Najlepšie vo mne 2./IV.
V hlavnom stane Fénixovho rádu sa práve Remus s Tonksovou a profesorkou McGonagallovou chystali na odchod. Vyzdvihnúť Potterovcov a priviesť ich sem, bola dlho plánovaná a očakávaná akcia. Ginny pozrela na nástenné hodiny a sklamane si vydýchla. Koľko ešte bude musieť čakať? Už hodinu tu všetci pobehovali a riešili nepodstatné záležitosti. Mala dojem, že sa nikdy nedočká ich odchodu.
„Vyrážame,“ zavelil konečne Remus, ešte raz si skontroloval prútik a pohľadom sa uistil, či je Dorka rovnako pripravená. „Ak tu nebudeme do štvrť na...“
Remus zmĺkol, keď sa miestnosťou rozľahlo bielomodré svetlo a všetci upreli pohľad na krásneho hrdého patronusa - jeleňa, ktorý nehlučne skočil do izby zatvoreným oknom.
„David a Ruth sú preč,“ prehovoril Jamesovým hlasom. „Potrebujeme pomoc. Okamžite.“
„Preč?!“ vyhŕkla Hermiona, ktorá sa už hodnú chvíľu venovala jedinej strane v knihe. Zrejme tiež nedokázala potlačiť vzrušenie zo skorého príchodu priateľov.
„Ideme!“ zopakoval Remus oveľa ráznejším hlasom. Jediným skokom bol pri dverách. „Odmiestnime sa priamo k Potterovcom,“ povedala Tonksová, ktorá ho rýchlo nasledovala.
„Nie! Maj rozum,“ hneval sa Remus. „Nesmieme len tak meniť plány!“
„Prečo nie? Tu ide o úplne inú záležitosť!“ hnevala sa.
Profesorka McGonagallová však súhlasila s Remusom. „To neznamená, že podľahneme panike. Presne to by sa niekomu mohlo náramne hodiť. Chyťte sa. Odchádzame.“
David opatrne potiahol retiazku a spod kopy harabúrd sa vynoril oválny zlatý medailón. Jeho prednú stranu zdobilo veľké S vykladané zelenými kamienkami.
„Ruth? Myslíš, že toto by mohol byť on?“ zašepkal vzrušene. To je tá vzácna relikvia, ktorú Sirius tak veľmi chcel späť? Je toto jediná vec kvôli ktorej by sa mu oplatilo vrátiť do tohto domu?
Diana k nemu pristúpila z druhého konca miestnosti. Opatrne sa načiahla za medailónom a prešla prstom po zvlnenom písmenku. „Áno, Dave. Našli sme ho.“
Nedokázala potlačiť v hlave vzrušenie. Dostala ho. Temný pán ju vyznamená. Tak veľmi mu na tom záležalo. Neváhal by vyvraždiť celú jej rodinu, len aby sa k tomu dostal a ona to spravila tak rafinovane. Bellatrix si už dávno robila nároky na tento dom so všetkým, čo sa v ňom nachádza, ale už jej na tom nebude záležať. Teraz ju zosadí z trónu Voldemortovej obľúbenkyne. Zovrel medailón v dlani a zlomyseľne sa uškrnula. Vedela, čo to bude znamenať. Toto je koniec jej tichému skrývaniu sa. Temný pán ju opäť pošle do akcie. Bude naďalej špiónka, ale tentoraz si prácu bude môcť osviežiť istými adrenalínovými športmi - nočné vraždenie, intrigy a štvanica na tých hlúpych muklomilcov!
„Otvor ho!“ navrhol Dave znenazdajky.
„Čože?“ zamračila sa a pevnejšie ho k sebe pritisla.
„Niečo v ňom musí byť. Chcem vedieť prečo ho otec tak túžil mať. Určite v ňom niečo je!“ natiahol sa za retiazkou, no Diana uhla rukou.
„Tu nie. Otvoríme ho neskôr. Potom, doma...“
„Daj mi ho teraz,“ nedal sa odbiť jednoduchým vyhlásením. „Je môj. Patrí mne, Ruth.“
Bolo to vôbec možné, alebo sa Diane len zdalo, že medailón v jej ruke sa mykol?
„Musíme sa vrátiť, už nás iste hľadajú. Nemôžem ti ho dať do ruky, lebo by ťa zbytočne zdržiaval. Poznám ťa, určite by ti to nedalo pokoj. Pozri - dám si ho do vrecka a doma sa doň hneď pozrieme,“ okázalo si ho strčila do vrecka nohavíc a usmiala sa ako slniečko. „Naozaj sa už nesmieme zdržiavať!“
Dave sa však nepohol z miesta. „Ty o tom vieš niečo viac. Prečo mi ho nechceš dať? Súvisí to nejako s mojou matkou?“
Diana sa prekvapene odtiahla. „Prečo si myslíš, že práve s ňou? Ako si prišiel na takú myšlienku? Ona je... predsa mŕtva!“
„Dobre vieš, že to tak nie je. Už dávno viem pravdu, tak mi povedz čo vieš. Povedz mi to všetko, Ruth! Alebo mi aspoň vráť, čo mi patrí.“
Diana pokrútila hlavou a pomaly vytiahla svoj prútik. „Nenúť ma urobiť niečo, čo by nás oboch mohlo veľmi mrzieť, David.“
„Vyzývaš ma na súboj?“ pohŕdavo sa zasmial. „Dobre vieš kto z nás dvoch by vyhral.“
Kým siahol po prútiku, Diana vykríkla „Expelliarmus!“ a on zostal na moment úplne bezbranný. Hodil sa na zem ku kozubu, aby si ho vzal späť, no Diana švihla prútikom druhý raz a skriňa v ktorej medailón našli sa s rachotom zvalila medzi nich. „Mám tušenie, kto by vyhral,“ okomentovala spokojne, kým sa David vyhrabával spoza kresla. Usmiala sa a zvrtla sa na odchod, no vtedy pocítila na hrudi tlak, akoby ju držali neviditeľné ruky.
„Nie tak rýchlo,“ zasyčala Lily. Srdce jej pri pohľade na presnú podobu Ruth prudko bilo. Keby nebola na ten pohľad pripravená, určite by zaklínadlo rýchlo zrušila.
Diana podvedome cúvla, keď sa oproti nej zjavilo hneď niekoľko členov rádu. Všetci na ňu mierili prútikmi. Potom sa spamätala: „Mami!“ zapišťala. „Ako dobre, že ste tu!“
„Okamžite prestaň s tou lacnou fraškou, Diana,“ vrčal James, prešiel popri svojej manželke a naťahujúc krk hľadal Dava. Ten sa úplne vyvedený z miery zapieral o kreslo. „Si v poriadku? Poď sem.“
„Čo to robíte?“ mračil sa pozerajúc na Dianu a Lily. Poslušne však prešiel k Jamesovi. „Ako ste nás našli?“
„Ruth sa vrátila,“ vysvetlil Remus a škaredo zazrel na Dianu. „Niekto zrejme nemal dosť času skontrolovať, či vrhol zaklínadlo správne - naše šťastie.“
„Ruth? Veď stojí tu! Bola tu celý čas!“ ukazoval David chybne na svoju matku.
Lily pootočila prútik v dlani a Diana sa o slabým stonom chytila za hruď. „No tak, Diana, nechceš sa konečne porozprávať so svojím synom ako skutočná matka? Ukáž sa nám predsa. Podobou mojej dcéry nás neoklameš. Je načase urobiť aspoň to najmenej, čo ešte môžeš. Ospravedlniť sa Davidovi.“
Na okamih sa uškrnula potom zrazu vyrástla, vlasy jej zbledli a postava nadobudla plné ženské tvary. „Rada ťa opäť vidím, Lily. Musím uznať, že si sa o Dava príkladne starala. Ak pre nič iné, len kvôli tomuto je mi ľúto, že Sirius bol taký nezodpovedný bastard, že si vzal práve mňa. Vidím, že tento je celý po ňom. Asi si to mala ťažké...“
„Neopovažuj sa hovoriť o Siriusovi!“ napäto zavrčal James.
Diana sa zasmiala. „Nemôžeš ma obviniť z jeho vraždy, Jim. Zabudol si, že tú radosť som dopriala Belle?“
„Čo to hovoríš?“ spýtal sa Dave, ktorý sa ešte vždy nerozhodol na koho namieri prútik. „Ty za to predsa nemôžeš. Nemohla si tomu zabrániť! Neznamená to, že máš na jeho vražde podiel, mami!“
„Žiaľ máš pravdu, synček, nemôžem si nárokovať nič,“ pripustila. „Tak, keď sme sa už všetci pekne porozprávali, mohla by si ma pustiť, Lily.“
„Zabudni,“ pokrútila hlavou.
„Ako to myslíš? Žiaľ? Čo ten list? Čo ten prsteň? Ako to, že...“ sťažka preglgol. Pohľad mu preletel po všetkých, ktorí naňho so záujmom hľadeli. „Myslel som, že si ho milovala. To len okolnosti ťa prinútili, aby si sa tvárila, že si na ich strane.“
„Beznádejný prípad. Hlúpy, naivný a dôverčivý rovnako ako tvoj vzácny otecko,“ vrčala arogantne. „Sľúbila som mu, chvíľu pred tým, než vypustil svoju hriešnu dušu, že nedopustím, aby si bol z jeho všetko milujúcej sorty. A ešte stále ma to láka.“
„Zabudni na svoj sľub,“ poradil jej Remus, naznačil Lily, že je čas ísť a mávol prútikom. Okolo Diany sa omotali povrazy. „James, vezmeme ju rovno na ministerstvo?“
„Najradšej by som ju šiel priamo do Azkabanu,“ priznal James. „Vieš, že dementorov neoklameš svojou podobnou, však Diana?“
Na ich prekvapenie sa Diana pobavene uškrnula. „Ani to nebude potrebné. Nikdy sa s nimi nestretnem. David! Ten prsteň si nechaj na pamiatku.“
David si stiahol prsteň, ktorý mu podarovala v tú noc, keď zomrel jeho otec a odhodil ho na podlahu. „Nechcem spomínať.“
„Múdro,“ uškrnula sa a žmurkla na Jamesa. „Ešte sa stretneme. Vždy si sa mi páčil.“
„Držte ju!“ zvreskla Tonksová, ktorej napadlo o sekundu skôr, než ostatným, čo sa snaží Diana urobiť. Vzápätí jej tu však nebolo. Len povrazy, ktoré ju zväzovali sa spustili na podlahu ako mŕtve telá hadov. „Dofrasa! David, nájdi ten prsteň, musíme zistiť ako funguje!“
„V prvom rade sa musíme vrátiť skôr, než sa sem dohrnie celá armáda Smrťožrútov,“ namietol Remus.
„Privolal som ju ním,“ povedal David hľadajúc štvornožky vzácny predmet.
„Neber to, David, musíme ísť!“ postavil sa na Removu stranu James.
„Musíme ho zobrať, ak má tú moc privolať Dianu!“ mračila sa Tonksová a už odpratával predmety, ktoré mohli skrývať prsteň.
Remus však so svojou polovičkou zásadne nesúhlasil. „A čo ak ju niekto privolá a ona zistí kde sa nachádza sídlo rádu? Nesmieme ho vziať so sebou.“
Lily si zastrčila prútik do vrecka. „Budete obaja ticho, takto sa nikam nedostaneme. Ako to funguje, Dave?“
„Našla som ho!“ potešila sa Tonksová.
„Musel som ju zavolať. Vyslovene zavolať a dať si to na prst,“ priznal trochu zahanbene. „Inak to bol normálny prsteň. Mám ho už od Vianoc.“
James na okamih zavrel oči. Vianoce mu zrejme naveky budú pripomínať Siriusovu smrť. Keď si pomyslel čo sa stalo bezprostredne potom, ako David dostal prsteň, prebehla mu do chrbte triaška. „Fajn. Ber ho,“ súhlasil napäto. „A okamžite vypadnime.“
Prehodil svojmu krstnému synovi ruku cez plece a vykročil s ním ku dverám. David poslušne kráčal s ním. „Takže ona je naozaj z tých, ktorí sú Voldemortovi verí až na smrť?“
„Otázky až keď budeme doma,“ neodpovedal James. „Teraz nie.“
„Ale...“
„Potom,“ zahriakla ho Dora, zabuchla dvere na jednom z poschodí a obzrela sa na Remusa. Takýto domček si plánujú kúpiť, keď bude po všetkom. Určite však bude oveľa vkusnejšie zariadený. Pousmiala sa. Snáď to bude skôr ako sa odvažuje dúfať!