané misky
na zemi. Netušil, že o niekoľko rokov bude jeho náradie rozbíjať Jamesov
syn.
„Je mi to ľúto,
James, ale teraz vás už zrejme budú hľadať priateľia.“
James nič nepovedal,
len vyšiel z miestnosti. Prešiel pár chodieb a uvedomil si, že nevie,
kam má ísť. Nechcel sa vrátiť do klubovne a odpovedať na nekonečné otázky
priateľov. Nechcel, aby po ňom pozerali fanúšikovia metlobalu, dokonca si
prial, aby bol celkom neznámy, po prvý raz nenávidel svoje metlobalové úspechy.
„James?“ozval sa
mu za chrbtom Siriusov hlas, no tváril sa, že ho nepočul a trochu
rýchlejšie pokračoval v ceste.
„Paroháč,
čakaj!“rozbehol sa za ním Sirius. „Čo sa stalo? Evansová dobehla celá vydesená...“
„Nechaj ma,
Tichošľap,“zavrčal James a neočakávane zaliezol do tajnej chodby.
„Nenechám ťa
takto, kamoš,“zastavil ho Sirius a zasvietil si prútik. „Ukáž mi ten
list.“
James zavrtel
hlavou. „Tichošľap, moji rodičia...“
„Stalo sa im
niečo?“spýtal sa Sirius a v očiach sa mu mihol strach.
„Oni sú... sú...
mŕtvi,“zašepkal James najradšej by sa vyfackal za to, čo mu vykĺzlo z úst.
„Nie,“zapochyboval
Sirius. „Nemôžu byť...“
Ticho
v chodbe sa odrážalo od múrov a preletelo celý hrad. Dvaja Potterovie
synovia sa ponorili do jedného smútku. Svet sa prestal točiť a všetky
hlasy stíchli. Smrť rozprestrela svoje krídla a už nikdy spod nich nepustí
tých, ktorí im dali všetko...
***
Veľká sieň sa
skvela výzdobou z tekvíc, netopierov a halloweenskych masiek.
„Bola si
úžasná,“pochválila Alice svoju priateľku Megan, keď dospievala. Celá Veľká sieň
sa otriasla potleskom, okrem Slizolinského stola, prevládalo pískanie.
„Ďakujem, za ten
text vďačím Abigail,“usmiala sa Megan. „Nechýba tu niekto?“
„Hej, James
a Sirius nemali chuť sa baviť, zostali v klubovni a Lilly je
s nimi,“zreferovala Abigail.
„A ty si prečo
nezostala s Blackom?“zamračila sa Megan.
„A prečo by som
mala? Ja s ním nič nemám,“ohradila sa Abi. „Remus mi všetko vysvetlil.“
„Čo všetko?“vyzvedala
Alice.
„Že to bola
stávka,“povedala spokojne a vrhla sa na jedlo, ktoré sa objavilo na stole.
„Hmmmm,“ zahmkala
Alice pochybovačne.
„Radšej to už
neriešme,“zasiahla Megan, načo Abi súhlasne prikývla.
„A dal mi niečo,
za čo som mu veľmi vďačná, takže ho neohovárajte,“dodala ešte Abigail.
„Čo?“nadskočila
Alice.
„Je lepšie to
nevedieť,“uzemnila ju Megan a zasmiala sa sama na sebe.