Siriusova skrinka 26.
„Nelep sa na mňa!
Smrdíš!“okríkla Lilly Jamesa pri raňajkách.
„Čuduješ sa?
Týždeň drhnem žaláre od plesní a triedim Slugyho zatuchnuté zásoby do
elixírov, jasné, že smrdím, všetci štyria smrdíme!“obhajoval sa James.
„Black nesmrdí
tak ako ty,“odvetia Lilly, keď sa naklonila k Siriusovi.
„On nedrhne
plesne!“zamračil sa James.
„Povedala by som,
že on sa umýva,“ohrnula Lilly nos a Sirius súhlasne prikyvoval.
„Ja už idem,
McGonagallka čaká,“povedal Sirius a vyšiel z Veľkej siene.
„Veď tam má byť
až o deviatej!“pozerala za ním Alice trochu závistlivo, že sa uleje
z elixírov.
„Odkedy máme
trest moc si neužil, určite má rande,“vysvetlil Remus s chápavým úsmevom.
Do siene
prileteli sovy.
„Abigail, ty si
objednala toho Proroka?“spýtala sa Lilly, keď k nim priletela biela sova
s novinamy.
„Nie, to nie je
moje,“pokrútila Abi hlavou.
„To ja,“zobral si
James noviny a zaplatil.
Hneď ako sova
odletela pristála ďalšia a natrčila Lilly nohu s listom.
James sa už
stratil za Denným Prorokom.
„Oh, pre
mňa?“potešila sa Lilly a vzala si list od malej neznámej sovky.
„Kto ti
píše?“vyzvedala Alice,
„Nič
dôležité,“odvetila Lilly a strčila si lit do tašky. „Čo nové, Potter?“
„Ako zázrakom
nikoho nenapadli,“odvetil a skrčil noviny. „Ale je tam zaujímavý
horoskop.“
„To ma
nezaujíma,“odbila ho Lilly a vstala. „Tak hýbte sa, máme elixíry!“
„Zase
žaláre!“striasol sa James a poslušne vstal.
Sirius sa
rozlúčil s Jane, ktorá mala voľnú hodinu a pobral sa do kancelárie
profesorky McGonagallovej.
„Meškáte pol
hodiny, pán Black!“ostro na neho pozrela, keď sa usadil do kresla. „Ak chcete
byť ešte aurorom, musíte byť dôsledný.“
„Budem aurorom,
ale že by som chodil načas?“uškrnul sa Sirius.
„To som si mohla
myslieť,“podotkla profesorka a vytiahla brko s pergamenom. „Takže auror.“
Brko vyskočilo
a začalo robiť stručné poznámky. „Na to potrebujete dosiahnuť na
MLOK-och...
„Päť
vynikajúcich,“skočil jej Sirius do reči. „Hovorili ste mi o tom
v piatej triede.“
„Som rada, že si
to pamätáte, ale zjavne sa podľa toho neriadite,“povedala profesorka. „Ste slabý
z elixírov a Čarovanie by sa tiež mohlo zlepšiť. Vy na to máte, ale
ste lenivý, pán Black. Skúste sa menej venovať dievčatám a viac učeniu.“
„Nechcem byť
drzý, ale... nehrozí,“uškŕňal sa Sirius. „Aj Jamesovi tam dajte rovno aurora,
nemusí tu ani chodiť.“
„Pán Potter tu
príde a vy s budete učiť,“rozhodne povedala McGonagallová. „Ak
u vás uvidím zlepšenie, zariadim skrátenie trestov pána Filcha.“
Sirius sa jemne
zamračil. „Môžem už ísť?“
„Môžete, ale rovno
na Obranu, žiadne okľuky!“
Sirius sa opäť
len uškrnul a vyšiel von. Na Obranu sa tešil.
O chvíľu sa
v kancelárii zjavila Lilly.
„Mám tu poznačené,
že ste rozmýšlala nad dvoma možnosťami.“ Začala profesorka s jemným
úsmevom.
„Áno, ale
rozhodla som sa pre liečiteľstvo,“odvetila Lilly s úsmevom.
„Vy máte aj na
aurora, slečna,“prekvapene vyhŕkal McGonagallová. „Myslím, že by ste boli
potrebná pri štúdiu. Pán Black a pán Potter sa zameriavajú na aurorstvo.“
„Ah... to asi nie
je pre mňa, pani profesorky. Myslím, že by som nebola najlepšou
aurorkou,“pokrútila Lilly hlavou. „Možno by ma to ani nebavilo.“
„A v akom
obore teda chcete študovať?“spýtala sa profesorka sklamane.
„Nesnímateľné
kliatby, pobosorovanie, nesprávne použitie kúzel, duševné choroby. Najvyššie
poschodie sv. Munga,“vysypala Lilly sebavedomo.
„Takže presne
viete, čo chcete,“vľúdne sa usmiala profesorka.
„Áno,“prikýval
Lilly zasnene.
„Takže, budete
potrebovať MLOK-a z elixírov, herbológie ale aj starobylých rún
a obrany, kvôli kliatbam,“vravela profesorka. „Bude pokračovať
v štúdiu na špeciálnej škole neďaleko nemocnice sv. Munga. Budem vám držať
palce.“
„Ďakujem, pani
profesorka,“vydýchla si Lilly a opustila pracovňu.
„Pán
Lupin,“zamyslene stískala McGonagallová pery pri pohľade na bledého Remusa. „Čo
je s vami?“
„Ja získam všetko
po čom som kedy túžil, keď zložím skúšku z MLOK-ov. Viete, že nejaké plány
si robiť nemôžem,“smutne sa usmieval Remus. „Už to je úžasné, že som
vyštudoval.“
„Nezahodíte
predsa kariéru a život kvôli malému hendykepu,“vyletelo profesorkine
obočie do vlasov a náruživo sa prehrabávala v papieroch. „Našla som
niečo pre vás.“
„Ah, ja prijímem
čokoľvek, za čo sa platí,“povedal Remus zvedavo. „Predpokladám, že to súvisí
s vlkolakmi.“
„No..,“McGonagallová
sa zarazila s letáčikom v ruke a previnilo ho položila späť.
„Máte pravdu, takú prácu si viete nájsť aj sám.“
„Mne to nevadí,
pani profesorka!“spamätal sa Remus a zbledol ešte viac. „Ako som už
povedal...“
„Nie, teraz som
si spomenula na niečo ešte lepšie!“potešila sa a po dlhom hľadaní našla
v zásuvke stola malý lístoček s adresou. „Ak chcete, napíšte list
tomuto pánovi. Je to riaditeľ jednej čarodejníckej firmy. Sú tam dobre platené
miesta s možnosťou veľa cestovať a práca nie je stála, čiže si môžete
vždy za splnu vybaviť voľno.“
„Aká je to
firma?“zaujímal sa Remus hľadiac na adresu.
„Zbierajú
zaujímavé čarodejníce predmety po celom svete a draho ich predávajú.
Takisto i príbehy a piesne...“vysvetľovala profesorka.
„To mám behať po
svete a... zbierať relikvie? Ďakujem, pani profesorka,“usmial sa nepresvečivo.
„Potrebujem na to špeciálneho MLOK-a?“
„Nebuďte
smiešny,“zarazila ho. „Môžete ísť. A rovno mi pošlite pána Pettigrewa.“
Remus príkaz
splnil a Peter pribehol čo najskôr.
„Povedzme si to
otvorene, pán Pettigrew, na aurora proste nemáte,“stisla profesorka pery do
úzkej čiarky.
Petrovi
očerveneli uši. „Ani som v to nedúfal.“
„Tak to som rada.
A v čo dúfate?“spýtala sa spokojne.
„Chcel by som si
otvoriť hotel,“povedal nesmelo, no rozhodne zároveň. „V Šikmej uličke.“
„Tam je Deravý
kotlík,“nadvihla profesorka obočie.
„No, áno, ale ja
chcem slušný hotel. Dievčatá sa sťažovali, že tam nič nie je,“vysvetľoval
Peter. „Chcem mať hotel.“
„Takže
podnikanie. Pôjdete na pár pohovorov a školení a môžete začať. MLOK-a
musíte mať najmä z Čarovania,“prečítala McGonagallová a podala mu
brožúrku. „Veľa šťastia.“
Petra vystriedal
James, ktorý neoblomne trval na kariére aurora. Metlobal vyhlásil za záľubu,
ktorú bude i naďalej pestovať, no auror, to je jeho sen.
Alice si
vybojovala letáčik ministerstva so zameraním na Čarodejnícke právo s čím
profesorka nadšene súhlasila. Megan sa zamerala na vsťahy s muklami,
napokon prišla na rad Abigail.
„Tak,
slečna?“spýtala sa profesorka trochu unavene. Abi si sadla a pozerala na
tmavnúcu oblohu za oknom. „O vašich zámeroch ešte nemám predstavu.“
„Viem a... ja len
nechcem...“ Abi vyskočila zo stoličky a postavila sa k oknu. „Keď
doštudujem, budem robiť niečo...“
„Vy ešte nemáte
predstavu, o vašom povolaní?“šokovane sa spýtala profesorka
a zastavila neúnavné brko lietajúce hore-dolu po papieri. „To nemyslíte
vážne!“
„Ale ja... Ja
neviem,“pokrútila Abigail hlavou a bez daľších slov vybehla
z kancelárie.
„Slečna
Williamsová!“volala za ňou McGonagallová, no márne. Napokon si
s povzdychom zapísala do notesu pár slov a zatresla ho. „Na dnes
stačí.“
***
„Abigail
Williamsová, ako tu má človek spať, keď na neho hľadíš?“zavrčala Lilly
a posadila sa na posteli.
„Spi kľudne
ďalej,“usmiala sa Abigail a pozrela do okna za ktorým začínal fúkať
studený nočný vietor.
„Vyzeráš
fenomenálne, keď tam tak sedíš,“povedala Lilly pri pohľade na mesačné svetlo
prenikajúce cez Abine bledé vlasy. „Vlastne nie, vyzeráš desivo.“
„Tak to ti
ďakujem,“odvetila Abi. „Nemôžem spať, spln sa blíži.“
„Ou,“vzdychla
Lilly a vyšla z postele. „Je tu zima, bŕŕ!“striasla sa
a schytila i prikrývku. Sadla si na podokenicu oproti Abigail
a pozorne skúmala jej tvár. „Neviem, čo ti sadlo na nos, pretože len spln
v tom nebude, ale viem ako ťa rozptýliť.“
„Skús to,“vyzvala
ju Abi neveriacky.
Lilly odopla gombík
z oblečky a strčila dnu ruku.
„Čo to
robíš?“smiala sa Abigail potichu, keď Lilly šmátrala rukou vo vnútri.
„Už to mám,
nevedela som, kam to skryť, aby to Alice nevysliedila,“vysvetlila Lilly
a vytiahla poskŕčaný papier. „Toto mi prišlo dnes ráno. Vieš, tá mala
sovka.“
Abigail zobrala
list, no Lilly jej ho vytrhla. „Ja ti to prečítam, je tma a nevidela by si
to dobre.“
„A ty to uvidíš
lepšie?“ohradila sa Abigail.
„Nie. Viem to ale
takmer naspamäť,“usmiala sa Lilly a celá červená začala čítať.
„Prosím, daj mi
niečo, daj mi hocičo, čoho sa Tvoje oči láskavo dotkli,
hoc aj mačky, keď
ako ja teraz, smutne v studenom daždi mokli.
Prosím daj mi
niečo, daj mi hocičo, čo si nežnou rukou pohladila,
Hoc aj starý
papier, ktorý by si do koša bola odhodila.
Prosím, daj mi
niečo, daj mi hocičo, čo Tvoja ruka napísala,
Hoc i len
nezmysel, ktorý Tvoja ruka zblúdilá načmárala.
Prosím, daj mi
niečo, daj mi hocičo, čo tvoje zmyselné pery vyrieknu,
Hoc i len
pozdrav pochabý, ktorý moje srdce v máku roztaví.
A ja Ti dám
tisíce slov, tisíce myšlienok venujem Tebe,
Prijmi ich,
prosím, to posledné žiadam, ak nie, nech ma pohltí peklo a Tebe prajem na
zemi nebe.“
Dočítal Sirius so
smiechom a zvalil sa na posteľ. „To nemyslíš vážne, Paroháč! To je
nezmysel!“
„Vráť mi to!“zavrčal
James a natiahol ruku, no Sirius schoval list za svoj chrbát
a naďalej sa smial ako bláznivý.
„Ak toto pošleš
Evansovej, môžeš si to rovno hodiť!“
Remus sa uškrnul
od rozpísanej domácej úlohy. „Je to nezmysel, ale baby majú také blbosti rady.“
„Čo ty o tom
vieš, Námesačník?“chichotal sa Sirius a odznova čítal verše.
„Pošli jej to,
Paroháč, nič nestratíš,“poradil Remus Jamesovi a vrátil sa k úlohe.
„Stratí
mňa!“vyhŕkol Sirius v polovici básne. „Ja sa k nemu nepriznávam!“
„Tak je
neskoro,“podotkol James a klesol na posteľ. „Už som jej to poslal. Toto je
len nanečisto.“
Sirius vybuchol
v ešte väčší smiech a vyškubol Remusovi brko z ruky. „Tak
s urobíme zopár úprav.“
Namáčal brko do
atramentu a pokreslil po celkom liste srdiečka. „Takto to je lepšie.“
Skonštatoval spokojne a vrátil to Jamesovi.
„Teraz sa tam nič
nedá prečítať!“zasyčal James nahnevane.
„A na mojej
domácej úlohe takisto,“ukázal Remus na dosrdiečkovaný papier. „Celé sa to tu
otlačilo!“
„Vybodni sa na
to, Námesačník, kde je mapa, ideme sa trochu prevetrať!“navrhol Sirius.
„Nič nebude. Mapu
má veľactený pán Filch,“zaškľabil sa James a vyhodil báseň do koša. „Ale
môžeme prevetrať plášť.“
„Jasné, daj to
sem,“potešil sa Sirius.
„Ale iba my
dvaja,“James vytiahol plášť a ospravedlňujúco pozrel na Remusa.
„V pohode, ja mám
ešte tú úlohu,“odvetil Remus a nachystal si čistý pergamen. „Ale nedajte
sa chytiť. Plášťa by bola škoda.“
Sirius
s Jamesom vyšli z izby. „Do dievčenských spání.“zavelil James
a otočil sa ku schodom.
„A ako sa tam
chceš dostať?“spýtal sa Sirius a premenil sa na psa.
„Uvidíš, ty
potvora,“zašepkal James, keď čierny pes vybehol až hore.
„Tak?“spýtal sa
Sirius a skrížil si ruky na hrudi. „Na toto sa pozriem.“
James vytiahol
prútik a namieril ho na schody. Na okamih zasvietilo modré svetlo.
„Čo to
bolo?“spýtal sa Sirius zvedavo.
„Mätúce. Bude si
myslieť, že som dievča,“uškrnul sa James a frajersky vyšiel po schodoch.
„Šikovné,“pochválil
Sirius a zase si prehodili plášť. „K Evansovej, predpokladám.“
„Hej, ale musíš
ma tam zaviesť. Ja chodievam oknom,“podotkol James.
Potichučky
otvorili dvere a šuchli sa dnu.
„Jej posteľ je
prázdna!“zašepkal James zhrozene.
„Pozri na
okno,“upozornil Sirius na veľký paplón vycapený na okennej parapete. „Hľadaj
tam.“
Spod prikrývky sa
ozval tlmený smiech. James prikývol a potichučky sa priblížili.
„Neviem, či je od
Pottera,“vravela Lilly svojej kamarátke. „Pravdupovediac tomu neverím.“
„Prečo, možno mal
nejaký záchvat sebaovládania,“povedala Abigail. „Ako je tu len zima!“
„Teraz riešiš tú
báseň!“upozornila Lilly. „Potter by niečo tak pekné nenapísal.“
„Tak kto iný?“
„Viem
o jednom adeptovi... ale on má iné písmo, poznala by som to...“
„Nepovieš mi
o ňom?“
„Nie, je to
vylúčené,“šepkala Lilly nerozhodne. „Tak som si povedala, či to nenapísal
Remus... pre teba.“
Abigail sa
zasmiala a prikrývka sa pohla, ako pokrútila hlavou. „To nie. Ver tomu, že
Potter sa prekonal.“
„Báseň mi
nenapísal ani raz, ale je to čosi úžasné,“sladko vravela Lilly. „Vieš, vždy som
sa bála, že to čo som videla v skrinke sa naplní. Dnes sa bojím... bojím
sa, že sa to nikdy nestane...“
James sa mykol
a spýtavo pozrel na Siriusa. Ten pokrútil hlavou a ukázal na dvere.
Keď boli bezpečne na chodbe James si vydýchol.
„Vieš, čo to
znamená?“
„Máš ju tam, kde
si chcel, aby bola, kamoš!“potľapkal ho Sirius po pleci. James sa šťastne
zasmial a s úmyslom zviesť sa po šmykľavke dolu sa hodil na najvyšší schod...
„Čo to
bolo?“vyskočila Abigail a nechtiac popálila Lilly na ruke vyľakaným
pohľadom. „Prepáč, počula si ten hluk?“
Vybehli
z izby a prihrnuli sa ku schodom. „Potter!? Black?!“
Sirius kľačal
pri Jamesovi, ktorý sa skotúľal po schodoch upravených mätúcim kúzlom
a bolestne stolal v klubovni.
„Evansová,“vyhŕkol
James a prehĺtol nadávku, ktorú mal na jazyku.
Lilly vzdychla
a ustarostene sa rozbehla dolu schodmi. Netušila, že James ich malinko
upravil. Schody sa premenili na dlhú šmykľavku skôr, než stihol James niečo
povedať a Lilly sa v nepríjemnej polohe zviezla za ním.
„Auu!“zastonal
James, keď Lilly pristála na jeho doráňanom tele.
„Prepáč,“ospravedlnila
sa Lilly, no v hĺbke duše bola rada, že pristála na mäkkom. „Čo sa stalo?
Ako si sa tu dostal?“
„To je na dlho,
Evansová,“odbil ju Sirius.
„Lepšia otázka
je, čo je so schodmi?“spýtala sa Abigail, keď sa elegantne zviezla k nim.
„Williamsová,
kedy si sa spustila? V tej nočnej košieľke to muselo byť sexi! Predveď mi
to ešte raz,“milo sa zatváril Sirius, no prebral ho Jamesov bolestný výkrik,
keď sa Lilly zase postavila.
„Toto je rušná
noc,“vzdychla Abigail a podala Lilly známy list, ktorý stále nosila
v ruke. „Aká je diagnóza, pani budúca doktorka?“
„Myslím, že má
zlomenú nohu,“skonštatovala Lilly pokojne a ohmatala všetky Jamesove
končatiny.
„Taký pád zo
schodov, to stojí za to,“uškrnul sa Sirius na Lilly. „Starala by si sa tak aj
o mňa?“
„Jasné, že by som
ti pomohla... ale len na druhý svet!“zamračila sa Lilly a vyčarila
nosítka. „Ideme do nemocničného krídla. Diagnóza: priveľmi dotieravý.“
Sirius vysadil
Jamesa na nosítka a Lilly ho levitovala pred sebou.
„Black,“šťuchla
do neho Abigail. „Zabudol si si niečo.“
Sirius sa obzrel
a zistil, že pod schodmi zostal neviditeľný plášť. „Hneď prídem za vami.
Zanesiem si to hore.“
„Dobre, ja idem
po župany, ak sa mi podarí dostať do izby,“rýchlo povedala Abigail.
„Ne...“
„Mätúce kúzlo,
Williamsová,“skočil James Lilly do reči. „Ale nemusíš sa veľmi pomáhľať.“
„To si píš,“uškrnula
sa Abigail. „Nemám prútik. Asi počkám na Blacka.“
Lilly presunula
Jamesa cez portrétový otvor, pričom si dala záležať, aby lehátko narážalo do
stien a zlostne preliezla za ním.