Nevidomé sny
Kate si vzdychla a zaborila sa hlbšie do kresla. „Čítaj ďalej, Lily. Ešte jednu kapitolu!“
„Už vážne nevládzem, štípu ma oči,“ zazívala Lily a odložila knihu na stôl. „Ale je to nádherné, však?“
Kate zasnene súhlasila. Knihu Írska bosorka objavili len toto leto. Navzájom si ju odporučili a stala sa ich srdcovou záležitosťou. „Chcela by si to niekedy zažiť?“
„Keby ma dobýjal nejaký chalan?“ zasmiala sa Lily, na chvíľku zatvorila oči a predstavovala si to. „Asi áno.“
„Ale musel by byť rovnaký ako jej mág,“ súhlasila Kate so smiechom.
„Všeobecne obľúbený,“ pritakala Lily, vzala opäť knihu do ruky a v rýchlosti nalistovala svoju obľúbenú pasáž. „Ako sa hovorí tu: Bol to vysoký tmavý muž s ohnivými očami.“
„Áno, ten jeho pohľad, mal hnedé oči, však? Diabolský mág.“
Lily podala knihu kamarátke a požiadala ju, aby našla stranu, kde ho hlavná hrdinka prvý raz odmietne.
„Moja drahá Janett,“ čítala Kate tlmeným hlasom. „Neverím, že ste vydržala až doteraz. Viem aké city ku mne tajne prechovávate a pri vašej prudkej povahe, ma skutočne prekvapuje ako sa ovládate. Ale už nemusíte nič predstierať,“ Kate na chvíľu zmĺkla, keď sa popri ich sedadlách mihli Záškodníci a sadli si neďaleko ohňa. „Som ochotný vziať si vás a vytrhnúť vašu myseľ z blúdenia, do ktorého vás uvrhol váš bratranec pán Eliot.“
Obe sa rozosmiali.
„Milujem ako sa vyjadruje,“ priznala Lily. „A ona ho odmietne kvôli tomu neschopnému pánovi Eliotovi!“
„Až do dnešného dňa som nemala ani potuchy o tom, koľká sebeckosť sa skrýva vo vašom duchu,“ čítala Kate zanietene Janettinu odpoveď. „Vôbec nevidíte cit, ktorý ma viaže k pánu Eliotovi? Dokázali by ste uvrhnúť tú skromnú povahu do večnej melanchólie? Ó, aký ste len krutý... ! Prestane sa smiať! Okamžite s tým prestane. Smejete sa ako ozajstný zloduch! Keby som poznala vaše meno, pošlem vás rovno do pekiel, odkiaľ ste vyšli!“
„A nakoniec sa tak milovali!“ Lily sa schúlia sa v kresle a s spokojne sa usmiala. „Aj ja si nájdem takého. Bude ma milovať a nevzdá sa ma ani za sto odmietnutí! Bude krásny, obľúbený, inteligentný, trochu povýšenecký, bezstarostný a sebavedomý.“
„A bude o teba stáť?“
„Určite. Príde a spýta sa ma...“
„Hej, Evansová!“ vykríkol zrazu James Potter, podišiel k nej a s úškrnom sa oprel lakťami o jej kreslo. „Tento víkend sa ide do Rokvillu, budeš mi robiť spoločnosť?“
„Nie, už mám program,“ odvetila. „Nechaj ma, rozprávam sa s Kate – súkromne.“
James poznamenal niečo o dievčenských klebetách a stále celkom dobre naladený odišiel do chlapčenských spální.
„Ten Potter je úplne dotieravý. Ešte raz sa ma niečo také spýta, asi ho zakľajem,“ okomentovala Lily celý výstup. „Môj dobyvateľ bude oveľa inteligentnejší.“
„Veru, nechcela by som...“ pohladila ju Kate súcitným pohľadom. „Ale skús si čo i len predstaviť niekoho, kto sa nevzdá ani po päťdesiatom NIE!“
„Dnes v noci budem o takom chalanovi snívať, ver tomu!“ vstali a zamierili do klubovne.
„Evansová!“
„Čo je zase?“
James zbehol po schodoch a oprel sa o zárubňu dverí. „Naozaj so mnou nepôjdeš?“
Lily mu neodpovedala. Pozrela na Kate o obe pohoršene pokračovali v ceste. „Prečo nonstop otravuje?“