Siriusova skrinka 27.
Tma v hrade
bola tej noci chladná a nepreniknuteľná, Zdalo sa, že všetko spí. Dokonca
i školník si dal pauzu, alebo len nepočul Jamesove bolestné výkriky, keď
narážal do stien a schodov.
„Chcel si ísť do
dievčenských spání, však?“nahnevane syčalal Lilly na zraneného.
„Priznávam,“stonal
James držiac sa za nohu.
„A bol si
tam?“spýtalal sa Lilly stískajúc v ruke list s básňou.
„Nie!“zaklamal
James nepresvečivo, za čo ho Lilly surovo buchla o stenu. „Dobre, tak som
tam bol! Načo sa to pýtaš, keď aj tak vieš odpoveď?“
„Chcem sa uistiť,
Potter. A čo ste tam robili?“
„Pravdu?“spýtal
sa s úprimným pohľadom upretým na jej nejasnú nočnú siluetu.
„Isteže pravdu!“
„Chcel som len
vedieť, či sa ti páčil môj list,“povedal a s napätím čakal na
reakciu.
„Aký list, čo si
to vymýšľaš?“zavrčala neprístupne.
„Ten, ktorý ti
doniesla školská sova, viem totiž, že moju už poznáš a napísal som ti tam
báseň...“ Keby nebola taká tma Lilly by videla jeho jemné začervenanie
a úprimnú jemnú žiaru v očich.
„Takže si počul
o čom sa rozprávame?!“zhíkal Lilly nahnevane, no cítila, že nervóznie.
„Nie! Ja ...
vážne som to napísal! Prečo mi to robíš, Evansová? Daj mi niečo, daj mi hocičo,
jedinú myšlienku...“
Lilly zastala a oprela
sa stenu. „Prečo ti robím čo?“
„Stále so mnou
nechceš ísť na rande a neveríš... hádame sa za každú blbosť,“vysvetľoval
James. „No povedz, chceš ísť so mnou von?“
„Áno,“usmiala sa
v tme Lilly.
„No vidíš!
O tomto hovorím!“vyhlásil James.
„James, ty mi
nerozumieš,“uškrnula sa, no v tej chvíľi, akoby mu to došlo.
„E... Evansová!
Ty si... Ty si povedala!“
„Áno,
James,“zopakovala a pristúpila k lehátku.
„To som
blázon...“zašepkal James a nadvihol sa na lakte. „Ale vážne?“
„Áno, ale ak to
ešte raz budem musieť opakovať, nič nebude!“pohrozila prstom a naklonila
sa k nemu s očakávaním bozku.
„Merlin! Stoj pri
mne!“zavzdychal James a zamdlel.
„... nemohli ste
prísť skôr?“
„Nie, Lilly.
Black sa neubránil neslušným návrhom, poznáš ho predsa,“ospravedlňujúco
povedalal Abigail a nahnevane fľokla na Siriusa. „A ja som sa sama nemohla
do spální dostať.“
„Nič neslušné som
ti nenavrhoval!“obhajoval sa Sirius.
„Nie! Vôbeeec!“zatiahla
Abigail a prevrátila oči. „Si nechutný, Black, vyslovene!“
„To sú len
živočíšne pudy!“uškrnul sa.
„Ale človek je
preto človekom, že ich dokáže ovládať!“zaškrípala Abi zubami.
„Niekedy... sa to
nedá,“ozval sa James z lôžka pri ktorom sedeli a zaškúlil na nich
hnedými očami. „Kde mám okuliare?“
„No konečne! Čo
vyspávaš?“zašomral Sirius a vložil mu okuliare do ruky.
„Sníval sa mi
krásny sen,“zazíval James a nasadil si okuliare.
„Aký?“vyzvedala
Abigail natešene.
„Bol to... len
sen...“vzdychol James a zadíval sa na Lilly, ktorá stála na konci postele,
akoby dúfal, že to poprie.
Za oknami svitalo
a všetci boli v županoch s kruhmi pod očami
a rozstrapatenými vlasmi. Nemocničné krídlo bolo takmer prázdne.
„A čo pekné sa ti
snívalo?“ironicky sa spýtal Sirius a rozlial sa na vedľajšej posteli.
„Nehanbi sa, Evansová je už zvyknutá.“
„Sklapni,
Black,“zamračila sa Lilly zákerácky. „Ak je to všetko, Potter, tak ja idem.“
James chcel ešte
niečo dodať, no rozmyslel si to a len ticho hľadel za Lilly
a Abigail.
„Snívalo sa mi,
že prijala pozvanie,“vzdychol James. „Už mi z toho preskakuje.“
Sirius sa uškrnul
a so záujmom sa prevrátil na bok. „Myslíš, že keby ti povedala nie, sedela
by pri tebe celú noc?“
James sa jemne
zamračil a sústredene hľadel na koniec postele. „Ale...“vyliezlo
z neho veľmi pomaly. „Ale potom...“
„Bež!“zatlieskal
Sirius a James ako v tranze vyskočil na rovné nohy.
„Evansová!!“zvolal
ako najhlasnejšie vedel, no zabudol na zlomenú nohu a s výkrikom sa
zvalil na zem.
„Tak z toho
asi nič nebude,“pokojne povedal Sirius, keď sa z kancelárie vyrútila madam
Pomfreyová.
***
„Zabudni, môžeš
začať odznova,“uzavrel debatu Remus a pohol sa k dverám. „Tak poďte.“
„Musíme?“zavrčal
Sirius namrzene.
„Dnes nás konečne
čakajú nové priestory. Ideme upratovať o poschodie vyššie. Sú tam nejaké
nepoužiteľné učebne,“uškŕňal sa Remus.
„Ja nikam
nemusím,“smial sa James na ich nešťasných tvárach. „Som ťažko ranený.“
„Ti dám ťažko
raneného!“hundral Sirius. „Nemal si tak vyskočiť z postele!“
„Znova si zlomiť
zlomenú nohu, to je asi dosť vážne,“podotkol Remus a vyšiel na chodbu.
James doskackal
do svojej izby. Vážne si opäť zlomil nohu pri svojom búrlivom vyskočení
z postele. Madam Pomreyová bola z neho zúfalá, zobudil aj ďalších
dvoch pacientov a Lilly jeho výkrik nezačula. Mimochodom, ona si pokojne
odkráčala na vyučovanie s tým, že James si nič nepamätá a ak hej,
bude to pripisovať snu. Abigail sa jej pýtala na zvlášne okolnosti Jamesovho
odkvecnutia, no Lilly vždy vravela o neskutočnej bolesti nohy. A tak
sa Sirius, Remus a v neposledom rade i Peter dostavili do prvej
prázdnej triedy bez Jamesa.
„A kde je ten
štvrtý?“zavrčal Filch ostražito.
„Má zlomenú
nohu.“ Ospravedlnil ho Remus. „Tak, čo máme robiť?“
„Prútiky,“vystrel
školník dlaň a všetci traja mu už zo zvyku odovzdali svoje čarovné
paličky. „A čistiť.“
Vyslúžili si
vedrá a metly, školníkov škodoradostný pohľad a pustili sa do práce.
Útechou bolo, že za dve hodiny bude koniec. Ako sa hovorí: Na počiatku bolo
slovo, ale koniec je ešte stále v nedohľadne. Alebo, možno ešte
výstižnejšie... nie.. koniec frašky ešte nie je. Dovolím si upravť Rabelaisov
výrok. Je začiatok frašky.
Sirius zametal
akýsi oranžový prášok pod oknom, keď mu k nohám padol kúsok látky do tejto
chvíle prisatej na strope.
„Námesačník, poď
mi to dať dole!“zakričal na Remusa.
„Nepočká to?“
„Asi ťažko, už sa
to celé rúca!“poháňal ho Sirius. „Padne to!“
Padlo to.
Sirius
a Remus sa ocitli zavalený hnedastou hmotou neurčitej vôňe
a substancie.
„Mám to za
tričkom!“zavrčal Remus zamračene a ošíval sa po chrbte. „Nemohol si prísť
skôr a chytiť to do kýbľa?“
Sirius zostal
stáť s otvorenými ústami a pozeral na kamaráta ako na zjavenie. „Ti..
Tichošľap?“
„Čo máš zase za
problém? Pozri n mňa vyzerám ako... Fúúj! Pozri akú mám hroznú farbu
vlasov!“bedákal Remus naťahujúc si pramienky svetohnedých vlasov k očiam.
„Tichošľap ty
si...!“vyvaľoval Remus oči. „Ty si ako ja!“
„Čo som?“zdihol
k nemu Sirius zrak a prerývane vykríkol.
Pozeral vlastne
na seba samého.
„Som
v tvojom tele?!“spýtal sa zdrvene a prezeral si ruky. „Fúúj!“
„No to ti
ďakujem, preboha, prečo nosíš tak tesný habit? Musí ťa to tlačiť...“
„Zvykaj
si,“zahundral Sirius (ďalej uvádzaný ako Remus).
„Radšej by som si
nezvykal, chcem späť do svojho tela, akokoľvek je oproti tvojmu úbohé!“mračil
sa Remus(ďalej uvádzaný ako Sirius), naľahujúc habit zo všetkých strán, aby ho
uvoľnil.
„Nadnes to bude
stačiť, chlapci,“ozval sa hlas profesorky McGonagallovej. „Dokončíte to zase
zajtra večer.“
„Pani
profesorka!“potešil sa Sirius. „Počkajte minútku, len to tu upraceme.“
„Ako myslíte, pán
Black,“mykla plecom a zvrtla sa na päte.
„Za všetko môže
tá hnedá kravina, tá vec zo stropu,“zlostil sa Remus a šťuchal do hnedej
hmoty. „Počkaj, nehýb sa, Námesačník!“
„Čo chceš
robiť?“zastal Sirius uprostred kroku.
Remus nabral do
kýbľa trochu hmoty, no zhnusene pokrčil nosom. „Nie, toto na seba nevylejem.
Vylejem to na teba, lebo ty za všetko môžeš, Námesačník!“zaškeril sa a prevrátil si kýbeľ na hlavu
v očakávaní, že sa im telá vymenia.
„Veľmi
účinné,“uškrnul sa Sirius. „Možno to bude fungovať až zajtra, musí to mať
určitý vek a konzistenciu, alebo to ide len v určitú minútu istej
hodiny...“
„Tak poďte
už!“zavolal Peter, ktorý zjavne neregistroval ich hádku, z druhej strany
učebne a zamával na nich prachovkou.
Remus
a Sirius si len nahnevane vzdychli a šli za ním. Hádali sa celou
cestou až k Chrabromilskej klubovni, kde ich zastihla jedna štvrtáčka.
„Ahoj, Sirius!“vrhla
sa na svojho vyvoleného.
„A..
ahoj,“nervózne sa usmial Sirius pokukujúc po Remusovi.
„Tak dnes
v noci?“uškľabila sa a vrazila mu bozk na špinavé líce.
„Čo dnes
v noci?“vydesene vyhŕkol Sirius a odtiahol sa.
„Ty si zabudol!
Už druhý raz, ty...!“zvresklo dievča a s plačom utekalo preč.
„Si magor,
Námesačník,“zavrčal Remus. „Si úplne nemožný, čo sa týka dievčat!“
„Ja že som
nemožný?“ohradil sa Sirius. „Aspoň tie dievčatá tak špinavo nevyužívam! Si
v tomto ohľade zákernejší ako ja s Jamesom dokopy! Meníš baby ako
ponožky!“
„To vieš,“uškrnul
sa Remus a prehodil si vlasy typicky Siriusovským spôsobom. „Aj ponožky sa
menia, keď sú špinavé. Poškrvnené veci nemožno nosiť.“
„Poškvrnené
veci?“ozvalo sa dvojhlasne. Siriusov hlboký bas sprevádzal nahnevaný dievčenský
tón.
„Abigail!“vykríkol
Sirius a milo sa usmial.
„Ahoj,“rýchol mu
mávla Abi a zaborila oči to Remusa. „Opovážiš sa to ešte raz zopakovať,
Remus?“
„Čo?!“Remus
pozrel na svoje telo, na Siriusa a na nahnevanú Abi. „Ja som ale... Nič
som nepovedal... zlé...“
Abigail tak tuho
pržmúrila oči, že jej z nich ostali len štrbinky. Na Remusovom habite sa vypálila
diera ako od cigarety a zmätene ustupoval.
„A ja som ti až
doteraz verila!“vrčala Abi. „Tie tvoje listy, ako ma ešte ľúbiš a že je to
takto lepšie a bla bla bla! Je mi z teba na hrc! A ty mi daj
pokoj, Black!“osopila sa na Siriusa, ktroý ju nesmelo poťukával po pleci. „Aj
ty si už trápny s tými úchylnými vtipmi a Potter s pozvaniami na
rande a Pettigrew so zazeraním! Dajte nám pokoj!“
Abigail vykríkla
heslo a vpálila do klubovne ako hurikán.
„Ja ťa zabijem,
Tichošľap!“povedal Sirius najkľudnejším hlasom aký v sebe pozbieral
a vrhol na neho zabijacky pohľad. „Raz ťa zabijem!“
***
„Ale ja musím ísť
na vyučovanie!“protestoval James.
„Nike, ešte máš
zlú tú nohu,“Lilly si založila ruky vbok a rozhodne zabodla pohľad do
Jamesa. „Vráť sa do izby! Madam Pomfreyová povedala...“
„Ale no tak, dnes
bude sranda,“pridal sa Remus na Jamesovu stranu.
„Pozri, Evansová,
pekné od teba, že sa tak o mňa staráš. Ak pôjdem dnes na vyučovanie,
vezmem ťa na to rande, jasné?“uškŕňal sa James.
„No, to iste, ty
egista, stále hľadáš len výhody pre seba! Sypaj sa hore do izby, lebo ťa tam
dokopem!“vyhrážala sa Lilly.
„To znie naozaj
hrozne,“vyškieral sa Remus. „James, radšej ju poslúchni, lebo dnes to
z nej akosi moc srší.“
„Tak ale večer
pôjdeme na rande,“povedal James rezignovane.
„Koľkokrát ti mám
opakovať, že nie?“
„Ale...“
„Potter, keby
nebolo teba, tak by blbci vymreli,“zaškrípala Lilly zubami a otočila sa na
odchod.
„Ale ja bez teba
nemôžem dýchať!“zvolal James zúfalo.
„To je zaujímavé,
že si vydržal nedýchaať päť rokov!“odvrkla a nadobro sa stratila za
portrétom.
„Ideš
hore?“spýtal sa Sirius (ktorý bol duchom Remus) a ukázal na schody
k spálňam.
„Ani nápad,
dnešný deň bude špecialitka,“usmial sa James a krivkajúc prišiel
k portrétu. „Tak sa hýbte!“
Keď sa James
zjavil na hodine, Lilly vyzerala urazene a nahnevane. Otočila sa
k nemu chrbtom a úsečne sa zhovárala s Alice. Abigail sa
zamračila na Remusa a vysvetľovala Megan nové učivo.
„Čo je vám
dvom?“spýtala sa Megan chvíľu pred tým, ako prišiel učiteľ.
„Ja som vynadala
Lupinovi a Lilly Potterovi,“odvetila Abigail naštvane.
„A bude to na
dlho?“vzdychla Megan afektovane.
„Hej,“povedali
obe a trochu sa nad sebou pousmiali, teda, aspoň Lilly.
Dnes mali
teoretickú hodinu OPČM, čomu sa tešil najmä profesor Martingess. Ako inak,
dobehol do triedy vo veselej nálade, dnes ako zvodný fešák, no stále s tým
svojim výrazom, nebojte sa ma, ja tu škrečím len z povinnosti.
S elánom im začal rozprávať o najrôznejších čarovných tvoroch až sa
dostal...
„... ale taký
vlkolak, áno, to je moja obľúbená téma, ako som už spomýnal. Nečakajte, že
vlkolak bude niekedy iný ako krivlačný.“
„Preráčte pán
profesor, ale z prečo si to myslíte?“ozval sa Sirius napäto.
„Vy nepoznáte tie
beštie, aj vo svojej ľudskej podobe sú to netvory!“vyhlásil profesor.
„Nesúhlasím!“vykríkol
Remus prudko.
„A to už prečo,
pán Lupin?“zavrčal Martingess a vstal od stola.
„Poznám jedného
chlapíka, ktorý je vlkolak a... je úplne normálny!“tvrdil Remus, zatiaľ čo
Sirius postupne strácal farbu.
„To si len
namýšľaš, chlapče. Priznaj sa, že ťa otec bije a že je to zlý človek!“
Remus vyskočil na
rovné nohy. „Nemiešajte tu môjho otca! On s tým nemá nič spoločné!“
Sirius už vizeral
ako jeden z Rokfortských duchov, keď vyslal k Remusovi prosebný
pohľad.
„Vidíte, stračí,
aby mal pán Lupin postihnutého otca a aj na neho sa prenáša...“
„Čo to tu
pletiete?!“zvreskol Remus a celý očervenel.
„Násilie
v rodine,“vzdychol Martingess. „Nezapierajte to, pán Lupin. Veď sa len na
seba pozrite...“
Teraz už vyskočil
aj bledý Sirius, no síce sa celý chvel od zlosti, nenadával, ani nebol drzý ako
zvyčajne.
„Nemáte právo
obviňovať...“
„Ale, pán Black,
čo vy už len môžete vedieť o násilí v rodine?“vyškieral sa profesor.
„Môžeme sa vrátiť
k téme?“zasiahla Lilly zamračene, keď Remus nahnevane otvoril ústa.
„A máte nám
k tomu čo povedať, slečna Evansová?“pozrel na ňu profesor Martingess
zostra.
„Nie,“hlesla
Lilly a zaborila sa hlbšie do stoličky.
Zvonenie ohlásilo
koniec hodiny. Trieda sa okamžite vyprázdnila, nie však v tichosti, ale vo
vzrušených rozhovoroch a poznámkach k hádke.
„Čo to je
s Blackom?“nechápala Megan, keď as Sirius rýchlo zbalil a vybehol
z triedy.
„Mám lepšiu
otázku. Čo je s Remusom?“ukázala Lilly na Remusa nahnevane sa
rozprávajúceho s Jamesom. „Takýto v živote nebol.“
„Nebol,“povedala
Abigail zlostne. „Alebo sa tváril, že nie je.“
„A Potter mal
zostať v izbe. Ako chce aby som šla s ním na rande, keď je tak...“
„Úžasný?“doplnil
James.
„Tak
debilný,“usmiala sa Lilly.
„Ale ty chceš ísť
so mnou von! No tak, nehanbi sa a pozvi ma.“ Škeril sa James neodbytne.
„Dobre, Potter,
choď von. Mal by si sa vyvenčiť,“odvetila a zamierila do Veľkej siene.
„Nemysli si, že
mi po tomto stupidnom výroku utečieš, Evansová!“chytil ju za ruku a
krivkajúc ťahal bokom.
„Stupidnom?
Divečatá choďte napred, nechcem aby mala táto vražda svedkov,“odohnala Lilly
rukou Abi a Megan, ktoré s úškrnom odišli do Veľkej siene.
„Tak, Potter
a teraz sa to opováž zopakovať! Už niet zábrany, aby som ťa zahrdúsila!“
„Nebudeme viac
hrať frašku, Evansová,“zamračil sa James. „Viem čo sa stalo v noci
a nebudem viac za tebou behať ako prihlúply...“
„Ako?“
„Neprerušuj ma. Evansová,
dávam ti poslednú ponuku, pôjdeš so mnou na rande?“
„James, ktorej
časti slova NIE nerozumieš?“odvrkla Lilly a ustúpila na voľné
priestranstvo. Pootočila hlavou a šibalsky sa uškrnula, ešte ho chvíľu
nechá, ešte ho ponapína ako gumičku aby ho vystrelila ako katapultom do výšin
jeho snov.
„Len aby si to
ešte neoľutovala, tento rok máme metlobalový pohár vyhratý!“
„Metlobal? Prečo
tu pletieš metlobal, Potter?! To vážne nemyslš na nič iné len na hlúposti?
Práve preto NIE! Preto!“zvreskla Lilly a zarmútene pokrútila hlavou. To
nemohol povedať niečo rozumné? Nech to rýchlo napraví, prosím!
„Čo máš proti
metlobalu?“ohradil sa James.
„Ja... oh, Potter,
ty nič nechápeš?!“
„Zjavne nie.“
Úplne kľudne odvetil James a zklonil hlavu. „Ja viem, že si mi povedala
áno, tak čo sa zase stalo? Čo... čo robím zle, Lilly?“
Lilly si zahryzla
do pery. V očiach sa jej zaligotali slzy. „Všetko, Potter, ale teraz,
teraz si to napravil.“
James nechápavo
zdvihol pohľad a prekvapene zistil, že Lilly je len kúsok od neho.
„Evans...“
„Pššt,“zasyčala
a postavila sa na špičky, aby mu darovala prvý bozk. Jamesov veľký sen sa
splnil tak nečakane a tak krásne. Nechápal, čo ju zlomilo, prečo... prečo
zmenila názor, ale bol rozhodnutý, že sa už nikdy nevrátia do starých koľají.