Siriusova skrinka 25.
„McGonagallka?“
„Vo svojom
kabinete.“
„Dumby?“
„Mimo školy.“
„A Filch?“
„Argusko sliedi
na piatom, Zloduch ho tam dusí,“uškrnul sa Remus.
„Tak mu trochu
pomôžeme, nie?“odvetil Sirius nažhavene. „Tam musíme byť.“
„Chýbalo ti to,
však, Tichošľap?“potľapkal ho James po chrbte a zhasol si prútik, keď sa
blížili k miestu činu.
„Že sa vôbec
pýtaš, šalel som!“odvetil a zastavil na Zloduchov zlomysleľný smiech.
„Tento zvuk milujem.“
„Pokiaľ sa
nesmeje na tebe,“dodal Remus a vytiahol Hnojovú bombu.
„Hnojovku nechaj
na potom,“pokrútik hlavou James. „Najprv vodnú!“
„Vodná je moc
malá, tú veľkú Sirius hodil do kuchyne,“zamračil sa Remus.
„Ty si vytopil
domácich škriatkov?“zasmial sa James. „Nevadí, daj aj tú malú.“
„Treba začínať
pekne od malička, nech to má grády!“škeril sa Sirius. „Trochu pomôžeme
Zloduchovi. Čo vlastne robí ten Zlosyn?“
James vykukol na
chodbu a zasmial sa. „No, sype Filchovi na hlavu akési guličky.“
„Ah,“vzdychol
Sirius natešene. „Už len tá predstava!“
„Upokoj sa, dám
ti možnosť začať útok,“podal mu Remus bombičku.
„Ide sa na
to!“uškrnul sa Sirius a vybehol do chodby.
„Vie pekne
mieriť,“uznanlivo povedal Remus, keď Sirius zasiahol Filcha do tváre.
„Veď práve preto
je tak výborný triafač,“odvetil James a smial sa na prúdoch vody
stekajúcich po Filchovi. „Pozri mapu, či sa skryl.“
„Už je na mieste
a ako vidím, Filch sa len tak ľahko nedá,“ukázal Remus na bodku bežiacu po
chodbe. „Sakra!“
„Čo je?“natlačil
sa na neho Peter. „Ten starý pozná našu chodbu?!“
„Má Tichošľapa,“zasyčal
Remus, ledabolo poskladal mapu a strčil si ju do vrecka. „James, máme
problém!“
„Tento nový
školníček nám robí len problémy,“zamračil sa James.
„Chce to núdzový
plán.“ dumal Remus nad obsahom svojho vaku s „náradím“.
„Plán? Ten je
jednoduchý- zachrániť Tichošľapa!“
„Ale...“
„Čo ale, Peter?
Teraz niet času na ale!“zavrčal James a strčil ruku do vaku. „Necháme to
na náhodu. Použijeme... čo to je?“
„Doniesla mi to
teta z Ameriky,“zajasal Remus. „Šípky! Fúkneš do trubičky a...“
„Aký to má účinok?“
„Niečo ako
opilosť, potácanie, strata orientácie a pamäti.“
„To sa nám
hodí,“uškrnul sa James. „Poďme!“
„Zlatá teta
Dolly...“
„Pán
školník!“zamával James fúkacou trubičkou vo vzduchu. „Pozrite čo sme našli!“
Filch vlečúci
Siriusa za šticu vlasov do svojho kabinetu sa zvedavo obzrel.
„Viete ako to
funguje?“vzrušene s spýtal James a ukazoval trubičku. „Takto!“
Filch vypúlil
oči, keď si James priložil nástroj k perám a fúkol, školník sa
prikrčil za prvý terč, ktorý mu bol poruke.
„Áá! Ty
idiot!“zakričal Sirius, keď sa mu štíhla šípočka zabodla do hrude. „Štípe to!“
„Oupst!“zasyčal
James, keď sa Sirius zvalil na zem. „Toto sa nemalo stať.“
„Konečne si
povedal niečo pravdivé,“zaškľabil sa školník a schytil ho za vlasy ako
predtým Siriusa. „Ideme!“
„A kam?“zavíjal
James, keď ho Filch poriadne vyťahal za škutky. „Ja som nič nespravil! Chcel
som vám len ukázať...“
„Zober svojho
prašivého priateľa a kráčaj predo mnou!“prikázal Filch. „Všetko spíšeme,
všetko!“
James,
v duchu nadávajúc na školníka i Remusa, horko- ťažko postavil Siriusa na nohy
a vliekol ho po chodbe.
„Paroháč...“rehotal
sa Sirius. „Už mi je jasné, prečo máš takú blbú prezývku! Hahahahahaha!“
„Buď ticho,
Sirius,“zavrčal James namrzene.
„Evansová... ťa
už piaty rok ťahá za nos! Hahahahahahaha!“
„Vážne, nevšimol
som si,“hneval sa James a silno Siriusom škubol, keď zatáčali za roh.
Sirius sa smial
ako šialený a ukazoval s blbými poznámkami na najbežnejšie predmety.
„Aha, tu je naša
tajná chodba!“zvreskol, keď prechádzali okolo gobelínu. „Hej, Filchík, tu je
tajná chodba!!“
Filch sa
podozrievavo priblížil ku gobelínu a trochu ho odhrnul.
„Tichošľap, si
mŕtvy,“James ho uštipol do ruky.
„Prečo ma
štípeš?“bránil sa Sirius ako malé dieťa. „Nič som ti neurobil!“
„Ha!“víťazoslávne
zvolal školník, keď úplne odhrnul gobelín.
„Brý
večer!“usmial sa Remus a urýchlene schovával Záškodnícku mapu do vrecka.
Filch si natešene
mädlil ruky. „Pridajte sa k týmto. To je večer, to je večer!“
Remus
a bledý Peter vyšli na chodbu.
„Pomôžte mi
s ním!“zamračil sa James, keď mu Sirius so smiechom sťahoval okuliare.
Peter ho chytil z druhej strany a spolu ho vliekli chodbou.
„Námesačník... tá
prezývka ti pristane...“rapotal Sirius opileckým afektom. „No povedz, školík,
dal by si vlko-“
James vystrčil
ruku a zapchal ňou Siriusove ústa. „Drž hubu, ty blb!“
„Nenadávaj mu, je
opitý,“vzdychol Remus potichu, ale to už boli vo Filchovom kabinete.
Školník vytiahol
pergamen, brko a atrament s sadol si za stôl.
„Mená!“vyštekol
a pozrel na nich zastrašujúcim pohľadom.
„Billy Joe Blaise,“uškrnul
sa James.
„Ja som Black,
Sirius Black,“ozval sa Sirius. „Môj otec Orion Black je vážený...“
„Sirius
Black,“písal školník hundrúc si popod nos. „Prichytený po večierke na chodbe
a to pod vplyvom alkoholu. Hádzal vodné bomby na chodbe a do kuchyne.
Ďalej!“
„Ako vieš, že aj
do kuchyne?“smial sa Sirius. „Bola to fak pecka, niekedy ťa to naučím...“
„Remus
Lupin,“poslušne povedal Remus, lebo usúdil, že je aj tak všetko stratené.
„... prichytený
po večierke na chodbe... ukáž čo si si dal do vrecka!“zavrčal školník.
„Ja som...“
„Ukáž to!!“
Remus ukrivdene
pozrel na Jamesa, vytiahol mapu a rýchlo po nej klepol prútikom.
„Čo si to
urobil?!“zvreskol školník a hľadel na strácajúce sa posledné čiary. „Čo to
bolo?“
„To je mapa! My
sme ju sami-“
„On je opitý,
nevie čo hovorí,“predbehol James Siriusa v jeho dobročinnom rozdávaní
informácií.
„Mapa...“mračil
sa školník a prezeral pergamen z každej strany, potom opäť chytil
brko. „... s veľmi nebezpečným predmetom, ktorý mu bol skonfiškovaný.
Ďalej!“
„James Potter,“nahlásil
Remus, lebo James bojoval si Siriusom.
„... prichytený
po večierke na chodbe. Pokúsil sa napadnúť zamestnanca školy. Ďalej!“
„Peter... Peter
Pettigrew,“povedal Peter trochu roztrasene.
„... prichytený
po večierke na chodbe... v spoločnosti inkriminovaných osôb! Tak
a teraz trest!“vyškieral sa školník. „Budete do konca polroka každý večer
upratovať školu!“
„Čo?!“vykríkli
James, Remus a Peter naraz, len Sirius sa stále rehotal...
***
„Čo značia tie
kruhy pod očami?“vyzvedala Alice pri raňajkách a uškŕňala sa nad strhanými
tvárami Záškodníkov.
„Prebdenú
noc,“zívol Remus a piplal sa v ovsenej kaši. „A trest na celého pol
roka!“
„Chytili
vás?“uškrnula sa Lilly spokojne. „Super!“
„Super!“zavrčal James
nešťastne. „Každý večer upratovať určité priestory... A to všetko kvôli
Siriusovi!“
„Veď ja som nič
nespravil!“bránil sa Sirius nechápavo.
„Ty máš poriadne
okno,“usmernil ho James. „Ešteže si sa z tej opice vyspal.“
Abigail vybuchla
smiechom. „Z opice? Také prirovnanie som ešte nepočula.“
„To nie je
prirovnanie,“odvetila Lilly. „Black sa opice spánkom nezbaví.“
„Ty dnes sršíš
humorom, Evansová,“zamračil sa Sirius a zaostril pohľad na pohár
s vodou. „Bolí ma z teba hlava.“
„Óó,
elixíry!“potešila sa Lilly pri pohľade do rozvrhu.
„Óó, elixíry!“posmešne
ju napodobnil Sirius. „Buď chvíľu ticho!“
„Nezapáraj, lebo
sa začnem rozprávať s Alice,“vyhrážala sa Lilly.
„A čo keď sa
budeš so mnou rozprávať?“spýtala sa Al nechápavo.
„Potom Black bude
vedieť, čo je to bolesť hlavy!“
„Bolesť hlavy je
niečo hrozné, viem čo prežívaš, Sirius. V lete, keď sme boli
s rodičmi...“
„Ticho!“zabedákal
Sirius a rýchlo sa vzdialil na iný koniec stola.
„Výborne, Alice.“
Pochválila ju Abigail s úsmevom. „Ja mám astonómiu, takže sa uvidíme na
Obrane, ok?“
„Jasné,“kývla jej
Alice a Abigail sa ponáhľala do dennej učebne na šiestom poschodí, zatiaľ
čo ostatní vykročili do žalárov.
„Ako
bolo?“usmiala sa Abi pred učebňou OPČM.
„Lilly získala
dvadsať bodov,“oznámila Alice trochu urazene. „Mali sme opakovaciu hodinu.“
„Aha, no, my sme
sa skôr rozprávali o MLOK-och,“stisla Abigal plecia. „Snáď to zvládnem.“
Dvere učebne sa
otvorili, no nestál v nich ten vysoký a vychudnutý profesor, ktorého
im včera predstavili. Tento bol nižší, mal tmavohnedé vlasy a zdravo
vyzerajúcu postavu.
„Dobrý deň,
študenti, sadnite si,“vyzval ich a sám sa posadil na katedru. „Som
profesor Martingess a budem vás učiť obranu, dúfam, že viac ako jeden
rok.“
V triede to
zašumelo.
„Prepáčte, pán
profesor Martingages...“
„Martingess,
slečna...“
„Sullivanová,“predstavila
sa Megan a zdravo sa začervenala. Keď chytila farbu veľmi jej to pristalo.
Po týždňoch útrap vyzerala bledo a nezdravo. „Prepáčte, ale kto bol včera
na večeri, neboli ste to vy...“
„Och,
iste,“usmial sa a zjavne sa na ich rozpakoch dobre zabával. „Som metamorfmág.“
„Čo ste?“vyhŕklo
niekoľko študentov.
„Tak, kto mi
povie niečo o metamorfmágoch?“vyzval ich Martingess a Lillina ruka sa
dvihla do vzduchu.
„Slečna...“ukázal
na ňu profesor.
„Lilly
Evansová,“predstavila sa Lilly a vysypala poučku ako z učebnice.
„Vidím, že ste
čítali knihu, ktorú som napísal do zoznamu učebníc,“podotkol Martingess
a Lilly bez váhania prisvečila. „Áno, metamorfmágov a čarodejníkov
s inými schopnosťami budeme preberať tento polrok ako vedľajšie učivo.
Budete mať výhodu živého modelu.“
Trieda sa
zasmiala.
„Ticho,
prosím!“zahriakol ich nečakane. „Budeme si opakovať aj učivá
z predchádzajúcich ročníkov. Škoda, že tu nemáme aj nejakú ukážku animága
a vlkolaka.“
Trieda sa opäť
rozosmiala, no najväčšmi sa smiali Záškodníci.
„Chlapci, čo je
vám také smiešne?“zrúkol na nich profesor.
„Len-len si
predstavujem, čo by asi tu v škole robil vlkolak,“smial sa Sirius.
„Bolo by to skutočne
veľmi závažné,“prikývol Martingess. „Naučím vás, že vlkolaci sú nielen veľmi
zlí tvorovia, ale aj v ľudskej podobe sú veľmi nebezpeční.“
Remus sa vystrel
na stoličke a zamračil sa na profesora.
„Niečo sa vám na
mojich slovách nepozdáva, pán...“
„Lupin,“zahundral
Remus a pokrútil hlavou. „Len sa na ten váš výklad veľmi teším.“
„To som rád,
vidím, že vo vás budem mať veľmi pozorných poslucháčov. Moje hodiny budú
rozdelené na dve časti - praktickú a teoretickú. Jednu hodinu budeme
rozprávať, druhú vrhať zaklínadla, vidím, že vás táto predstava teší. Ešte viac
vás poteší, že nebudeme písať poznámky, takže pergameny a brká môžete
odložiť, verím, že čo je dôležité, zapamätáte si aj bez papierov.“
V triede to
zašumelo.
„A buďte ticho!“
„Veľmi čudný
učiteľ,“vzdychla Megan po hodine.
„Je čudný, ale
asi nás dokáže naučiť, čo potrebujeme,“podotkla Lilly. „Trochu ma štve, že
nebudeme mať domáce úlohy.“
„To je na ňom to
najlepšie,“nesúhlasila Megan.
„Akosi si
ožila,“poznamenala Abigail.
Megan sa
začervenala. „Písala som Robertovi.“
„A?“
„Odpísal, že keď
skončím školu, mám ho vyhľadať. Teraz pracuje u Munga ako pomocný liečiteľ,“povedala
Meg hrdo.
„V ktorom
obore?“vzvedala Lilly.
„Zranenia
spôsobené tvormi. Tadeto, máme Transfiguráciu!“ potiahla ich za roh a so
smiechom pochodovala napred.
Profesorka
McGonagallová celú hodinu hovorila o MLOK-och, príprave, dôležitosti
a zvládnutí skúšky.
„A čo keď ju
neurobíme?“spýtal sa James s úsmevom.
„Tak skončíte
školu bez certifikátu a teda bez nádeje na prácu aurora, pán
Potter,“odvetila profesorka. „Myslím, že ste sa uchádzali o túto
profesiu...“
„Áno,“ hrdo
odvetil James.
„Tak sa snažte.
Tento rok budete zase chodiť za mnou ako za poradkyňou pri výbere povolania.
Mnohí svoje plány zmenili, alebo im výsledky nedovoľujú, aby ich uskutočnili.
Termíny sedení budú ešte dnes vyvesené v klubovniach,“oboznámila ich
profesorka pred koncom hodiny.
Presne ako
povedala, večer sa na klubovej nástenke zjavil dlhý zoznam pre siedmakov
i piatakov.
„Practe sa
decká,“pretláčal sa Sirius dopredu. „Odchod, lebo tam nič nevidím!“
Piataci sa síce
neodpratali, ale aspoň sa uhli, aby Záškodníci prešli dopredu.
„Prečo ja
ráno?“zaskuvíňal Sirius, keď videl svoje meno na začiatku.
„Lebo ideme podľa
abecedy,“upovedomila ho Lilly. „Kedy som na rade?“
„Hneď po mne,
o pol jedenástej,“odvetil Sirius. „Potom ide Remus, Peter, James,
Sullivanová, Reeserová, Williamsová ako posledná. To budeme mať rušno.“
„To už
zajtra?“naklonila sa Alice dopredu.
„Nie, o
týždeň,“zosmutnel James. „Fajn, teraz máme ešte prácu, dámy, ospravedlňte nás.“
„Kam idete, už
bude večierka!“spýtala sa Lilly.
„Neboj, budeme
pod dohľadom. Filch chce aby sme začali upratovanie od starých žalárov. Je to
tam celé plesnivé!“znechutene povedal Remus a prešiel cez portrétovú
dieru.