Najlepšie vo mne 3./I.
„Bellatrix už odviedli do Azkabanu. Čaká ju dementorov bozk. Ani ju nesúdili,“ oznámila Lily, prisadla si k Jamesovi za dlhý stôl a objala ho okolo drieku.
„A čo Diana?“
„Povedala som Kingsleymu, aby ju zatkli a súdili. Ale zdá sa, že zdrhla. Aurori ju budú hľadať. No... nakoniec sa predsa len postavila na našu stranu a David tvrdí, že si zaslúži druhú šancu. On má najväčšie právo ju súdiť, nie? Ale myslím, že pôjde do Azkabanu. Nie je až taká nevinná ako sa teraz tvári,“ mračila sa. „A Severus práve odišiel s Dracom do jeho domu. Pozrieť sa čo sa tam stalo. Zdá sa, že Voldemort zabil oboch Malfoyovcov.“
„Hlavne je, že my sme v poriadku. Všetci,“ povedal sledujúc Hermionu, ako sa rýchlo rozpráva s Viktorom a na perách sa jej objavuje stále širší úsmev.
„Je tu priveľa mŕtvych na to, aby si mohol oslavovať, Potter,“ zavrčal Moody.
„Neoslavujem,“ ohradil sa James. „Len som rád, že moja rodina zostala pokope. Kde je vlastne Harry?“
„Šli s Davidom za Ruth.“
„S Davidom?“ zamračil sa.
„Nebuď trápny,“ povedala Lily rovnakým tónom ako by to urobila Ruth, keby tu bola. Štuchla ho pod rebrá a James sa rozosmial. „Daj mu šancu, dobre?“
„Fajn, ale pošleme ich s Harrym niekam do práce. Celé leto budú zaneprázdnení. Trošku ich treba skrotiť.“
„A čo urobíš s Ruth len aby sme mali celý dom pre seba?“ zasmiala sa.
„Pôjde na liečenie. Ešte stále nie je fit.“
Harry nestihol zaklopať. Dvere sa otvorili a Dorka ho vpustila dnu. „Videla som vás cez okno. Poďte, Ruth práve zaspala.“
Obaja vošli a začali ju tichým šeptom informovať o tom, čo sa stalo v Rokforte. Keď prišli do obývačky, Ruth naozaj spala na gauči.
„Celú noc sme sa rozprávali,“ povedala Dorka. „Spala by už dávno, je veľmi slabá, ale strach jej to nedovolil. Nebuďte ju.“
„Určite len spí?“ uisťoval sa David.
„Som si istá,“ pousmiala sa. „Kam ju vlastne chcete vziať?“
„Nikam. Chceli sme jej povedať, že je po všetkom. Príde po ňu otec a prenesieme ju do hlavného stanu. Rodičia musia ešte pomôcť na Ministerstve a v Rokforte,“ hovoril Harry, kým si sadol na okraj gauča a chytil sestru za ruku. Potom jej ustarostene chytil čelo a zamračil sa. „Zase má teplotu.“
Vtom sa Ruth strhla zo sna. Malátne sa posadila. Pozerala na brata akosi neisto.
„Zmeškala si to, je po ňom,“ povedal Harry.
„Vážne?!“ vyhŕkla a vzápätí ho tuho objala. „Si v poriadku? Aj naši a David?“
Dave sa šarmantne uklonil.
Pustila Harryho a natiahla ruku k svojmu priateľovi. „Bála som sa o vás! Nemohli ste poslať správu, že žijete?“
„Trošku na to nebol čas,“ priznal Dave. „Ako ťa mohlo napadnúť, že by sa mne niečo stalo? To si naozaj myslíš, že by som ťa tu nechal samú?“
„Pri tebe človek nikdy nevie čo si vezmeš do hlavy,“ povedala vyčítavo, keď ju pobozkal na čelo. „Kto zabil Voldemorta?“
„Malfoy. Chrabromilovým mečom,“ povedal Harry tváriac sa, že si nevšíma ako majú k sebe blízko.
Ruth sa zasmiala. „Fajn predstava. A teraz vážne - kto ho zabil?“
„Stalo sa to tak, ako povedal Harry,“ potvrdil David.
„Oh, idem radšej spať. Zobuďte ma, keď s vami bude rozumná reč, dobre?“ požiadala ich, zababušila sa po d deku a zadriemala.
David sa zasmial, kľakol si na zem držiac ju za ruku. Konečne si uvedomil, že jeho matka mala pravdu. On bude prvý z Blackovcov, kto bude mať naozaj správnu ženu.
Draco pokrčil nos a znechutene odvrátil pohľad. Celú chodbu pokrývali mŕtve telá. Škriatkovia z Gringottbanky dostali svoj trest za to, že neustrážili jeho trezor.
„Nemusíme ísť ďalej,“ poznamenal Severus, keď videl ako sa Draco tvári.
„Chcem ich nájsť,“ odvetil drsne.
Severus mu položil ruku na plece. „Spravím to. Postarám sa aby neležali len tak niekde na zemi. Pokojne choď...“
„A kam? Nemám kam ísť! Tu som doma,“ zavrčal.
Prešiel pomedzi drobné telá a rozbehol sa hore schodmi. Severus ho rýchlo nasledoval. Inštinktívne mierili do obývačky. Draco dorazil prvý. Zastal vo dverách a oprel sa o zárubňu.
„Draco?“ zamračil sa Severus, keď sa dlho nehýbal.
„Sú tu,“ povedal tichým, pokojným hlasom. Akoby bol rád, že ich našiel. Vstúpil dnu. Severus videl ako prevrátil matkino úplne ľadové telo a napráva jej šaty. „Je to dáma,“ vysvetľoval nahnevane. „Vždy bola dokonale upravená. Prečo ju tu nechali takto ležať?“
„Vyčarujem nosidlá a ...“
„Nie!“ zavrčal, zdvihol hlavu a Severus až vtedy zbadal, že plače. „Choďte. Nechajte ma.“
Severus taktne ustúpil ďalej do chodby. Nechcel ho tu nechať samého, ale Draco potreboval trochu času, kým sa s tým vyrovná. Chvíľu nečinne postával, potom zamieril do pivnice. Malfoyovci tam zvykli zamykať svojich väzňov. Ak tam náhodou niekto zostal...
Odomkol starý zámok a rozsvietil konček svojho prútika. Najprv si myslel, že dnu nikto nie je. Chcel odísť a postarať sa aspoň o telá škriatkov, keď zachytil kradmý pohyb. Zdvihol prútik nad hlavu, aby svetlo dopadalo ďalej. V kúte sa krčila akási veľmi povedomá žena.
„Diana?“ zamračil sa.
Zdvihla trochu vydesený pohľad. Premerala si ho, no nespoznala ho. „Nie.“
Nebola to Diana. Bola to Robyn. Samozrejme. Diana musela odniekiaľ zobrať svoju novú podobu, ale nenapadlo mu, že skutočná Robyn bude sedieť v pivnici.
„Poďte. Odvediem vás odtiaľto,“ pristúpil k nej.
„Kam?“ hlesla. Nehýbala sa. Nevedel však odhadnúť či je taká vystrašená alebo už zabudla na život mimo pivnice. Zamračene odvracala pohľad od prútika. Už si odvykla pozerať do svetla.
„Kamkoľvek budete chcieť. Je koniec. Ste Robyn Jonesová?“
Prikývla.
Podal jej ruku. „Poďte. Neublížim vám. Už vám nič nehrozí.“
Oči jej zrazu zažiarili. Dychtivo pozrela na otvorené dvere a zhlboka sa nadýchla. „Som tu už celú večnosť,“ povedala.
Prehodil jej cez plecia svoj plášť, pretože to, čo mala na sebe sa mu nezdalo postačujúce, podoprel ju a pomohol jej vstať. „Zavediem vás k Mungovi. Držte sa ma.“
„Nepôjdete s nami, Divooký?“ spýtal sa ešte raz James.
„Náhodou súrne potrebujem ísť do Zašitej uličky,“ povedal trochu ironicky. Jednou rukou sa stále pridržiaval Viktora, z ktorého si urobil akúsi barlu. „Nebudem skákať po celom Londýne na jednej nohe ako nejaký zajac.“
James sa uškrnul.
„Len sa veľmi nevyškieraj. A buď opatrný, Potter, stále je to tu nebezpečné. Možno dnes ešte viac, než kedykoľvek predtým.“
„Vždy v strehu! Ja viem,“ žmurkol naňho. „Potom choď rovno do hlavného stanu, Viktor. A cestou kúp nejakú ohnivú whisky!“
„Vravel si, že ju kúpiš ty!“
„To áno. Ale jedna fľaša dnes v noci nebude stačiť! Bude nás veľa,“ dodal, rozlúčil sa s nimi a zamieril k vysokej zvláštne poohýbanej budove. Na priečelí sa vynímal nápis Denný Prorok - mágia dneška. Vošiel priamo do rušných kancelárií, kde sa čarodejníci prekrikovali a predbiehali v zbieraní noviniek do nového čísla.
„Máte už hotovú správu o Gringottbane?“ zrúkla práve postaršia pani na svojho mladého kolegu. „Vo Večernom Prorokovi musí byť stručné vysvetlenie tej krádeže!“
„Informácie, ktoré som dostal nebudú stačiť...“ hlesol mladík a vtom si všimol Jamesa, ako sa naňho uškŕňa. „Môžem vám nejako pomôcť, pane?“
„Pomôžeme si navzájom,“ odvetil. „Ja vám poviem čo sa stalo v banke a vy okamžite zverejníte najnovšie správy z Rokfortu.“
„Stalo sa niečo vážne?“ zamračila sa tá pani.
„Myslím, že to bude na špeciálne vydanie,“ povedal a neubránil sa smiechu. „Môj známy vám čochvíľa pošle zoznam čarodejníkov - Smrťožrútov, ktorí sú oddnes hľadaní. Za chytenie alebo udanie takéhoto čarodejníka bude istá finančná odmena...“
„Prorok získava podobné informácie len od Ministerstva,“ nesúhlasne zvraštila obočie.
James sa teatrálne obzrel na stenu, na ktorej viseli veľké hodiny. Mali nielen sekundovú, ale na stotinovú ručičku a okrem presného času ukazovali najrôznejšie veci, ktorým James ani nerozumel. „Myslím, že práve v tejto chvíli Ministerstvo padlo. Nie - moment - až teraz. Prečo ste všetci takí prekvapení? Ja som vám nespomenul, že Voldemort je mŕtvy?“
Celá miestnosť ho s úžasom počúvala, až kým nepovedal posledné slová.
„Je mŕtvy?“ spýtal sa niekto, akoby nerozumel anglicky.
„Najmŕtvejší. Zomrel dnes v noci. V Rokforte.“
V budove akoby vybuchla bomba. Zo všetkých strán sa ozvali natešené výkriky. James videl ako mladý redaktor na okamih objal paniu, ktorá naňho predtým kričala a nahlas sa smial.
„Musím ísť domov! Toto musím okamžite povedať Elise!“ smial sa muž v stredných rokoch a už sa aj bral na cestu.
„Nechoď, Brian. Ešte nám nepadla!“ pokúsil sa ho zastaviť kolega.
„Pokojne ma vyrazte. Toto jej jednoducho musím povedať!“ neprestal sa smiať ako bláznivý.
„Poďme domov! Dnes sa ide oslavovať! Povedzte to všetkým známym! Povedzte to každému! Veď-Viete-Kto sa pominul!“ mladé dievča sa smialo cez slzy a chvatne si obliekalo kabát. „Ja idem za otcom. Nebude tomu veriť!“
„Tak moment, ale niekto musí napísať tú správu!“ bezradne rozhodil rukami James.
Mladý redaktor bol okamžite pripravený. „Ideme na to, pane. Titulok: Špeciálne vydanie! TEN-ČO-HO-NETREBA-MENOVAŤ JE MŔTVY!“
„Kingsley,“ prekvapene ho pozdravil kolega, keď nastúpil do výťahu celý špinavý z nočného boja. „Odkiaľ to, premerlina, idete?“
„Z Rokfortu,“ odvetil a posunul sa, aby urobil miesto pánu Weasleymu a iným aurorom.
„Dnes v noci ste boli na akcii? Nevedel som, že je v pláne nejaký zásah.“
„Nebol.“
„Takže zaútočili oni? O čo im šlo? Rokfort je predsa len škola. Načo tam šli?“
„Mali svoje dôvody,“ povedal Kingsley a výťah zastal. „Minister je vo svojej kancelárii?“
„Videl som ho ísť hore.“
Všetci aurori sa vyhrnuli do chodby. Dvere ministrovej pracovne sa nachádzali neďaleko. Pracovníci potulujúci si ich rôznorodú skupinku nedôverčivo premeriavali.
Zrazu z vedľajšej chodby vypadol jeden z ministrových poradcov. Zdalo sa, že je celkom dezorientovaný. Neustále sa obzeral, šmátral rukami okolo seba a niečo si nezmyselne mrmlal.
„Som... je tu... stena a tamto... Som... Kde som?!“
„Čo je s ním?“ spýtal sa pán Weasley.
„Ratfort,“ prísne ho oslovil jeden z aurorov. „Hľadáš niečo?“
Oslovený naňho preniesol zmätený pohľad. „Hovoríte so mnou?“
„Arthur, pomôžte mi odviesť ho k Mungovi,“ požiadal ho jeden z aurorov.
„Myslíte, že ide o Imperius?“ spýtal sa pán Weasley.
„Vyzerá to tak,“ potvrdil. „Teraz to budeme vídať častejšie.“
Skupinka pokračovala ďalej. Kingsley rázne zabúchal na dvere Ministrovej pracovne a bez vyzvania vošiel dnu.
„Dobré ráno, pán minister,“ pozdravil slušne.
Thicknesse vstal zo stoličky a podoprel sa rukami o stôl, kým do jeho kancelárie vchádzali aurori a všetci naňho pozerali akosi povýšene.
„Vysvetlite mi čo tu všetci robíte, Kingsley,“ požiadal. „Kancelária aurorov je...“
„Ideme priamo z akcie, minister,“ odvetil. „Stala sa veľká vec. Musíte to vedieť okamžite. Ste predsa minister. Sadnite si. Bude to šok.“
Minister celý zbledol. Bol ako duch. „O čo ide?“
„Dnes je šťastný deň. Voldemort je mŕtvy,“ povedal.
Thicknesse si sadol. „To je nemožné.“
„Neuveriteľné, to áno, ale pravdivé,“ opravil ho Kingsley.
„Ale veď je to len pár hodín...“ zavrčal, zasekol sa a zbledol ešte viac. Takmer ani nedýchal. Vyzeral to, že sa pokúša sám udusiť. Celkom sa mu to aj darilo.
„Pár hodín odkedy sa vám naposledy prihovoril? Tušil som, že ste boli jeden z nich,“ zavrčal Kingsley, namieril naňho prútik.
Thicknesse reagoval okamžite. Pohľad na prútik mu nakopol mozog. Chmatol po svojom prútiku a zašermoval ním vo vzduchu. Proti väčšej skupinke však nemal šancu na víťazstvo. Vymenili si pár zaklínadiel a Thicknesse ležal omráčený na podlahe.
„Čo teraz, Kingsley?“ spýtal sa jeden z jeho kolegov.
„Zdá sa, že potrebujeme nového ministra. Ale na to musíme najskôr vyčistiť Wizengamot,“ pousmial sa. „Postaraj sa, aby ministrovi pridelili dobre stráženú celu v Azkabane. A Dadaus, prehľadaj to tu a pošli Potterovi ten sľúbený zoznam hľadaných Smrťožrútov. Potom príďte dole za nami.
„Nepôjdeme najskôr vyčistiť kancelárie?“
„Nie. Najskôr Wizengamot. Tento deň snáď nikdy neskončí! Kde je Divooký? Chystáme sa na najväčší lov čiernych mágov v dejinách a on si zmizne!“ zasmial sa. „A niekto zožeňte Croucha. Budeme potrebovať sudcu, ktorý sa naozaj vyzná v zákonoch.“
Komentáře
Přehled komentářů
Super super super genialne genialne genialne super kapitola perfektne napisane uplne ze superne uplne okamzite sa vrham na dalsiu!!!!! :)))))))))))))
Anoooo
(Mišina, 9. 3. 2012 20:30)