Jdi na obsah Jdi na menu
 


Minulosť v zrkadle

16. 8. 2009

Lily sa kriticky pozerala do zrkadla.

„Tatiana, požičaj mi líčidlá,“požiadal kamarátku potichu, napoly sa hanbiac za svoje slová. Prisahala, že sa KVÔLI NEMU NIKDY NEBUDE MAĽOVAŤ! A teraz?

„Si zdravá, Lily?“zapochybovala Tatiana.

„Úplne!“usmiala sa Lily a zrazu sa jej zdal jej nápad úplne bezchybný.

„Tak potom asi počujem hlasy,“pomaly povedala Tatiana a rozhliadla sa po izbe.

Lily sa zasmiala. „Všetko je v poriadku, len ma, prosím ťa, namaľuj. Ale nejako pekne, nech nie som ako príšera z Lochneského jazera.“

„Načo chodiť tak ďaleko? Naša rokfortská sépia ti nestačí?“uškrnula sa Tatia a prisunula si k nej stoličku.

Tatia vedela nalíčiť hocikoho, tak aby vyzeral trochu k svetu. U Lily sai preto dala dvakrát tak záležať, veď boli kamarátky už od prvého ročníku! Lily teda o chvíľu žasla sama nad sebou, keď sa uvidela v zrkadle. Nikdy nebola tak krásne nalíčená. Ona sa nevedela tak pekne upraviť.

„Dikes, máš zlaté ruky! Uvidíme sa vo Veľkej sieni!“poďakovala Lily a vybehla z izby.

„To mi ani nepovieš, načo si sa chcela nalíčiť?!“zavolala za ňou Tatia, no odpovede sa nedočkala.

Lily sa vniesla do Veľkej siene. Záškodníci tam ešte neboli, no vedela, že určite prídu každú chvíľku. A nemýlila sa. Skôr ako si naložila párky sa Veľká sieň otriasla chlapčenským smiechom.

„Čau, Evansová,“zaškeril sa James a sadol si k nej. „Ako si sa vyspala? Snívalo sa ti o mňe?“

„Nie, Potter,“odpovedala so záhadným úsmevom.

„Škoda, že nepriznáš pravdu,“zamával na ňu párkom. „A nie si dnes akási divná? Nestalo sa ti niečo?“

James sa k nej priblížil a zase sa oddialil, tak pozorne skúmal jej tvár. Nakláňal hlavu z boku na bok a prižmuroval oči.

„James,“oslovila ho náhle, až ho trhlo.

„Povedala si „James“ alebo mám halucinácie?“zapochyboval o svojom zdravom rozume a aby sa prebral z driemot napil sa džúsu.

„Pôjdem s tebou na rande,“dokončila Lily, čo chcela povedať. Ak za celých päť rokov Jamesovho dobiedzania neprišla na to, ako ho zabiť, bolo to preto, že nikdy neprijala jeho pozvanie. James sa začal dusiť, až bol modrý, sivý a neskôr zelený.

Keď už si Lily myslela, že na to rande s ním fakt nikdy nepôjde, James sa nadýchol.

„Lily, tebe fakt nie je dobre,“poznamenala Tatia, ktorá pred chvíľou prišla.

„Nie, nie je. Evansová, ty nie si normálna!“povedal nečakane James a fľokol na ňu len tak zboku. „Po toľkých rokoch len tak prídeš a... a povieš, že ideš so mnou na rande? To teda nie!“

„Čo?“ozvalo sa zo všetkých strán.

„Evansová, odmietam tvoje pozvanie,“povedal James a vstal. „Toto nie je normálne!“

Lily sedela ešte pár minút s otvorenými ústami a pozerala za Jamesom.

„Pekne to vypálilo,“začal sa smiať Sirius.

„Ja ho zabijem,“zavrčala Lily a zložila si hlavu do roztrasených dlaní. Toto fakt nečakala.

„Čo budeš robiť?“spýtala sa Tatia.

„Ja ho chcem,“ozval sa od Lily pridusený hlas. „Ja ho musím dostať!“

„Neopováž sa teraz za ním behať, Lily! Jeho to prejde. Uvedomí si, čo povedal a zase doklusá,“presviečala ju Tatia, načo Záškodníci horlivo prikyvovali.

„Nie, on ma presviedčal inými metódami a zjavne si myslel, že fungujú, tak ich skúsime na ňom!“rozhodla sa Lily. „Black, podaj mi tie koláčiky!“

 

„Však nemieniš urobiť to, čo si myslím, že ideš urobiť?“spýtala sa Tatiana. Keď prechádzali chodbou a Lily zazrela Jamesa, rozpustila si vlasy a nasadila diabolský úsmev.

„Neviem čo si myslíš, ale ak myslíš dobre, tak áno,“odvetila a vykročila ako modelka, keď kráča po móle, takže sa na ňu všetci chalani obzerali. James odvrátil pohľad od nástenky, ktorú práve študoval a vyvalil na ňu oči.

„Čau, Potter,“povedala a bez ďaľších slov sa postavila na špičky a pobozkala ho.

Chvíľu to vyzeralo naozaj nádejne, keď sa James prerývane nadýchol a pozrel na ňu zbožným pohľadom.

Vzápätí mu však pohľad stuhol. „Ty nemáš nijaké zábrany, Evansová?“

„Nie nemám. Keď ťa vidím, všetky strácam,“uškrnula sa ako to zvykol robievať James.

„Si úplne skazená. Neviem, čo si od toho sľubuješ,“povedal a pokrútil nad ňou hlavou.

„Potter, poď so mnou na rande!“požiadala ho naliehavo a v hlase sa jej zračila všetka túžba a bolesť z odmietania.

„Ani keby som mal na výber len medzi tebou a obrovskou sépiou. Stratil som záujem, Evansová!“vmietol jej do tváre a pobral sa na dejiny mágie.

Lily nahnevane kopla do steny a oprela sa o ňu čelom. Prečo jej to robí? Je to totálny cvok! Pol života za ňou behá a potom ju odmieta! Čo je na nej také hrozné, že s ňou už nechce nič mať? Úplne sa zbláznil!

Zdvihla pohľad a do očí jej padol oznam, ktorý James čítal na nástenke.

Výlet do Rokvillu?

„Potter!“vykríkla Lily cez celú chodbu, až všetko stíchlo a James sa s úškrnom otočil.

„Evansová?“

„Pôjdeš so mnou do Rokvillu?“zakričala a za chrbtom si pevne držala palce. Neodmietne ju snáď pred polovicou školy. Najmä keď sa pozerajú chalani, ktorí sa mu posmievali, že je blázon, keď za ňou stále chodí. Nemôže odmietnuť takto verejne.

„Koľkokrát ti mám opakovať, že s tebou nikam nejdem, Evansová?!“odvetil James a zmizol za rohom.

„Úúúúú!“ozvalo sa zahučanie cez celú chodbu a študenti vybuchli do smiechu.

Lily cítila, že ju niekto chytil za lakeť a ťahá ju k dievčenským toaletám.

„Musíš sa tak strápňovať, Lily?“spýtala sa Tatia a zabuchla dvere. „Keď ty odmietneš chalana, je to OK, každý si povie, že sa s ním len tak hráš. Ale keď teba odmietne chalan, každý povie, že si buď cundra a on ti na to prišiel, alebo škrata! A keďže vás dvoch všetci poznajú, budú sa prikláňať k tej prvej možnosti!“

„Mne je to jedno, len nech už ide so mnou von, lebo sa zbláznim!“zavrčala.

Tatia sa prechádzala od umývadla ku kabínkam a praskala si hánky na prstoch. „Nezblázniš! Keď sa on nezbláznil za päť rokov, ty vydržíš tých pár dní!“

„Úprimne ho za to obdivujem a ľúbim ešte viac,“usmiala sa Lily. „Ale je to hrozné na psychiku!“

„Aspoň vidíš, aká si bola hnusná!“pokrčila Tatia plecom a pozrela na hodinky. „A teraz sa zhlboka nadýchni. Ideme na pranier!“

„Čo ideme?“nechápala Lily, ale hneď jej to došlo. Keď prechádzali chodbou k učebni dejín mágie všetci študenti už vedeli čo sa stalo. Ukazovali si na ňu, posmievali sa, trúsili uštipačné poznámky. Dievčatá na ňu pozerali ako na vrahyňu, alebo ako na niečo hnusné slizké a skazené. Začala túžiť len po tom, aby prišiel James a pred všetkými sa jej ospravedlnil, pobozkal ju, ukázal im, že to nemyslel až tak vážne!

Ako sa však blížili k učebni uvedomila si, že teraz musí vyzerať hrozne. Zlomená, zničená a ohrdnutá žena. Ako sa TAKTO môže ukázať Jamesovi na oči?

„Počkaj,“zastavila Tatiu a začala si naprávať vlasy a oblečenie. Vyslúžila si za to ešte väčšie opovrhnutie a zazeranie dievčat, ale snažila sa nevšímať si ich. „Ako vyzerám?“

„Ty to len tak nevzdáš, však?“spýtala sa Tatia a na tvári sa jej mihol hrdý úsmev. „Je to fajn. Ešte sa usmej a môžeš ísť na lov.“

Lily vplávala do triedy sadla si do lavice pred Jamesa.

„Nemysli si, že si ma odradil nejakou úbohou scénkou na chodbe, Potter,“usmiala sa zvodne si prehodiac vlasy cez plece.

„Takže si nedáš pohov?“zavrčal a vrátil sa k rozhovoru s Remusom.

„Nedám,“zaškerila sa a vytiahla si z tašky knihy.

Profesor Bins sa už stereotypne objavil v učebni dve minúty pred zvonením. Prišiel cez tabuľu a snažil sa upútať pozornosť študentov. A už sterotypne sa mu to nedarilo.

Dnes však nevyrušovali Záškodníci, ale niekto iný...

„Nechceš mi snáď tvrdiť, Potter, že ťa natoľko zaujíma... O čom to vlastne hovorí?“zamračila sa Lily na profesora dejín mágie.

„Niektorí ľudia tu chcú byť aj inteligentní,“odpovedal James a k tomu všetkému si vytiahol učebnicu, aby si z nej prečítal čo práve povedal Bins.

„Je to trápne, Potter, ty predsa nie si nejaký šibnutý šprt zahľadený len do seba! Pozri sa, si smiešny,“povedala Lily upozorňujúc na chichoatjúcu sa triedu.

„Oni sa smejú na tebe, Evansová!“zazubil sa ponad knihu. „A buď už ticho. Nemôžem sa sústrediť.“

Lily zavrčala a otočila sa späť k profesorovi.

„Nič nehovor!“prikázala o hodinu svojej kamarátke, keď odchádzali z hodiny s dlhými nosmi.

„Však som ticho!“odradila sa Tatia.

„Nechcem od teba nič počuť, kým so mnou Potter nepôjde na to blbé rande!“zahlásila Lily. Bála sa jej výčitiek a kamarátskych hádok.

„Tak to budeš do konca života mlčať, Grayová,“povedal James Tatiane a nanajvýš povýšenecky pozrel na Lily. „Ani sa to nepýtaj, Evansová. Odpoveď poznáš!“

„Debil!“zasipela Lily a prudko zmenila smer cesty.

 

***

 

Lily netrpezlivo postávala pri východe z hradu a upierala pohľad na dvere. Každú chvíľu musí výjť aj on. Určite by si nenechal ujsť výlet do Rokvillu. V tom by mu nič nezabránilo, ani ona. Ani táto jeho pomsta.

O chvíľku sa ojavil Sirius v spoločnosti Remusa, Petra a pár dievčat.

„Kde je Potter?“zastavila ich Lily.

„Dnes nejde do Rokvillu,“povedal Sirius a začal sa náramne smiať. „Vraj musí ešte veľa študovať!“

Odišli a Lily tam zostala stáť s rukami prekríženými na hrudi. On tam určite bude! Poznala ho pridobre na to, aby uverila takémuto klamstvu. Určite si našiel inú cestu, aby nemusel prejsť okolo nej, ale zostať v hrade, keď sú všetci vonku? To by nezvládol!

Zvrtla sa teda na päte a rýchla sa vybrala dolu kopcom od hradu. Bolo ráno a na Rokvill si sadla jemná hmla. Pohľad do hradu na túto matne sa črtajúcu dedinku v údolí bol očarujúci pre pozorné oči. Liline oči však boli zahmlené iným obrazom. Cez Potterov tieň akosi nevnímala krásnu scenériu pred sebou.

O chvíľu predbehla rýchlou chôdzou aj Záškodníkov.

„Vzdávaš to, Evansová? Mám poveďať Jamesovi, že si vyvesila bielu vlajku?“spýtal a Sirius, keď ich obiehala.

„Neprichádza do úvahy, Black. Ja predsa idem za ním. Neoblbne ma takýmto detinským trikom,“usmiala sa a ešte viac zrýchlila.

„Len aby ste sa nepomýlila, slečna úžasná!“zakričal na ňu, ale Lils si ho nevšimala.

V Rokville sa túlala od jedného obchodu k druhému. Väčšinou prenasledovala Záškodníkov, pretože bolo jasné, že James sa napokon pripojí k nim. Zatiaľ ho však nebolo vidno.

Rozhodla sa teda, že si kúpi niečo do školy, a až potom ho pôjde zase hľadať. Snáď sa za tú dobu objaví v prítomnosti priateľov.

Vošla do obchodu a medzi policami hľadala nové brká a pergameny. Keď si celkom vzadu prezerala voňavý atrament a bojovala s túžbou si ho kúpiť, objavila sa po jej boku Tatiana.

„Čav, Lily,“zažmurkala očami a nahodila úsmev. „Už sa so mnou bavíš?“

„Vydrž ešte do večera, Tatia a nepokúšaj ma, lebo sa s tebou budem rozprávať!“zamračila sa Lily.

„Sorry, len som si myslela, že by ťa možno zaujímalo, že Potter sedí už hodinu u Troch metiel a nudí sa ako kôň pred krčmou!“ Povedala Tatia.

„Čože?“vyhŕkla Lily a okamžite vrátila atrament na miesto. „Ďakujem, že si mi to povedala.“

„Len sa chcem s tebou čo najskôr zase rozprávať,“vysvetlila Tatia.

Lily vybehla z obchodu, ani si nič nekúpila a zamierila k Trom metlám. Hmla zarána blúdiaca pomedzi domy a už rozplynula a slnko jemne osvetľovalo múry domov.

Tatia mala pravdu, keď Lily vplávala k Trom metlám James sa urýchlane stratil za Denným Prorokom.

Lily si dala ne stoličku, tak, že boli chrbtom k sebe, ale predsa sa ich vlasy do seba zamotávali.

„Čo píšu?“spýtala sa trochu pootočilac hlavu.

„Že zajtra hlúpych vešajú,“odvrkol nespokojný, že ho odhalila. Sirius s Remusom ju mali predsa odlákať niekam inam, kým si pobehá po Rokville. Mali ísť k Škriekajúcej búde. A pravdepodobne tam aj sú a čakajú. Že Lily vyjde niekde spoza stromu a začne sa na Jamesa vypytovať.

„Bojíš sa o Blacka?“uškrnula sa a objednala si u Rosmerty ďatelinové pivo.

„Skôr sa čudujem, že ťa ešte neodchytili, Evansová,“povedal a zložil noviny na stôl.

„Takže sa bojíš o mňa?“nedala sa Lily odbiť tak úbohou urážkou. Ona mu predsa hovorila horšie veci... A teraz nechápala, ako ich mohol tak pokojne znášať.

„Nie!“ohradil sa.

„Takže uznávaš, že som sebestačná rozmuná osoba, ktorá vie, čo je pre ňu dobré?“spýtala sa vduchu nadávajúc aký je zaťatý a hlúpy, že ju takto naťahuje.

„To si akože opisovala seba, Evansová?“zasmial sa ako na dobrom vtipe.

„Áno. A ešte som aj pekná a ... a som sexi, ak si si nevšimol!“odpovedala a James sa zase začal odušu smiať.

„A videla si už zrkadlo, Evansová? Alebo sa vždy od ľaku rozbije, keď ťa uvidí?“

Lily vytiahla prútik a otočila sa na stoličke. „Pozri, Potter, ja ti nechcem ublížiť, ale ak budeš naďalej provokovať!“

James sa postavil a tiež sa otočil k nej. „Ja som na teba nikdy nevytiahol prútik, Evansová!“

Osadenstvo u Troch metiel sa zaujato pozeralo na scénu pred nimi. Madam Rosmerta by sa najradšej rozbehla k nim a vyhodila ich za dvere, ale Tatiana, ktorá práve prišla ju zadržala a sľúbila, že sa nič nestane.

Lily tiež vstala, ale jednou nohou si kľakla na stoličku a ľavou rukou sa chytila operadla.

„A ja som ti nikdy nepovedala, že si škaredý,“povedala mieriac na neho prútikom.

„To s tým vôbec nesúvisí!“ohradil sa James potriasajúc hlavou. „Hovorím o prútiku. Vytasený prútik nikdy nezostane jeden!“

„Mne to problém nerobí!“vyhlásila a drzo zdvihla prútik ešte vyššie. „Bojíš sa azda?“

„Teba? Nestrápňuj sa,“požiadal ju a tiež vytiahol prútik. Nechal ho však visieť po svojom boku. Nemieril na ňu.

„Tak čo je? Zaútoč, ja sa nebojím,“pobádala ho, keď videla, že sa nemá veľmi k činu.

„Evansová, ja na teba nemôžem zaútočiť,“povedal a prútik si zase zastrčil do vrecka nohavíc.

„Myslela som si,“podotkla a tiež sklopila prútik.

„Evansová,“povedal a odsunul svoju stoličku, ktorá jediná tvorila bariéru medzi nimi. „Poďme spolu na rande. Obaja to chceme, tak sa nehrajme na mačku a myš.“

„Vážne si myslíš, Potter, že po tom všetkom čo si mi povedal mám ešte záujem ísť s tebou niekde?“spýtala sa odtiahnuc ruku z operadla stoličky.

„Áno,“odvetil prosto a prizerajúci sa dav sa potichu napäto zasmial.

Lily našpúlila pery doboku a trochu nadvihla obočie. „Tak fajn. V čajovni madam Puddifootovej snáď bude voľné miesto.“

James sa usmial a celá miestnosť sa ozvala potleskom a natešenými výkrikmi.

„Ach, tí dnešní mladí,“šomrali staré čarodejnice v kúte. „Stále sa musia predvádzať.“

„Žiadna madam Puddifootová!“zasiahla Rosmerta, keď chceli odísť. „Tu ste sa dali dokopy, tak sto snáď zapijete mojou medovinou! A pre vás dvoch zdarma, ste takí sladkí!“

Sadli si teda za stôl v kúte a pri pohári medoviny si vychutnávali prvé pohľady mladej lásky.

 

„Určite tu niekde je,“šeptal Sirius unavene sa opierajúc o stĺp plota. Za jeho chrbtom sa črtala Škriekajúca búda. „Len nechce vyliesť.“

„Hanbí sa, že nám naletela,“prikývol Peter otupene hľadiaci na starý dom.

„Vráťme sa radšej do dediny,“požiadal Remus znudene.

„Nie, sľúbil som to Paroháčovi!“zasyčal Sirius.

„On sa s ňou aj tak CHCE stretnúť! Akoby si nevedel, že to len hrá,“povedal Remus. „Vráťme sa. Trčíme tu už dobrú hodinu.“

Sirius sa odlepil od stĺpu s takým ťažkosťami, až Peter zapochyboval, či sa s ním nezrástol. Porozhliadol sa okolo, potom zdvihol ruky nad hlavu a začal hovoriť nahlas a zreteľne, skoro až kričal.

„Fajn, Evansová, James tu nie je! Vlastne je v Rokville a kupuje darček pre fotra, lebo bude mať narodeniny. Choď ho hľadať tam!“

„Výborne, Tichošľap, si chlapík,“uškrnul sa Remus a všetci traja sa rozosmiali.

Netušili ešte o čo prišli, ani, že o tom budú počúvať nasledujúce dva týždne na každom kroku v škole.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

super

(Martnka (fantasydreamworld.blog.cz), 12. 9. 2013 18:25)

Moc hezká povídka, nejlepší byl ten konec, jak tam zbytek pobertů pořád čekal :D

Jééjé

(Mia, 28. 2. 2011 11:45)

velmi peknééé a zabavnéé a krasnéééé

Re: Jééjé

(sofi, 22. 2. 2012 16:14)

suhlasim s tvojim nazorom....nachvilu som si fakt myslela ze o nu nema zaujem :P

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA