Jdi na obsah Jdi na menu
 


Naslepo

17. 8. 2009

„Preboha, Potter, čo tu zas robíš?“ozval sa Jamesovi za chrbtom známy hlas.

Rýchlo vyskočil takmer poslepiačky zložil popísaný pergamen ležiaci na stole. Boli v chrabromilskej klubovni. Sami.

„Niečo som čítal a spadli mi okuliare,“priznal, zasunul pergamen pod kopu kníh a zaškeril sa na Lily. „Ale ty si dnes krásna, Evansová.“

Lily sa usmiala. Bolo jej jasné, že to nevidí.

„Ty máš teda úžasné vnútorné oko, Potter,“podpichla ho. „A pohni sa , lebo prídeš neskoro na obranu.“

Lily preklopila portrétový otvor, ale nevyšla von. Zostala pred ním stáť a pozerala na Jamesa ako so sklamaným výrazom šmátra po zemi, aby našiel okuliare.

Portrétový vchod sa opäť zatvoril a ona tam len stála a pozerala na neho.

„Nemôžeš odo mňa odtrhnúť oči? Myslíš, že keď ťa nevidím, neviem o tebe?“spýtal sa James strkajúc ruku hlboko pod kreslo.

Lily očervenela.

„Nie, Potter, myslím, že som si zabudla knihu. Ty si to posledné, čo ma trápi,“odvrkla a pobrala sa hore do spální. Cestou však zbadala Jamesove okuliare len pár centimetrov od jeho ruky, ktorá teraz behala popred nízky gauč.

„Počkaj, pomôžem ti,“povedala, spustila sa na štyri, rýchlo vzala okuliare a strčila si ich do vrecka. Páčilo sa jej, že je bez nich taký odrovnaný.

Na jej veľké prekvapenie sa však začal ešte viac uškŕňať a líca mu slabo očerveneli.

„Máš zas nejaký problém?“zamračila sa.

James bol trochu v rozpakoch. „Zapni si blúzku, Evansová. Nemôžeš ma obviňovať, že som úchylý, keď mi poskytuješ tak nádherný pohľad.“

Lily si rýchlo mrkla do výstrihu a zistila, že Jamesovi skutočne poskytuje krásny pohľad. Teda poskytovala by, keby nebol práve slepý ako krt.

„A nemrač sa, nepristane ti to,“dodal a začal prehľadávať gauč zvrchu.

„Nekomanduj ma, Potter,“vzdychla a začínalo ju štvať, že ju tak perfektne vidí, aj keď ju nevidí. „Lebo ihneď odchádzam.“

„Kde len môžu byť?“nevenoval jej vyhrážkam žiadnu pozornosť a nadvihoval vankúše, aby sa uistil, že nie sú ani tam.

Lily sa previnilo poškrabkala na nose. „Odkiaľ to mám ja vedieť? Ty si bol taký šikovný, že si ich stratil!“

„Vzhľadom k tomu, že som teraz takmer slepý, Evansová, by si ich mala nájsť prvá,“ohradil sa James a vstal, aby sa presunul k ohnisku. Len čo však urobil dva opatrné kroky, zakopol o nohu stola a rozpeštil sa na zem k Lily, pričom jeho pravá ruka pristála v neprirodzenej polohe na jej nohách.

„Au,“povedal sucho, akoby to bola nabežnejšia vec a začal sa skladať do prirodzenejšej polohy.

„Oj!“vyhŕkol, keď zistil, kde sa vyskytla jeho ruka a úplne živo si predstavil Lilin nahnevaný výraz tváre.

„Daj to preč, Potter,“šťuchla mu do ruky a odtiahla sa.

„Ako ti to ešte môže prekážať?“začudoval sa James, keď sa pozbieral a ďalej pokračoval radšej štvornožky. „Chytil som sa ťa stokrát aj na iných miestach!“

„Tak si dávaj pozor, aby to nebolo naposledy!“zavrčala a vytiahla jeho okuliare z vrecka.

„Ešte ich nemáš?“spýtal sa a slepo na ňu žmúril.

„Nie,“odpovedala nasadzujúc si ich na oči a zase dávajúc dole.

„Evansová, ty ich vôbec nehľadáš,“obvinil ju. „Len sa na mne zabávaš.“

„Zabávam sa na tebe už štyri roky, Potter,“povedala celkom úprimne a začala šťuchať prstom do skiel jeho okuliarov.

„Tak to je fakt pekné,“zavrčal a keďže pri krbe našiel akurát tak rozliatu fľašku atramentu začal pomaly liezť naspäť k nej.

Lily sa rozosmiala. „Zanechávaš za sebou odtlačky rúk!“

„Mám ich od atramentu. Nejaký chytrák ho rozlial tamto,“ukázal na miesto, kde by sa mala škvrna približne nachádzať. Keď sa však otočil naspäť škaredo si buchol hlavu o hranu stola.

Tentoraz vykríkol oveľa bolestnejšie a inštinktívne sa chytil za hlavu.

„Nechytaj si to,“vyhŕkla Lily a odtiahla mu ruky z čela. „Dostane sa ti tam atrament.“

Rana vyzerala skutočne škaredo.

Lily vytiahla prútik. „Poznáš zaklínadlo, ktoré odstráni atrament bez toho, aby ti odstránilo aj hlavu?“

„Nič mi nenapadá,“mykol James plecom.

„Mne chodí po rozume jedno,“uškrnula sa Lily. „Ale asi by to bolo trochu bolestivé. Myslím... Vyčistiť!“

Na čele sa mu okamžite objavili mydlové bubliny a zachádzali hlboko do rany.

„To štípe, au!“zavyl a odtiahol sa.

„V ústach by to bolo príjemnejšie, však?“neodpustila si Lily a opäť na neho namierila prútik. „Tergeo!“

Tentoraz sa mu rana vyčistila od mydlín a prestala štípať.

„Robí ti to radosť?“spýtal sa a tiež vytiahol svoj prútik, aby si ranu ošetril.

„Asi takú ako tebe, keď vešiaš ľudí za členky,“odvetila, opäť si kľudne sadla a začala mu okuliare leštiť od vlastných odtlačkov.

James neodpovedal. Zacelil si ranu a urobil pohyb rukou, akoby si chcel prútik zase zastrčiť do vrecka nohavíc, keď si niečo uvedomil.

„Že mi to skôr nenapadlo!“zaškeril sa a mávol prútikom. „Accio, okuliare!“

Kým si Lily stihla uvedomiť, čo urobil. Vyletela jej ruka zvierajúca rám okuliarov k Jamesovej ruke.

„Čo...?“ James chytil okuliare, ale s nimi aj niečo iné. Mäkké a príjemné voňavé. „Evansová, ty si ich celý čas mala?“

„Nie!“zaklamala Lily a snažila sa vymaniť si ruku z jeho zovretia. „Pusť ma, obrana už začala!“

„Nepustím, ty si držala moje okuliare, ja budem držať tvoju ruku,“odmietol a druhou rukou si nemotorne nasadil na nos okuliare, takže teraz na ňu pozeral cez atramentovú škvrnu.

„To je rozdiel. Ty bez okuliarov môžeš odísť, ja bez ruky nie.“

James sa zasmial. „Bol som bez nich päť minút a skoro som sa dozabíjal. Keby bolo otvorené okno, kľudne ma necháš vypadnúť!“

„Áno,“prikývla Lily a strhla mu okuliare z tváre. „Teraz som ich leštila a už sú zase celé špinavé!“

„Zase ťa nevidím,“zamrmlal James. „A zase držíš moje okuliare. Ak mi ich nevrátiš, nemôžem ti vrátiť ruku.“

Dlho bolo ticho.

James rozmýšľal čo asi Lily, tá rozmazaná škvrna pred ním, robí.

Lily rozmýšľala čo by mala urobiť s tým bezradným človiečikom, ktorý sedel pri jej nohách.

„Evansová?“spýtal sa James nesmelo. „To je tvoja ruka, čo sa mi snaží rozopnúť košeľu?“

„Áno a ty ju nemôžeš chytiť, pretože máš len jedny okuliare.“

„Ale rovnako mám len jednu košeľu,“uškrnul sa a chytil aj jej druhú ruku.

„S tým rátam.“

Lily sa naklonila a pobozkala ho. James ju pustil a chystal sa ju chytiť za boky, keď zrazu vyskočila a počul, že odchádza.

„Počkaj, Evansová, kam ideš?“vyhŕkol a rýchlo nahmatal okuliare pri svojich nohách.

„Na obranu,“odvetila.

„Nemôžeš len tak odísť!“James vyskočil na nohy.

„A prečo by som nemohla?“Lily nadvihla obočie a uhladila si neposlušný vlas. Vtedy si James uvedomil, že má obe ruky čisté a jeho okuliare sa takisto lesknú.

„Veď... pobozkala si ma!“vyhŕkol a pozrel na svoje ruky a na škvrnu na zemi. Všetko bolo čisté.

„O čom to hovoríš, Potter?“

Lily pokrútila hlavou a preliezal cez portrétový otvor. „Daj sa liečiť!“

James ešte chvíľu ohúrene civel za ňou, potom sa zvalil do kresla. Zrak mu padol na Záškodnícku mapu.

Bola rozložená na stole.


 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA