Najlepšie vo mne 2./XV.
„Skúšala som namiešať protilátku, ale nepomáha to! Niečo mi stále uniká!“ hnevala sa Lily. „Harry a ostatné decká sa tu zastavia každý deň, ale David mi robí starosti. Asi si vyčíta, že jej dovoliť urobiť takú hlúposť. Nedokážem mu vysvetliť, že urobil najlepšie, čo mohol. Včera večer tu bol a tvrdil mi, že ďalší horcrux je v Gringottbanke.“
James len nemo prikývol. David ho už dávno nakazil tou neochvejnou vierou, že všetko skončí dobre. „Pochopí to, keď sa Ruth zobudí. Preberie sa, určite prídeš na to, určite zistíš, čo je treba doplniť. Nevzdávaj to, dobre? Gringottbanku preveríme. Ja musím niekoho nájsť.“
Zvedavo zdvihla pohľad z Ruthinej spiacej tváre. Koho tu chcel hľadať? Prišiel do hradu celkom nečakane. Zistil niečo nové? Isté bolo len to, že Severusa ide poraziť. Keď videl, ako si James sebavedomo vykračuje chodbou, akoby sa nič nebolo dialo, takmer ho vyzval na súboj. Ak sa budú správať takto neopatrne, Robyn bude veľmi rýchlo zásobovať Voldemorta veľmi užitočnými informáciami!
„Buď opatrný. Severus bude zúriť, ak sa niečo pokazí.“
„Vezmem si neviditeľný plášť. Neboj sa. Musím len nájsť Sivú dámu,“ upresnil James. Veľmi dobre si ju pamätal zo školských čias. Občas na ňu narazili spolu so Siriusom a Remusom, keď sa potulovali po hrade neskoro v noci. Zvykla melancholicky pozerať z okna na vzdialenú krajinu. Vznášala sa pár metrov nad zemou a neprehovorila s nikým dlhé hodiny. Len Sirius mal akosi tú schopnosť upútať jej pozornosť a prinútiť ju, aby mu odpovedala na pár nezáväzných otázok. Zvyšok o jej osude sa však dozvedeli od Takmer bezhlavého Nicka. Veľká Remova zvedavosť ich neraz zaviedla k touto dobrotivému duchovi chrabromilskej veže, aby sa dozvedeli niečo bližšie o minulosti hradu a jeho obyvateľov.
Prehodil si teda cez hlavu plášť a pobral sa do vysokej bystrohlavskej veže, aby našiel ducha Heleny Bystrohlavovej, ženy, ktorá sa bála odísť na druhý svet, pretože by sa musela stretnúť so svojou matkou.
V skutočnosti nebola jediná, ktorá sa na matku nemohla ani pozrieť. No oní mali dosť odvahy na to, aby sa prekonali sa aspoň sa pokúsili nasledovať hlas svojej cti, namiesto hlasu strachu.
David bez zaklopania vošiel do jej kabinetu. Neváhal. Bol rozhodnutý. Nemal čo stratiť. Prižmúril oči a najviac na svete sa sústredil na svojho otca, na každú črtu jeho tváre tak, akosi ju pamätal. Nacvičoval si to stokrát. Cítil, ako sa mu na tvár zmrštila pár vráskami. Plecia mu zmohutneli a trochu vyrástol. Hotovo.
Prebehol cez kanceláriu a nazrel do súkromnej časti. Zdalo sa, že profesorka spí. Pristúpil k jej posteli. Nezmenila si. David sa napriek všetkému neubránil údivu nad jej schopnosťami. Neovládala ich podvedome. V spánku sa nezmenila späť na Dianu, ako očakával. Vo svojej roli profesorky OPČM bola dokonalá.
Rýchlo skontroloval, či vyzerá tak, ako by chcel a čupol si. Musel vidieť jej výraz, keď sa preberie a prvé, čo zazrie bude tvár jej zosnulého manžela.
„Diana,“ zašepkal jej meno. Ukazovákom ju pomaly pohladil od vrcholku čela až po špičku nosa. Takto ho otec budieval, keď bol ešte malým chlapcom. Jeho matka to určite zažila tiež.
Pootvorila oči a zatajila dych.
Nemo hľadela na jeho tvár. Oči jej blúdili po každom kúsku, ktorý dokázala v tej tme rozoznať. Potom, bez najmenšieho náznaku strachu v hlase, zašepkala: „Si predsa mŕtvy.“
„Naozaj?“ prekvapene sa spýtal Dave. „Ale v tom prípade by si musela byť blázon, Dianka. Vidíš duchov? Si blázon?“
„Nie som,“ odvetila stále rovnako pokojná. Natiahla za ním ruku. Dotkla sa jeho tváre tak jemne, akoby ho ofúkol vánok. „Tak predsa je to pravda. Prišiel si ma trápiť? Chceš, aby som sa zbláznila?“
Pousmiala sa a zrazu sa začala meniť. David si na okamih myslel, že na seba vezme svoju zvyčajnú podobu pravej Diany Blackovej, no mýlil sa. Sedela pred ním Ruth.
„Môžem na teba použiť tie isté zbrane, Dave,“ povedala. „Ani ty si nemohol zabrániť aby zabili Ruth. Nemáš mi čo vyčítať.“
Chvíľu trvalo, kým si David uvedomil, že matka ho v priebehu pár minút odhalila. Potom sa zmohol len na jedno: „Ruth žije. Neber na seba jej podobu. Nesiahaš jej ani po päty.“
„Naozaj? Naša malá hrdinka žije? Keď som videla Bellinu radosť len čo zistila, že na dýke je krv, myslela som si, že úbohá malá Ruth je už po smrti,“ povedala mierne uštipačne, ale vyhovela jeho žiadosti a zmenila sa na Dianu. Konečne to bola jeho matkou. „Už dlho som sa s tebou chcela porozprávať.“
„Mohla si využiť príležitosť na Grimmauldovom námestí,“ zavrčal. Prestal sa sústreďovať na svoju podobu a opäť bol z neho David.
„Oh, takmer by som zabudla! Veľmi milá príhoda. Naozaj... Netvár sa tak pohoršene, David! Snáď si si ani sekundu nemyslel, že by som ti naozaj ublížila! Si môj syn,“ zasmiala sa. „Keby som chcela, bol by si aj so svojou priateľkou mŕtvy skôr ako by si povedal ‚mama‘.“
„Raz už si ma takmer zabila. Nechala by si ma zhorieť v dome?“
„Teba nie. Teba by som vzala so sebou. Myslela som, že Sirius ujde, že si zachráni v prvom rade vlastnú kožu. Ale on mi ťa vzal. Zabudla som na tú jeho chrabrosť,“ melancholicky sa pousmiala. „Mohol byť z teba silný muž. Máš jeho odvahu a keby si stál na Voldemortovej strane, bol by si úžasný bojovník.“
„Prestaň s tým!“ požiadal ju rozladene. „Nehovor o ňom akoby sa nič nestalo. Zničila si mu život.“
Diana sa rozosmiala. „Zničila? Dala som mu predsa teba! Nič vzácnejšie nemal v celom svojom úbohom živote.“
„Mal ženu, ktorú miloval,“ odsekol. „Prečo si ho tak podrazila?“
„Jednoducho sa mi páčili Voldemortove myšlienky. A jemu sa páčili moje schopnosti. Mimochodom, odkedy sa dokážeš premieňať?“
„Len pár týždňov,“ zamumlal. „Hanbím sa za to. Je to neomylný dôkaz toho, že som tvoj syn.“
„Hm,“ pohodila hlavou. „Nemáš dôvod takto ma nenávidieť. Nikdy som ti neublížila. Dokonca aj tá noc, keď si Sirius myslel, že som zomrela, bola nehoda. Nemal na to prísť a všetko by bolo v poriadku. Ale on sa musel starať do cudzích vecí.“
„Prečo si si ho vzala, keď si vedela, že to bude tvoj nepriateľ. Otec sa svojím odporom k Voldemortovi netajil.“
„Mám ti povedať ako sme sa dali dokopy?“ zaváhala, uvažujúc, či je to naozaj to, o čom sa chce jej syn rozprávať. „Študovali sme tu takmer v rovnakom čase. On bol o dva ročníky vyššie. Sirius Black. Nezabudnuteľný. Všetky dievčatá boli doňho pobláznené, dokonca aj niektoré Slizolinčanky, no, samozrejme, nedávali to najavo. Zmierili sa s myšlienkou, že to nie je chalan pre ne, hoci mal sľubný pôvod. Ja nie. Ja som si zaumienila dostať ho. Ako Slizolinčanku si ma nevšímal, ale nebrala som to ako tragédiu. Bola to predsa moja výhoda. Robila som všetko preto, aby si ma nevšímal. Potom, v štvrtom ročníku, som odhalila svoju úžasnú schopnosť a rovnako ako ty, aj ja som ju okamžite začala využívať kvôli Siriusovi.“
„Premieňala si sa na jeho priateľku?“
„Priateľky. Bola som s ním na rande asi trikrát,“ opäť sa usmievala ako slniečko. „Mala som jedinečnú príležitosť zistiť aký je.“
„Nikdy na to neprišiel?“
Pokrútila hlavou. Už len pohľad na ňu Davidovi stačil, aby videl, aká je so sebou spokojná.
„Bola som hlúpa puberťáčka,“ prevrátila nad sebou očami. „Po uži zamilovaná a ako správna Slizolinčanka, mala som plnú hlavu plánov. Intrigy ma vždy bavili. Siriusovi by sa to nepáčilo. Keď som s ním konečne začala žiť, chcela som sa nadobro vzdať všetkej mojej špinavej minulosti. Neklamem, tak sa nesmej ako blázon. Proste ma len nadchli myšlienky, ktoré šíril Voldemort. Bolo to také neskutočne vzrušujúce. Čarodejnícka nadvláda. To vieš, keď je človek raz nejaký, iný už nebude. Najprv som si hovorila, že s tým prestanem len čo si pripútam Siriusa, ale potom som to odkladala, ešte som sa musela nejako zaujímavo rozlúčiť s rodičmi... prešiel rok, dva a stále som to bola ja. No tak, David! Nevyhováram sa, ja viem, že som urobila hrozné hlúposti, ale teraz už to nevrátim!“
„Chceš sa teraz kajať?“
„Chcem ti pomôcť. Videla som tu Jamesa. Viem, že Remus chystal niečo už pred Vianocami... Voldemortovi som nič nepovedala. Nevie ani o tom, že ste mu ukradli jeho haraburdy.“
David sa zamračil. „Prečo nám chceš pomáhať? Si predsa jednou z nich.“
„Nie som nikoho otrok. Ani Voldemortov, ani Siriusov. Som tam, kde sa mi naskytne viac výhod. Myslela som, že Voldemort zvíťazí a ja, ako jeho užitočný spojenec, budem mať peknú budúcnosť. Ale on nič nedáva zadarmo. Zabil mi Siriusa,“ zosmutnela ako dieťa, ktorému ukradli hračku pred nosom. „Mala som preňho vymyslenú perfektnú novú manželku. Znovu by sme boli rodina. Ale on mi ho zabil. A teraz, keď som videla ako ľahko Ruth ukradla tie veci priamo jemu pod nosom! Je fascinujúce, čo dokážete s tou vašou láskou a cťou a odvahou...“
„Ruth sa tam dostala podvodom, žiadna česť v tom rolu nehrala,“ priznal.
Diana nadšene prikyvovala. „Áno, Ruth mi pripomína mňa samú. Nesmierne prešibaná, sebavedomá a nezávislá. Ešte aj vkus si zdedil po Siriusovi.“
„Prestaň ho sem neustále pliesť!“
„Prepáč,“ nevinne pokrčila plecami. „Stále mi behá po rozume. Zvykla som mu hovoriť, že sa mu nič nemôže stať, pretože má mňa. Povedala som mu to aj vtedy... Vedela som, že Belle nezabránim, aby ho zabila. Povedala som mu, že sa o teba postarám a nič sa vám nemôže stať, lebo máte mňa. Mysli si čo chceš, Dave, ale Siriusa milujem a nič sa na tom nikdy nezmení.“
Neveselo sa rozosmial. „Pomohla si v jeho vražde!“
Diana len chladne podvihla obočie a prekvapene sa usmiala. „Neveríš v život po smrti? Oh, nie, nesmej sa stále! Ty tomu nikdy nebudeš rozumieť. Nevyrastal si tam, kde ja. Možno Ruth ti to raz vysvetlí. Alebo ja. Teraz už bež. Nikomu o mne nehovor. A nemeň sa na ženy. Ja som sa raz pokúsila premeniť na muža a strávila som týždeň v Nemocničnom krídle. Nie je to prirodzené! Tak bež. Už aj!“
On sa však nehýbal. „Na koho si teda strane?“
„Na svojej. Vždy len na svojej,“ odvetila, zošuchla sa pod prikrývku a zmenila sa na profesorku Jonesovú. „Nič sa nám nemôže stať. Prinajhoršom zomrieme. A čo je to za utrpenie, ísť domov?“
Komentáře
Přehled komentářů
To je taká kurva! to jej "Nemáš dôvod takto ma nenávidieť" fakt mysleala vážne? neverím jej. Ale David je tiež tupý, takto sa nechať zmanipulovať. Draco je už mimo hru, strašný zbabelec...
Jé
(Mišina, 18. 2. 2012 18:38)Ja teraz akože fakt vážne netuším či je tá Diana dobrá alebo zlá.....ináč ukrutne dobrá kapitola tak rýchlo dávaj ďaľšiu rýýýýýchlo!!!!!
Wow
(Beba, 17. 2. 2012 17:37)woow som nečakala že to bude Diana :)) keĎ to čítam vždy si myslím že som tam a potom sa to skončii :D rýchlo rýchlo ďalšiu:D
...
(Arya, 20. 2. 2012 14:00)