Najlepšie vo mne 2./XXI.
Minerva postávala pred portrétom Tučnej pani. Do bodky splnila Severusove pokyny. Klubovňa bola prázdna a ona čakala pred vchodom. Ale na čo? Najradšej by šla do siene za svojimi študentmi, aby zistila čo sa deje.
Začula hlasy. Po chrbte jej prebehol mráz. Niekto sa blížil. A ona vedela kto.
„Profesorka McGonagallová,“ ozvalo sa z tmy skôr, než uvidela jeho hadiu tvár. Popri ňom kráčal Snape a kúsok za nimi sa pomaly blížil veľký had. Hovoril napoly vážne, napoly ironicky. Jeho úcta k škole a jej zakladateľom sa v ňom bila s opovrhnutím nad ľuďmi, ktorí patrili práve do tejto fakulty. Ľuďmi ako Dumbledore, Potterovci a Longbottomoci, ktorí bojovali na strane humusákov a muklov. „Tak tu je vchod do Chrabromilskej klubovne? Nikdy som nemal tú česť. Vpusťte ma dnu, pani profesorka.“
Profesorka McGonagallová spýtavo pozrela na Snapa. Toto nemôže myslieť vážne! Dokedy budú poslúchať? Čo všetko mu dovolia?
„Do jednotlivých fakultných klubovní majú prístup len jej študenti danej fakulty, riaditeľ, zástupca a vedúci fakulty. Vy nie ste ani jedno z toho. Máte snáď nejaký závažný dôvod aby ste vstúpili dnu?“ spýtala sa prísne.
„Povedzte heslo,“ vyzval ju Snape. „Ja som riaditeľ, nezabúdajte, Minerva. Takže?“
Profesorka sa im otočila chrbtom. Proti tomu nemohla namietať. Snape bol riaditeľ. „Česť a odvaha.“
Portrét sa preklopil a Minerva ustúpila stranou, aby sa nemusela zdržiavať vo Voldemortovej prítomnosti.
„Poďte, profesorka, vojdite dnu,“ vyzval ju.
Minerva opäť pozrela na Severusa, no už nečakala na jeho slová. Urobila, ako jej prikázal. V duchu si gratulovala, že nedovolila Ruth zostať v klubovni. Nevedela si predstaviť, čo by sa mohlo stať.
Voldemort sa chvíľu mlčky rozhliadal po miestnosti. Potom vytiahol prútik, ešte raz sa rozhliadol a zvolal: „Accio meč!“
Nič sa nestalo, len obočie profesorky McGonagallovej posmešne vyskočilo do vlasov. „O čo sa snažíte? Myslíte si, že tu skrývame meč?“
„Áno. Meč Richarda Chrabromila. Určite ste o ňom počula!“ zavrčal. „Ste vedúcou tejto fakulty. Možno vy viete kde ho nájdem?“
„To neviem. Ten meč je stratený stovky rokov,“ odvetila. „A nájde ho len pravý Chrabromilčan. Ste snáď prvý Chrabromilčan, keď sa nádejate, že sa vám ukáže?“
„Potrebujem hovoriť s duchov tejto veže. Kto to je? Poznal Chrabromila?“
„Sir Nicolas žil o niečo neskôr než zakladateľ mojej fakulty,“ povedala prísne, akoby práve nachytala niektorého zo svojich študentov ako podvádza pri teste.
Voldemort potichu prechádzal klubovňou. Ani jeden z jeho spoločníkov netušil, čo sa mu preháňa hlavou a on nepovedal nič. Bol nervózny. Jeho horcruxy zmizli. Diadém, denník, medailón aj šálka. Je to náhoda, alebo niekto odhalil jeho tajomstvo? A kde je ten meč. Všetky ostatné predmety napokon našiel, tak prečo nie ten meč? Stal by sa posledným z jeho horcruxov.
„Môj pane,“ prehovoril napokon Snape. „Študenti už čakajú vo Veľkej sieni. Chcete sa im prihovoriť alebo mi dáte pokyny... ?“
„Áno, Severus.“ Zastal, naposledy prešiel pohľadom po miestnosti a napokon rezignoval. „Je čas.“
Veľká sieň šumela stovkami tichých vystrašených hlasov. Všetci sa chceli dozvedieť čo sa deje. Je niečo pravdivé na tom, čo sa šeptá? Veď - Viete - Kto je v hrade?
„Kde sú Slizolinčania?“ obzerala sa Ginny po celej sieni hľadajúc v záplave študentov zelené farby.
„Nehovor to nahlas, vyvoláš paniku... Odišli. O nich sa postarali,“ zašepkal jej do ucha David a vymenil si znepokojený pohľad s Hermionou.
Bol najvyšší čas aby sa konečne niečo stalo. Profesori sa potichu o niečom radili. Lily sa rozprávala s niekoľkými kolegami. V ruke zvierala Triediaci klobúk a zdalo sa, že je naozaj znepokojená. Profesor Flitwick neveriacky krútil hlavou, no nič nehovoril, Robyn prešľapovala z nohy na nohu. Jej pohľad smeroval dozadu ponad hlavy študentov, akoby na niekoho čakala.
Vtom všetko stíchlo. Študenti zatajili dych. Prestali sa obzerať po všetkých kútoch a len užasnuto hľadeli na muža prechádzajúceho pomedzi dlhé fakultné stoly, ale len do tej doby, kým jeho pohľad nezaletel ich smerom. Pod ťarchou jeho červených očí všetci skláňali hlavy, akoby dokázal zabíjať pohľadom.
Niekoľkí študenti sa pod stolmi chytali za ruky. Nedokázali nájsť odvahu inak prejaviť svoj strach. Mladší študenti vystrašene fňukali. Najradšej by zaliezli pod stôl.
Voldemort prešiel až úplne dopredu, kde rovnako napäto čakali profesori. Zostal stáť, kým Snape zaujal svoje miesto v riaditeľskom kresle a Bellatrix Lestrangeová si spolu s Dracom hrdo sadli k Slizolinskému stolu. Profesorka McGonagallová zostala stáť vzadu pri dverách. Odmietla vojsť do siene po jeho boku.
„Mnohí z vás,“ prehovoril Voldemort. Pohľadom prečesával rady študentov a tváril sa tak bezvýrazne, že nikto nevedel, či ich v momente všetkých vyzabíja, alebo sa mieni len pokochať pohľadom na ich rozospaté tváre. „Podliehajú ideám, že môžete proti mne úspešne bojovať. Možno vám to povedali vaši rodičia. Tí rodičia, ktorí na to doplatili životom. Alebo ste boli oklamaní spolužiakmi. Naozaj ma udivuje vaša nesmierne hlúposť. Ale to nič... Sme predsa v škole. Tu sa naučíte na koho strane stojí pravda. Rozdelili vás to štyroch fakúlt. Ale prečo? Sú snáď tí, boli zaradení do Bifľomoru menej múdri? Sú Bystrohlavčania menej statoční, než ostatní? Sú študenti z Chrabromilovej fakulty nečestní? Prečo vás rozdelili, keď ste si rovní?“
Niekoľkí študenti sa ticho mračili do stola, iní si potichu niečo šepkali, ale našli sa aj takí, čo zbystrili pozornosť, alebo uznanlivo prikyvovali.
Voldemort pokračoval: „Nebudete sa viac deliť. Vy všetci môžete prejsť do jedinej fakulty, ktorá spája všetky tieto vlastnosti a robí všetko preto, aby sa z vás stali úspešní ľudia. Severus, priniesol si Triediaci klobúk?“
Temný pán, ktorý sa pomaly prechádzal sieňou sa obzrel na profesorov a všetky hlavy nasledovali jeho príklad. Lily položila klobúk na stôl, akoby jej popálil prsty.
„Zrejme vám to nikto nepovedal, ale klobúk akceptuje vašu voľbu. Vidí vaše myšlienky. Bude vedieť kto z vás to myslí úprimne. Tí, čo sa rozhodnú pre fakultu Salazara Slizolina, môžu bezpečne opustiť hrad. Bellatrix, dohliadni na to, aby neodišiel nikto, koho klobúk zaradí do inej fakulty, než je Slizolin.“
Snape vstal, ale viac sa nehýbal.
„Nech sa páči. Môže začať triediaci ceremoniál. Nemusíte čakať, kým vás niekto zavolá. Nasaďte si klobúk a pridajte sa ku mne. Na stranu víťaza.“
Sieň stíchla napínavým tichom. Študenti mĺkvo uvažovali nad ponukou lorda Voldemorta. On prechádzal stále ďalej k dverám. Prútik si už zastrčil do rukáva akoby mal istotu, že tu mu nič nehrozí. Prešiel popri Minerve a zmizol za dverami.
Snape urobil pár nerozhodných krokov k dverám, akoby chcel svojho pána nasledovať, ale potom sa zháčil.
„No tak, kým začneme?“ vyskočila Bellatrix z miesta, z ktorého až doteraz zbožne sledovala každý Voldemortov krok. Prútikom privolal Triediaci klobúk a lačne si premeriavala študentov.
Nikto sa nehýbal.
Lily pristúpila k Snapovi, ktorý stále nerozhodne postával na mieste. „Kam šiel?“
„Neviem,“ odvetil ticho.
„Ty!“ pristúpila Bella k jednému z Bystrohlavských prvákov. Chytila ho za plece, aby jej neušil, hoci chlapec zmeravej hrôzou. „Poď, maličký.“
Prinútila ho vstať a na hlavu mu posadila klobúk. Dlho sa nič nedialo. Potom klobúk prehovoril: „Slizolin!“
Bellatrix mu ho so smiechom strhla z hlavy. „Poslušný chlapček,“ drsne ho pohladila po hlave a posotila k východu. „Ty môžeš ísť.“
„Zastav ju, Sev,“ požiadala ho Lily, no niekto ho predbehol.
Pri Chrabromilskom stole niekto vstal.
Sieň zašumela.
„Harry!“ vyhŕkla Lily prekvapene.
Profesorka McGonagallová sa zamračila a odvrátila pohľad, akoby sa Harry správal neslušne.
„Sadni si, zavrčal naňho David, no Harry vykročil priamo k Belle.
„Nechaj ho,“ požiadala Ginny Davida, ktorý by sa najradšej rozbehol za ním a pritiahol ho naspäť. „Určite tam nejde len tak...“
Pristúpil až celkom k nej.
„Tak čo, chlapče?“ škerila sa. „Ty si mladý Potter, však? Rodičia musia mať z teba radosť.“
„O tom nepochybujte. Môžem?“ natiahol ruku za klobúkom. Bellatrix sa smiala ako blázon, keď mu ho podávala. Vyzývavo pozrela na Lily. Ukradla jej najdrahší poklad. V presvedčení, že Ruth je už dávno mŕtva sa jej predstava úplného zničenia Potterovcov nesmierne pozdávala.
Harry sa otočil k spolužiakom a pomaly si nasadil klobúk na hlavu. Teda, bol by si ho nasadil, lenže nestihol. Skôr, než sa dotkol jeho hlavy, klobúk burácavo vykríkol: „CHRABROMIL!“
Jednu jedinú mučivo dlhú sekundu sa nič nedialo. Dokonca aj Harryho ruka s klobúkom tesne nad hlavou zamrzla. Potom pustil špičku a klobúk mu dosadol na hlavu. V tej istej chvíli sa od chrabromilského stolu ozval priam neznesiteľný, nevyspytateľný rev.
„Výborne, Harry! VÝBORNE!“ ozývalo sa už aj od ostatných dvoch stolov.
„Ticho!“ kričala Bellatrix, vytiahla prútik a namierila ho na Harryho. „Crucio!“
„Protego!“ okamžite zareagovala Lily a v poslednej chvíli zachránila svojho syna pred mučením.
Cez dvere Veľkej siene sa dnu vrútili muži v maskách. Severus už vedel, kam šiel Voldemort. Alebo si aspoň myslel, že to vie. Musel zavolať Smrťožrútov. Ale on tu nebol. V sieni okamžite nastal chaos. Bellatrix si vymenila pár zaklínadiel s Lily, no potom ich od seba odtlačil dav detí, ustupujúcich pred zaklínadlami z druhej strany siene. Mladšie deti vrešťali a plakali strachom. Starší siahali po prútikoch a snažili sa brániť.
„Severus! Deti!“ kričala Lily v tom hluku a snažila sa dostať k nemu. „Musíme dostať preč tie DETI!“
„Kde sú ostatní? Choď zavolať ostatných, musíme sa prebojovať von!“ zapojila sa Robyn.
„Nedostaneme sa k nim!“ namietal Severus ukazujúc na dvere, cez ktoré stále prichádzali noví Smrťožrúti.
„Samozrejme, že nie, Severus!“ odvetila Robyn, zamávala vo vzduchu prútikom a ponad hlavy študentov začal nekoordinovane pobiehať veľký pes z modrej hmly. „Zavolaj ich!“
Patronus sa rozbehol k dverám a zmizol na chodbe.
„Ale to bol...“ prekvapene na ňu pozrela Lily.
„Môj manžel,“ prikývla a pred jej očami sa zmenila na Dianu. „Teraz o tom nediskutuj, Lily!“
„Mami!“ ozvalo sa z davu. Obe sa automaticky obzreli. David sa pretláčal k nim. Zrejme ho prilákala otcova podoba patronusa.
„Kam utekáš, chlapče?“ predbehla ich Bellatrix. „Crucio!“
David sa prikrčil pred zaklínadlom.
„Avada ...!“
„Protego!“ zvreskla Diana a štít prinútil Bellatrix cúvnuť. Vzápätí však zmizol, pretože naň dopadlo nejaké silné zaklínadlo a rozbilo ho.
„Čo to malo byť?“ zrevala Bella s vypleštenými očami.
„Ochranné zaklínadlo. To ťa v škole nenaučili?“ Diana podvihla obočie a pousmiala sa. „No, ako ťa poznám, pri podobných zaklínadlách si nedávala veľmi pozor. Čo tak toto? Relacio!“
Bellatrix však vyslala účinnú protikliatbu. Zaklínadlá sa vo vzduchu zrazili a odklonili od smeru.
„David, vypadni!“ zvreskla Diana na syna.
„Prečo toľká starostlivosť?“ zamračila sa Bellatrix.
„Pretože je to môj syn. Temný pán ti to nepovedal? Nebudem vás zoznamovať. Asi by nechcel poznať otcov vrahyňu,“ opäť vypálila zaklínadlo. V sieni sa strhol divoký boj.
Obe ženy uskakovali pred pestrofarebnými zaklínadlami, no dav ich postrkoval zo strany na stranu ako handrové bábky.
Členovia rádu si už cvičili prútiky na Smrťožrútoch, kým prefekti a starší študenti utvorili akúsi bariéru okolo svojich mladších spolužiakov.
„Hermiona!“ prebojoval sa k nej Viktor, znehybnil od chrbta jej súpera a zaradil sa medzi ostatných, ktorí tvorili nezlomnú bariéru. „Musime ich dostať na tretie poschodie. Musia odisť!“
„Nehýb sa!“ zašermovala prútikom. „Počuli ste? Musíme ísť. Držte s pokope a nasledujte nás! Harry! HARRY! Poď, musíme ich dostať preč! Kam máme ísť, Viktor? Veď nás!“
„Ja dám vedieť ostatným!“ ponúkol sa Ron. „Pošlem ich na tretie... ?“
„K soche jednookej čarodejnice,“ upresnil Viktor. „Tadiaľ sa dostanu von.“
Ron prikývol a rozbehol sa do davu.
„Incarcerous!“
Bella nebola dosť rýchla. Okolo pliec sa jej ako hady obmotali povrazy a začali ju zvierať. Prútik jej vypadol z ruky, stratila rovnováhu a padla na kolená. Diana bola v okamžiku pri nej.
„Pusť ma!“ metala sa Bella v povrazoch. Cvakala zubami, akoby sa snažila svoju súperku uhryznúť.
„Toto je za Siriusa,“ zavrčala Diana a vlastnoručne jej vrazil päsťou do tváre. Bellatrix zanadávala. „Mala som s ním ešte plány, ty suka. A tento zvyšok si proste zaslúžiš. Crucio!“
Bella zrevala. Mučená svojimi vlastnými zbraňami sa zmietala na podlahe. „Nie, nezabijem ťa. Ty si zaslúžiš niečo viac,“ prihovárala sa jej Diana. „Nikto z tých, ktorí stoja proti Voldemortovi by to neurobil. Sú príliš mäkkí ešte aj na zvery ako si ty, Bellatrix. Ale ja som iná. Ja sa s tebou rada pohrám. Crucio!“
„Pozor!“ vyhŕkla Ruth a siahla po prútiku, ale James sa zasmial.
„Prepáč, Andromeda,“ povedal vysokej prísne sa tváriacej žene, ktorá stála vo dverách. „Ona sa už stretla s tvojou sestrou.“
„To mi je jasné,“ odvetila.
„Je tu James?“ ozvalo sa z chodby a vedľa Dromedy sa zjavila Dorka. Ruth takmer vykríkla od údivu. Nymphadora nebola vôbec zničená a strhaná, ako si ju predstavovala, pretože od Removho odchodu ju nevidela. Bola vysmiata od ucha k uchu a guľatá ako mesiačik.
„Odkedy si tehotná?“ vyhŕkla prekvapene a začala sa neveriacky smiať.
„Porozprávate sa, neskôr. Môžem ju tu na pár hodín nechať, Dromeda? Sľubujem, že si ju vyzdvihnem!“
Andromeda len širšie otvorila dvere a vpustila ich oboch dnu.
Záchody Umrnčanej Myrty dobre poznal. Ako študent sa potuloval okolo ich dverí oveľa viac ako bežný chalan. Vtedy však boli plne funkčné a musel byť ostražitý. Dnes už nie. Vstúpil dnu bez ohlásenia a zamieril priamo k umývadlu. Takmer by si nebol pamätal ktoré z nich skrývalo jeho tajomstvo. Prezradil mu to nenápadný symbol hada vyrezaný na kohútiku.
Dlhým tenkým prstom ho pohladil.
„Otvor sa,“ zasyčal v jazyku, ktorému nikto iný nerozumel. Ustúpil pár krokov a fascinovane sledoval, ako sa v stene objavuje tajný vchod.
Tajomná komnata bola opäť otvorená.
Konečne môže dokončiť ušľachtilé dielo svojho predka. Bazilisk urobí to, na čo bol stvorený.
„Zabiť... Roztrhať...“
A nakoniec fakt nádherné cca minútové video, ktoré som dnes objavila:
http://www.youtube.com/watch?v=qGT7T0C0IN4&feature=g-vrec&context=G2b42fc0RVAAAAAAAAAg
Komentáře
Přehled komentářů
Je to proste neskutočné, včera som konečne dočítala celú poviedku, ale už som zaspávala, tak som nestihla napísať, ako strašne zbožňujem túto poviedku !!!
Je to ako od Jo, proste akoby to písala ona, len si raz povedala ,, Fajn, idem si rozmyslieť, ako by to mohlo byť inak."
Som unesená, vážne :)
Proste zbožňujem to, ako píšeš ! :) A už sa teším na pokračovania :)
Re: N-E-S-K-U-T-O-Č-N-É
(Lilly, 6. 3. 2012 19:07)jeej, ďakujem za tak super pochvalu! Mám hneď štyri úsmevy na hlave :D :) :D :*
•_•
(Mišina, 28. 2. 2012 15:56)Srdce mám dakde v krku a asi si myslím že zamdliem..... Obdivujem ako si výborne opísala McGonagallku je proste superá Voldyho by som na mieste prizabila :)))) ten debil si fakt myslel že by meč mohol privolať acciom??? debil neinteligentý ak si ho chcela zosmiešniť tak super!!!! :DDDD ja tú Dianu akože fakt nechápem a čo chce spraviť Voldy s baziliskom??? bojím sa....……… video bolo suuper som sa rozplakala ;((((
Re: •_•
(Lilly, 28. 2. 2012 18:58)
v prvom rade musím povedať, že máš pravdu :) dlho som neodpovedala na komenty, za čo sa veľmi ospravedlňujem, ale blbne mi net, takže všetko posielam tak na 3x, kým sa to zavesí na net, som zavalená úlohami, takto, kúsok pred maturitou a navyše som nehoráááázne lenivá :D Ale budúci týždeň mám voľno, tak sa na to chystám.
Zatiaľ len toľko a ĎAKUJEM, prečítala som si všetky tvoje komentáre, dúfam, že sa ti bude poviedka páčiť aj naďalej :*
Re: Re: •_•
(Mišina, 28. 2. 2012 20:12)Bodaj by nie!!!! na tvojej geniálnej poviedke doslova lipnem!!!! :DDDD a obávam sa že to čo tu robím už nadväzuje ne fanatizmus :))) každý deň som tu minimálne tri krát a čekujem to tu :DDD ten pocit poznám keď ti blbne net cítiš sa jak odrezaná od zvyšku civilizácie :)))) dúfam že tú maturitu spravíš lebo by som sa cítila absolútne vinná držím malíčky Aj keď síce to nemáš teraz dakedy že?? :*
..
(Baška, 28. 2. 2012 16:46)Bolo to úplne skvelé, začína im všetkým prihorievať.. :P Len jedna vec: Neodpustiteľné kliatby sa nedajú blokovať, minimálne Avada Kedavra nie.. :) Ale inak... (triediaci) klobúk dolu pred celou touto poviedkou!
Re: ..
(Lilly, 28. 2. 2012 18:59)oh, to vážne? o tom počujem prvý raz :D mám vážny nedostatok vo vzdelaní :( ďakujem za upozornenie(!) ale hlavne za taký pekný koment <3
N-E-S-K-U-T-O-Č-N-É
(Hagginka, 3. 3. 2012 14:14)