Najlepšie vo mne 2./XVII.
„Šibe ti? Nemohol si na mňa prose zavolať?“ zavrčala Ruth.
„O niečo som ťa žiadal,“ povedal.
„Viem, mám to,“ obzrela sa a vytiahla z tašky zrkadielko.
Draco si ho nedôverčivo pozrel. „Čo je to?“
„Náš nový dorozumievací prostriedok. Bude to fungovať. Určite...“
Draco zdvihol zrkadielko a zavolal jej meno. Na okamih uvidel jej tvár, no vtom Severus odklonil prútik.
„Necvičil si, Draco! Nevidím nijaký pokrok!“
„Dobýjate sa mi do hlavy hodinu a až teraz...“
„A dostal som sa dnu!“ zavrčal Severus. „Temný pán sa nesmie dostať do tvojej hlavy za žiadnych okolností. A odkedy máte s Potterovou tie zrkadlá?“
„Od Vianoc,“ priznal. „To jej má teraz Black.“
„Daj mu aj druhú polovicu. Nemôžeš to mať pri sebe. Temný pán to môže veľmi ľahko odhaliť.“
„Áno, pane,“ povedal.
Severus prikývol, chvíľu pozoroval jeho tvár a potom dodal. „Slečna Potterová sa dnes prebrala. Nenavštevuj ju a nesnaž sa s ňou spojiť. Ešte nie je v takom stave, aby s niekým mohla komunikovať. Zbytočne by si sa ohrozil. No tak. Priprav si prútik. Snaž sa ma nevpustiť do hlavy.“
„Čo je, David?“ spýtal sa James, keď sa Dave vkradol do jeho kabinetu.
„Odchádzaš?“
„Idem do sídla rádu. Viktor a Bill niečo chystajú. Ale vrátim sa, len čo to zariadime.“
David položil na stôl dve zrkadlá. „Vezmi si toto. Ja to nepotrebujem. Možno ich využijete.“
„Dvojité zrkadlá?“ potešil sa. „To sme predsa vymysleli my so Siriusom!“
„Áno. Ruth si zjavne tú myšlienku požičala,“ odvetil. „Ale chcel som ti ukázať niečo iné.“
James podvihol obočie. „O čo ide?“
„Ty vieš akú schopnosť má moja matka.“
„Myslíš Dianine premeny? Vždy som jej to tak trochu závidel,“ uškrnul sa. „Vieš snáď kde je?“
„Nie,“ rozhodne pokrútil hlavou. „Ale niečo by si mal vedieť. Spomínal si môjho otca?“
Prižmúril oči a na vybavil si otcovu tvár. Vzápätí James prekvapene zapískal. „Máš jej schopnosť?“
„Viem o tom pár týždňov. Jedného dňa som sa zobudil ako Sirius. Niečo sa mi o ňom snívalo... Najprv som si myslel, že mi preskočilo. A potom som sa zmenil na starého Malfoya, keď sme s Ruth utekali z ich domu. To bolo prvý raz čo som sa premenil cielene.“
„Vedel som, že ste neušli len tak. Prečo si mi to nepovedal skôr?“
„Mali sme iné problémy ako moje premeny, ale trochu som to odvtedy skúšal,“ priznal a zatváril sa akosi znechutene. „Nerád to robím, pripomínam si tým matku. A nikdy by som to nezneužil tak ako ona.“
„To, že ju Diana využíva kde sa len dá neznamená, že ty budeš rovnaký. Pozri na Tonksovú, tiež môže byť hocikým, ale zostáva sama sebou,“ povedal povzbudivo. „Ak nechceš aby o tom niekto vedel, nechám si to pre seba. Teraz už musím ísť, David. Dohliadni na Ruth, kým sa vrátim.“
David sa trochu pousmial. Keby James vedel ako rád na ňu bude dohliadať, možno by ho k tomu tak vehementne nevyzýval. Otcovia mali vždy tendenciu žiarliť na dcériných priateľov.
„Toto daj Fleur,“ rozhodol sa Bill a vložil Jamesovi späť do dlane jedno zo zrkadiel. „My ideme dolu. K trezorom.“
„Idem s vami,“ nedal sa James len tak ľahko odbiť.
„Teba tam nepustia,“ zasmial sa Bill. „Si takmer hľadaný číslo jedna. Ja tam idem akože pracovne a Viktora nikto nepozná.“
„Fajn. Aký je presne plán?“ spýtal sa James.
„Viktor bude pod plášťom. Ja sa nechám zaviesť dole k trezorom, ktoré treba odkliať a Viktor začaruje škriatka, ktorý ma tam zavezie. Ja budem potrebovať voľné ruky. Pôjdeme rovno k Lestrangeovskému trezoru, potom budeme improvizovať. Viktor hovorí, že hľadáme niečo čo patrilo Chrabromilovi alebo Bifľomorovej. Snáď to nájdeme!“
„Vidím veľa nedostatkov,“ podotkol James.
„Vážne?“ spýtal sa Viktor ironicky. „Ale raraškovia nie. Oni totiž nevedia, kde sú slepe miesta našho planu. Takže to skusime, nie?“
„Prilož prst na trezor,“ nariadil Viktor škriatkovi a on, pod vplyvom Imperiusu, poslušne zdvihol prst a pritlačil ho na chladný kov.
„Čakaj,“ požiadal ho Bill. Ako kliatborušič poznal všetky bežné triky, ktorými sa snažili majitelia a raráškovia uchrániť poklady z trezoru. Jeho prácou predsa vždy bolo tieto zaklínadlá odstraňovať! Prešiel prútikom okolo dverí, snímajúc ochranné zaklínadlá. V tom momente sa však rozozvučali poplašné zariadenia. „Dofrasa! Zaklínadlo proti snímaniu zaklínadiel? Čo je toto za novinku?! Tak... a teraz do toho. Hľadaj, Viktor. Musíme si švihnúť!“
Viktor vbehol do trezoru. Najradšej by hneď siahol po veľkej čaši napravo a slávnostne vykríkol, že má, po čo prišli, ale zháčil sa. Vedľa čaše ležal prevrhnutý džbán, staré hodiny, zlatý rán na obrazy a prezdobená baroková váza, ktorá sa len tak hmýrila drahými kovmi a drahokamami. Hocičo z tých vecí mohol byť horcrux!
„Ber všetko, Bill,“ zavrčal Viktor, keď videl ako bezradne sa jeho spoluvinník tvári. „Ber všetko. Netuším čo z toho to môže byť!“
Bill strhol z police prehodený vyšívaný obrus, ktorý vyzeral ako naozaj vzácny kúsok rozložil ho na zemi a hádzal doň všetko, čo mu prišlo pod ruku a nebolo väčšie ako ženská ruka od dlane po lakeť.
„Pššt,“ zastavil ho Viktor. Zdalo sa, že počujú vzdialené hlasy. Poplašné zariadenie splnilo svoj účel. K trezoru sa niekto blížil. Viktor zbalil obrus, prehodil si ho na plece ako vrece a s potláčaným pocitom hrdosti, že vyzerá ako pravý lupič z rozprávok, vybehol von.
„Poď! Rýchlo! Už sú tu!“ zavolal na Billa, ten vzal očarovaného raráška pod pazuchu a prehodil si cez hlavu neviditeľný plášť.
Pomocou štrngátka prešli okolo draka a zostali stáť pri vozíku. Chodbou sa k nim blížil celý zástup raráškov a čarodejníkov, ktorí pomáhali strážiť banku pred... vlastne pred ľuďmi ako sú oni. Bolo jasné, že vozík im teraz nepomôže. Rozbehli sa druhou stranou.
Prešli niekoľko chodieb. Zlatý poklad v obruse hlasno hrkotal. Za sebou celkom jasne počuli rýchlo kroky. Bola to naháňačka ako zo zlého sna. Predmety ukradnuté z trezoru na Viktorových pleciach oťažievali. Cítil, že pomaly spomaľuje. Keď stúpali do kopca, aby sa dostali čo najbližšie k východu, nohy sa mu šmýkali na zvlhnutom skalnou povrchu. Mal pocit, že čochvíľa spadne a bude stratený aj s horcruxom, pre ktorý sa toľko natrápili.
„Rýchlo sem!“ zavelil Bill, vytiahol z vrecka malý kľúčik a strčil ho do zámky najbližšieho trezoru.
Vliezli dnu, zabuchli za sebou ťažké dvere a zostali potichu stáť v tme. Viktor sa zaprel rukou o stenu, aby nestratil rovnováhu. Počuli ako poza dvere pobiehajú škriatkovia.
Od napätia obaja ani nedýchali. Ak teraz otvoria trezor a nazrú dnu... Hoci obaja tušili, že ich tu škriatkovia nemôžu vidieť, Bill sa ani len neodvážil rozsvietiť prútik. Stáli v tme s divo tlčúcimi srdcami. Každý nerv v tele bol napätý. Ruch za dverami neustával.
„Netvár sa, že sa nevládzeš podvihnúť,“ podpichoval ju David, keď jej pomáhal posadiť sa na posteli. „Stavím sa s tebou o päť galeónov, že to vydržíš.“
Ruth ho objala oboma rukami. Hoci už dávno pevne sedela, držala sa ho ako o život. Zdalo sa, že vôbec nevníma čo jej David hovorí. V očiach sa jej ligotali slzy ako dva vybrúsené diamanty. „Prečo si ma tam nechal ísť! Mal si ma niečím ovaliť, David! Takmer si o mňa prišiel!“
„Nevyčítaj mi to!“ zavrčal, ale nebolo v tom ani trochu zlosti. „Vieš, že stojím pri tebe, nech sa deje čokoľvek.“
„Nevyčítam,“ odsekla, pobozkala ho na líce tak nežne, až zabudol dýchať. „Mala by som si nájsť niekoho rozumného.“
„Oh, radšej ani nerozprávaj. Nevieš čo hovoríš,“ zabrzdil ju pobavene.
Zložila si ruky pozdĺž tela a unavene sa usmiala. Najskôr si myslel, že sa usmieva naňho, no Ruthin pohľad smeroval ponad jeho plece. „Ahoj, oci.“
James stál s rukami vo vreckách a sledoval tých dvoch s absolútne kamenným výrazom na tvári. „Niečo mi ušlo?“ spýtal sa, keď ho Ruth konečne zaregistrovala.
David previnilo ustúpil k oknu. Ako dlho ich už sledoval? James ho práve pristihol ako preskakuje cez plot na jeho prísne strážený súkromný majetok. Neprekvapilo by ho, keby ho krstný otec vyzval na súboj.
„David ma stráži, kým sa mama navečeria,“ odvetila, akoby netušila na čo sa James pýtal.
„Vy spolu niečo máte?“ upresnil.
„Oci! Je to predsa David! Náš David. A navyše, zachránil mi život,“ povedala.
James nepresvedčene prikývol. „No a?“
„Oh, nebudem sa teraz s tebou hádať,“ privrela unavene oči. „Jednoducho nevládzem. Som pacient, nemôžeš ma rozčuľovať. Potrebujem pokoj.“
„To je pravda, madam Pomfreyová povedala, že...“ začal David, ale po spaľujúcom Jamesovom pohľade, ktorý jasne hovoril „s tebou si to ešte vybavím“, sa stiahol späť k oknu.
„Nechaj nás na chvíľu. Nevideli sme sa celý mesiac, vieš o tom, Ruth?“ podotkol James, počkal, kým David odíde a začal sa s dcérou bezstarostne zhovárať.
„Ani som nevedel, že náš nový trezor je až tak hlboko,“ priznal Bill svietiac prútikom na kôpku zlata, ktorá im ležala pod nohami. „Sme jedno alebo dve poschodia nad najzabezpečenejšími trezormi v tejto banke.“
„To ma važne teši,“ zahundral Viktor. „Ako často vyberáte zlato z trezoru?“
Obrus s ukradnutými predmetmi ležal na zemi. Postupne vyťahovali jednu vez za druhou a pozorne ich skúmali v nádeji, že natrafia na niečo užitočné, čo im napovie, že našli horcrux. Zatiaľ však neboli úspešní.
„Raz za čas,“ priznal Bill, vytiahol z vrecka zrkadielko a nahlas vyslovil manželkino meno.
Jej tvár sa zjavil takmer okamžite. Krásna, ale už na prvý pohľad rozrušená. „Khde si, William? Čakám na teba celú vhečnosť!“
„Fleur, zlatko,“ usmial sa v snahe vyzerať prirodzene a s vehementným tónom človeka, ktorý si užíva vysnívanú dovolenku, odvetil: „Som v trezore.“
„V threzore tej ženskej?“ zamračila sa.
„Nie, poklad, som v našom trezore. Musím ťa o niečo poprosiť. Vezmi svoj kľúčik a príď nás odomknúť. Myslíš, že to zvládneš?“
„Phremerlina, William! Ukradla som vajce dhrakovi pod nosom, mala by som sa báť rharáškov? Zostaňte tam. Ja hneď phrídem.“
Ľudia, ja vám niečo musím povedať :D ja som mala normálne v noci nočnú moru, že som namiesto novej kapitoly pridala „koncept“ kde mám útržkovito rozpísané čo sa bude diať ďalej - až po epilóg, a potom ste všetci vedeli ako to skončí :D som sa taká vydesená zobudila, prvé čo som urobila bolo, že som zapla PC a kontrolovala :D :D
Komentáře
Přehled komentářů
Do konca dočítané:))) Moje pocity sú na chlp rovnaké ako tento článok aj keď síce Alana ako herca by som zožrala aj s topánkami:)))) ako Seviho by som za ňho ruku do ohňa nedala ani nijako neobraňovala..... Prekrásne napísané super milujem to!!! Dobré Skvelé Geniálne:))) úplne totálne výstižné ach supeer!!
Re: Jé!!
(Mišina, 19. 2. 2012 22:23)NÉ TO JE PREKLEP!!!!!!!! TO JE PREKLEP!!!!! TO MALO BYŤ SEVERUS= LÁSKA !!! BOŽE PREPÁČ :)))))
Re: Jé!!
(Lilly, 20. 2. 2012 18:59)Alan je asi jediný dôvod prečo mám vlastne Severusa rada :D vážne ho "zgeniálnil" :D a thy :D
Re: Re: Jé!!
(Mišina, 20. 2. 2012 22:38)To máš teda totálnu pravdu on ho úplne zgeniálnil:)))))) a kto je thy??
Re: Re: Re: Jé!!
(Lilly, 21. 2. 2012 12:05)THY = ďakujem (skratka z angličtiny, to vieš, šibe mi z facebooku) :)
Dobrá
(Mišina, 19. 2. 2012 18:02)Už som sa sem vrhla Dobrá davaj ďaľšiu rýchlo okamžite daj aj dialóg David a James :)))) Ruth a David sú taký krásny spolu :))))) a ak by sa to stalo tak si ťa nájdem a zabijem :))))) to bol joke :))))) tak dávaj okamžite ďaľšiu!!!!!!!!
Re: Dobrá
(Lilly, 19. 2. 2012 20:42)Hej! :D Normálne mám chuť teraz natruc nepridať nič do budúcej nedele :D :D :D A dialóg bude, ale neviem či už v ďalšej, asi to bude musieť ešte 1 časť počkať ;)
Re: Re: Dobrá
(Mišina, 19. 2. 2012 21:57)
Né toto mi nerob!!!ja sa polepším sľubujem!!!!ja budem odteraz poslúchať ale takto kruto ma netresci prosím!!!!ja budem poslúchať na slovo ale prosím nie ;(((( nerob mi to ;(((((( ja budem dobrá nebudem odvrávať sľubujem!!!! Prosím to by ma zvnútra úplne rozorvalo a to teda nechceš že???či???ja neviem ale nerob to prosím nie!!!!
Jé!!
(Mišina, 19. 2. 2012 22:20)