Jdi na obsah Jdi na menu
 


Maličké nelásky

16. 8. 2009

„Evansová?“

„Nie,“odvetila Lily skôr ako ju stihol pozvať von.

„Prečo?“zabedákal James a hodil na ňu naooko skormútený pohľad, no zároveň sa arogantne uškrnul.

„Hmm, žeby preto, že si idiot a namieto mozgu máš v hlave škrečka? Nie! To určite nebude ten dôvod!“zamyslela sa Lily.

„Ach, ten tvoj sarkazmus ma raz zabije,“nedal James pokoj, ani po jej mrzutej odpovedi.

„Ty toho nasľubuješ...“

„Ako si to myslela, Evansová?“zamračil sa James.

„Škoda reči, tvoj škrečok aj tak nie je nastavený správne, Potter a daj si odpis, učím sa na MLOK-y!“zahnala sa na neho učebnicou Čarovania.

„Dávaj pozor, keby si ma zranila, do smrti by si si to vyčítala,“upokojoval ju.

„Do smrti by ma oslavovali, keby som svet zbavila takej ohavy ako si ty!“zavrčala a zlostne pozbierala svoje veci. „Zbohom.“

„Vždy sa so mnou lúčiš slovom zbohom!“

„Nádejám sa, že je to naposledy, čo som ťa videla!“zakričala ponad plece a vyšla do dievčenských spální.

„Zabudni na ňu, Paroháč,“zaškeril sa Sirius. „Námesačník má niečo lepšie.“

„Ja?“nechápavo na neho pozrel Remus.

„Jasné, že ty,“prevrátil Sirius oči. „Hodil som ti to do tašky, si prefekt u teba to hľadať nebudú!“

James sa zasmial a sadol si oproti Remusovi, ktorý sa začal hrabať v taške.

„Noo?“naliehal Peter nedočkavo.

„Nič!“zavrčal Remus, keď vtom si všimol na úplnom dne malú kovovú vec. „Moment. Toto?“

„Bravó!“zatľapkal Sirius znudene. „Ležalo to u Dumbledora na stole.“

„Zapaľovač?“zaškeril sa Remus a šťukol ním.

Namiesto toho, aby zo zapaľovaču vystúpil plamienok, vhupol doň plameň najbližšej sviečky.

„Wow,“zahíkal James a zmocnil sa novej hračky, veselo šťukajúc a svetlá z celej klubovne sa strácali v zhasínači. „Parádička.“

„Prečo tu je taká tma?“zaznel Lilin hlas z prítmia.

„Intímne osvetlenie,“uškľabil sa James a v momente bol pri nej.

„Tak si dávaj pozor na intímne časti svojho tela, Potter, aby sa ti v tom intímnom osvetlení nezmrzačila rodinka,“podpichla ho Lily a docupkala k stolíku. „Zabudla som si len Čarovanie.“

„Pozri, Evansová,“zamával jej James zhasínačom pred očami. „Sirius našiel tento super vynález na zakázanom mieste zakázanej časti hradu.“

„Vážne, tak to navaľ sem, nech to odovzdám riaditeľovi,“natrčila Lily ruku, keď James šťukol zhasínačom.

„Čo je to?“vyskočil Sirius na nohy, keď sa pred Jamesom zjavila modrá svetelná guľa.

„Vyzerá to nechutne,“podotkla Lily, keď sa guľa začala zväčšovať a čudne pulzovať. „Vráť to späť, Potter!“

Guľa sa rozštiepila na dve mešie časti, ktoré sa rýchlo presúvali po izbe. Jedna mierila k Lily, druhá k Jamesovi.

„Nie, nechoď sem!“oslovila Lily guľu a vytiahla prútik. „Reducto!“

Lily koncom prútika šťuchla do modrého kĺbka energie a klubovňa a jej zmizla spred očí.

 

James sa posadil na zažmurkal na jasné červené svetlo oproti sebe. Potom rozoznal ohnisko a chrabrobilský gobelín týčiaci sa vysoko naj jeho hlaou. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, kde je. Vôbec neopustil klubovňu....

„Potter?“zamračila sa na neho Lily a oprela sa o veľký drevený stĺp. Stojaci vedľa neho. „Čo sa stalo?“

James pokrčil plecami.

„Kde sú?“počuli Remusov hlas.

„Rem?“obzrela sa Lily a prestrašene zhíkla, keď ju skoro pripučila obrovská noha.

„Nikde ich nevidím. Zmizli.“ Pridal sa Sirius. „Myslíš, že sú ešte v hrade?“

„Mapu!“napadlo Remusovi a vrhol sa na svoju tašku. „Musíme to zistiť.“

Lily pozrela na Jamesa a buchla sa po čele.

„Pane Bože! V takej brinde a s takým debilom!“

„Aby si sa nervovo nezrútila,“zahundral James kútikom úst, keď Remus vykríkol:

„Sú stále tu! James by mal byť na stoličke a Lily hneď na ňom... teda vedľa neho... strašne blízko vedľa neho...“

Sirius vystrel ruky dopredu a začal šmátrať v priestore.

„Nič tu nie je!“zahundral po chvíli a na dôkaz toho si sadol na stoličku.

„Ale je!“vykríkol James a začal skákať na mieste rozhadzujúc rukami. „My sme tu!“

Sirius pozrel dolu a od prekvapenia vykríkol.

„James! Čo ty tam... Čo to má znamenať?“

Remus sa sklonil a chytil ho do ruky. James mu padol rovno do dlane.

„Vyzeráš ako woodoo bábika,“uškrnul sa Sirus. „Nemáte niekto po ruke špendlíky?“

„Evansová je tiež dole,“ukázal James malou rúčkou na podlahu.

Remus sa zohol a chytil aj ju. „Čo budeme s vami robiť?“

„Nič! Pusť ma dolu, Remus, ja sa o seba postarám!“zahundrala miniatúrna Lily

„Myslíš? Nevyzeráš na to, že by si sa o seba vedela postarať. Si taká...“Remus zaváhal a obzrel si ju z každej strany. „Krehká.“

„To preto ma mačkáš tak silno, lebo som krehká, že?“vrčala Lily. „Urob mi službičku a poriadne popuč Pottera.“

Remus ich pustil na stôl a sadol si do kresla.

„Ste komickí,“šťuchal do Jamesa Sirius brkom.

„Ty si komický!“zlostil sa James a snažil sa uhnúť pred ostrým zakončením vtáčieho pera.

„Ja odchádzam do spálne,“rozhodla sa Lily a skočila dolu zo stola. „Zbohom.“

Prepletala sa pomedzi nohy študentov až ku schodom, kde si zrejme uvedomila, že nevylezie ani na prvý, ktorý bol o polovicu vyšší než ona. Zjavne ju však tento fakt neodradil, lebo vyskakovala, kým sa jej nepodarilo zachytiť o okraj, kde zostala bezmocne visieť.

„Mali by sme jej niekto pomôcť,“skonštatoval James pozerajúc zo stola. „Je chorá na hlavu. Ako chce vyliesť až hore?“

„Idem za ňou,“vzdychol Remus a o chvíľku ju opäť držal v ruke.

„Daj ma tam, kde som bola! Ja to zvládnem!“tvrdila Lily presvedčivo.

„Nechvastaj sa, Lily, lebo ťa tam vážne nechám,“odvetil a naklonil sa na schody. „Sullivanová! Môžeš prísť dolu?!“

O niekoľko minút sa na schodoch zjavila Megan s milým úsmevom. „A, Remus, myslela som, že Sirius...“

„Zober Lily hore, Megan, lebo sa tu zabije,“požiadal Remus a podal jej maličkú postavičku. „A nepýtaj sa, ona ti to snáď vysvetlí.“

Megan ohúrene chytila Lily a dvihla si ju k očiam.

„No, a čo, tak som sa zmenšila,“zanovito vyhlásila Lily a prekrížila si ruky na hrudi.

Meg vybehla hore schodmi.

Záškodníci sa zhŕkli okolo Jamesa.

„Tak, čo teraz?“spýtal sa James.

„Sirius chytil tú ukradnutú vec a šťukol ňou. Pár svetil sa vrátilo na miesta, ale inak sa nič nestalo. „Netuším.“

„Nemôžeme ísť za riaditeľom, lebo by sme sa museli priznať, ani za Pomfreyovou, lebo by mu to povedala, a ani za Slugym, ten by nevedel, čo robiť!“špekuľoval Remus zamyslene.

„Takže buď počkáme, či to náhodou neprejde, alebo zostanem takto, kým na to niekto nepríde?“zamračil sa James.

„Nemáme na výber, kamoško,“súhlasil Sirius. James vedel, že za normálnych okolností by mu Sirius pobúchal bratsky po ramene, ale momentálne by mu tým asi zlomil ruku, alebo rebrá, preto sa radšej poškriabal po hlave a schytil ho do ruky tak prudko, že Jamesovi hodilo hlavu dozadu.

„Trochu jemnocitu, Sirius!“zaškriekal a pošúchal si krk.

Sirius s ním vybehol do spálne a položil ho na posteľ. „Ale niekde som tu videl špendlíky...“

„Sklapni,“zahriakol ho James nahnevane.

„Vyzeráš ako Ken. Počul si už o Barbie?“podpichol ho Sirius a premenil svietnik na nepeknú bábiku Barbie. „No, nie je to práve to najkrajšie, ale snažil som sa.“

„Vypadni s tým,“bránil sa James, keď ju Sirius posadil k nemu na posteľ. „Neviem, kto je Barbie, ale ak je takáto hnusná, zostanem pri Evansovej.“

„Urobil by som ju lepšiu, ale bojím sa... Paroháč! Ou.. oh. Tebe sa musel zmenšiť...“

„SKLAPNI, Tichošľap!“zvreskol James, nasrdene sa postavil, odkopol Barbie z postele a skočil do diery medzi vankúšom a prikrývkou. „Nemám na teba náladu!“

Sirius sa osprchoval a zaliezol pod perinu, stále sa smejúc na Jamesovi. Remus s Petrom zaľahli tiež. James sa vyzliekol, keďže nemal také maličké pyžamo a zaryl sa do obliečky.

 

„Smola, Paroháč,“pokrčil plecami Sirius a prehodil si tašku cez plece. „Nebudem ťa vláčiť po celej škole.“

„Ale Evansová tam určite bude!“mračil sa James.

„Pozri, ak by si sa chcel odreagovať, tá Barbie je stále pod posteľou...“Sirius sa rozosmial a vybehol z izby nasledovaný Petrom.

„Nie,“odpovedal Remus na Jamesovu nevyslovenú otázku. „Sorry, ale nie.“

„A! Lily tam tiež nebude, stav sa, že sa stretnete v klubovni,“povedal vo dverách a odišiel.

„Dúfam, Námesačník,“povedal James a skĺzol sa z postele. Ešte včera zistil, že prútik v zmenšenom stave nefunguje. Odpratal sa na WC, ktoré bolo privysoko a tak sa vyvenčil v do odtoku v kúte. Počkal, kým začne prvá hodina a vyšiel z izby. Barbie šúľal pred sebou- síce nemala peknú tvár, ale šaty mala nádherné. Zoskákal po schodoch- nikdy si nemyslel, že je ich tak veľa!- a v klubovni zistil, že Lily skutočne nie je na vyučovaní.

„Bré ráno, Evansová,“zazubil sa natešene, keď ju videl pochodovať cez celú klubovňu k ohňu.

„Ty sa ku mne ani nepribližuj, Potter!“ukázala na neho zlostne prstom. „To kvôli tebe som v tejto brinde!“

„Sirius ti posiela šaty, keď pôjdeme na rande,“povedal a ukázal na princeznovské šaty.

„No to určite. Fakt si myslíš, že by som sa navliekla do tohto?! Keby si bol baba, obliekol by si si to?“spýtala sa znechutene.

„No, keby som bol s ksichtom tej Barbie- tak ju nazval Sirius, nie ja- tak aj hej,“prikývol James. „Je to na nej jediné pekné.“

„Prečo potom tie šaty núkaš mne, Potter?“nasadila Lily výraz: čokoľvek povieš, viem, že si to myslel tak, ako som to práve pochopila, takže sa nesnaž ma klamať!

James si našuchoril vlasy a hodil rukou. „Kop na to, je to trápne.“

„To teda je trápne!“prikývla a uvoľnila črty tváre. „Neviem ako ty, ale ja odchádzam za riaditeľom. Nemienim zostať takto naveky.“

„Za riaditeľom?“strhol sa James. Za riaditeľom nemôžu ísť, zúril by. Zistil by, že Sirius potiahol tú vec z jeho pracovne! Musí jej v tom zabrániť! „Em, dobre, idem s tebou.“

Lily si nadurdene povzdychla, no James videl, že je rada. Nemusí jeho pracovňu hľadať sama v tomto zmenšenom rozpoložení, keď jej všetko pripadá také veľké a neznáme.

„Nestoj tam ako tluk, Potter, a poď mi pomôcť!“prebral ho Lilyn hlas od portrétového otvoru.

Spolu začali tlačiť portrétový otvor, aby sa preklopil, ale ich sila nestačila.

„Takto to nepôjde,“zafučal James.

„Rozmýšľaj, čo urobíme?“nešťastne sa spýtala Lily a zalapala po dychu. „Nehýb sa, Potter, lebo to bude zlé.“

„Čo je?“spýtal sa ledva pohybujúc perami a snažil sa ani nepohnúľ ani brvou. Ako na potvoru ho začal každý kúsok tela štekliť a svrbieť, takže dostal neodolateľnú chuť poškriabať sa.

„Mačka. Stojí priamo za tebou,“zašepkala Lily.

James pomaly pootočil hlavu a ocitol sa pred veľkými žltými očami čiernej mačky. „Dobrý kocúrik.“zaškeril sa, no mačke sa to nepáčilo a zahnala sa na neho labou.

James spadol a odkotúľal.

Lily zatajila dych, keď mačka vyrazila za ním. James sa však rýchlo spamätal a rozbehol sa okolo veľkého kresla.

„Evansová! Otor ten východ! Rýchlo! Vymysli niečo!“kričal za behu a zbrzdil, keď ho mačka preskočila a vycerila na neho zuby. James sa prešmykol popod kreslo a vypálil k ohnisku. Mačka však bola opäť rýchlejšia a odrezala mu cestu.

„Uhni, Evansová!“zreval a rozbehol sa rýchlejšie ako predtým.

Lily sa uhla od otvoru, ktorý sa neúspešne pokúšala otvoriť a James bežal na jej miesto.

„Tak, poď, mačička. Zober si chutného Jamesa,“pobádal ju a vyskakoval na mieste najvyššie ako vedel.

Mačka sa rozbehla a skočila na neho- portrétový otvor sa preklopil a Lily vybehla von. James sa už šikovne schoval za podstavec brnenia, zatiaľ čo mačka sa spamätávala z otrasu. Lily skočila k Jamesovi a počkali, kým sa dezorientovaná mačka vráti cez portrétový otvor do klubovne.

„Som dobrý, čo, Evansová?“uškrnul sa, keď sa otvor stratil za obrazom.

„Si chvastúň. A behať viem aj ja,“odbila ho namosúrene a vykročila chodbou.

„Ale nie tak rýchlo!“namietol, keď ju dohonil.

„Keby mi šlo o krk, tak aj rýchlejšie. Nie si ničím výnimočný, Potter, chápeš?“osopila sa na neho nahnevane. „Prestaň sa už chvastať každou blbosťou!“

„Ja sa nechavastám!“

„Ale áno! Naparuješ sa ako náduvka! Ešte trochu a praskneš!“

„Fajn, tak dobre, slečna Úžasná! Aj ja ti niečo poviem,“zastrájal sa James urazene. „Keby si si videla ďalej od nosa a uznala, že som v niečom skutočne dobrý, ani zďaleka by som sa nemusel „chvastať každou blbosťou“!“

Lily zastala a dala si ruky v bok. „Tak ty sa to snažíš zhodiť na moju nevšímavosť, Potter? Nemysli si, že ti na to skočím! Bol by si rovnaký idiot aj keby si za mnou stále nebehal!“

„Nič na teba nezhadzujem, za všetko si môžeš sama! Ja ťa mám rád a ty to odmietaš prijať. Preto sme teraz takíto a to je fakt!“rozohnil sa James.

„Sme malí preto, že si sa hral s tou kravinou!“

„A ty si myslíš, že by nás to zmenšilo, keby sme sa nehádali?!“

Lily neodvetila, len hodila hlavou a hrdo vykročila po chodbe. James zaťal zuby a dupotajúc šiel za ňou.

„Do druhej strany,“zavčal, keď Lily zle odbočila.

„Nekomanduj ma, viem kam mám ísť, Potter!“odula sa a vykročila správnym smerom. „Len si to overujem.“

„Len si to overujem,“zaškľabil sa James a zašrípal zubami. „Zmysel pre orientáciu nulový, však, Evansová? Do druhej strany!“

„Ja viem, Potter!!“

„Nevieš, tak sa nevystatuj, Evansová. A že ja sa naparujem!“vrčal a predbehol ju. „Pekne, schody.“

Uškrnul sa James a zastal. Teraz už aj on túžil nájsť riaditeľa. Bol ochotný urobiť čokoľvek, aby sa už s Lily nehádali. Vyškriabal sa na prvý schod (James bol vyšší a mal silnejšie ruky) a naklonil sa, aby jej pomohol.

„Ja... sama...“odmietla Lily vyskakujúc na mieste.

„No tak, Evansová, chcem tam dôsť ešte dnes!“povedala schmatol ju za ruku. Potom jej pomáhal hore tak, že ju nadvihoval.

„Máme šťastie, že na tomto schodisku nie je falošný schod,“skonštatoval James, keď sa dostali až hore.

„Ale tých pravých tu je viac ako je zdravé,“usmiala sa Lily a zastala. „Tak, kade, teraz?“

Ukázal doľava a obaja vykročili. James šiel priamo, dívajúc sa rovno za nosom. Vlastne sa snažil nevšímať si Lily, ktorá ho poočku s úsmevom sledovala.

„Čo je?“spýtal sa napokon a v duchu sa pripravoval na hádku.

„Ja len, že si ma neupozornil na to, ako šikovne si ma vydvihoval na schody,“odvetila.

„A mal by som?“

„No, zvyčajne to robíš, tak prečo... ?“

„Nechcem sa s tebou hádať. Preto,“odvetil.

Lily šla chvíľu mlčky a dívala sa na všetky strany okrem svojho pravoboku, pretože tam bol James.

„Veď ani ja sa nechcem,“vysúkala zo seba napokon a usmiala sa a podala mu ruku. „Mier?“

„Prednes,“prikývol a jemne jej zovrel ruku v mocnej dlani.

„Ale to čo som povedala nevezmem späť,“dodala vážne, no keď sa na ňu pozrel, videl, že sa šibalsky usmieva.

„Ani ja, Evansová,“vrátil jej to a obaja sa rozosmiali.

„V podstate...“začala Lily, no zháčila sa.

„Čo? Dopovedz to,“pobádal ju James a v duchu si prehral cestu k pracovni.

„Ale nič, zabudni,“mávla rukou Lily a trochu sa zachmúrila.

James si povedal, že sa nebude vypytovať, aby sa nezačali hádať a ukázal jej do ktorej strany má zabočiť. Cesta trvala dlhšie ako keď šli normálne. Mali malé nohy a chodby sa zdali oveľa dlhšie.

„Vlastne ťa obdivujem, Potter,“vyhŕkla Lily až sa James zastavil.

„Asi ma ten úder od mačky trochu...“

„Nie, počul si dobre,“pokrútila hlavou. „Čudujem sa, že si ma po taľkých odmietnutiach nehodil za hlavu. Prečo si si nenašiel nejakú krásnu blondíku s nebeskými očami, ktorá sa ti hodí k nohám len čo na ňu pozrieš?“

„Lebo o takú nestojím,“mykol plecom a pokračoval v ceste. „Mám radšej nedobytné červenovlásky so zelenými očami.“

„Oh,“usmiala sa Lily.

„Ale aj ty si dobrá, že si to vydržala,“podotkol a keď videl jej nechápavý pohľad. „Že ťa neunavilo stále ma odmietať.“

Lily sa rozosmiala.

„Ale niektoré tie odmietnutia boli duchaplné,“uznal ešte James. „Evansová, za teba by som strčil ruku do ohňa. - A nechceš tam skočit rovno celý?“

Lily sa rozosmiala ešte viac. V jeho podaní to znelo tak zábavne- akoby jej opisoval nejakú hru dvoch malých detí.

„Áno, pri tebe mi vždy napadlo niečo... zaujímavé,“usmiala sa, keď sa dosmiala.

James zastal a pozrel na kamennú obludu. „A sme tu.“

„Ako sa dostaneme dnu?“spýtala sa Lily zvedavo.

„Treba vedieť heslo,“odvetil a premeral si obludu. „zvyčajne to je najký druh sladkostí, ale už bol aj stromostrážca.“

„Ty sa nejak vyznáš,“uškrnula sa a začala hádať: „Pepermintove cukríky. Citrónové lízatko. Ohnivý pelendrek?“

„To môžeme hádať donekonečna,“zastavil ju James. „Predstav si, žeby sme tu spolu stáli... strašne dlho!“

Pozreli na seba a naraz vyhŕkli: „Čokoládová žabka?“

„My sa podobáme viac ako som predpoklada,“podotkol James a na jeho prekvapenie Lily nenamietala. Teda aspoň nie tak prudko ako čakal.

„Ale zároveň aj veľmi odlišní,“dodala len a pristúpila bližšie.

„Ešte krok a asi ťa budem musieť pobozkať,“zastavil ju James vystretou rukou. „Tak sa nehýb, lebo bude hádka.“

Lily sa tajomne usmiala a pristúpila o krok k nemu. „Nebude hádka.“

James ju chytil za driek a prisunul k sebe. „Lily?“

„Pššt! Povieš mi to niekedy inokedy, dobre?“

Lily sa postavila na špičky a pobozkala ho.

„Už viem,“zašepkal, keď s tým prestala.

„Čo?“

„Viem prečo si ma nikdy nechcela pobozkať,“uškrnul sa a Lily sa zatvárila urazene. „Lebo by som sa rozplynul na mieste.“

Sklonil sa a začali sa bozkávať ešte láskyplnejšie.

Z tried sa vyhrnuli študenti a ponáhľali sa po chodbách na ďaľšie hodiny, no ich pohľady pútala veľká jasnomodrá guľa uprostred chodby. Zastavovali a ukazovali si na ňu. Mladí študenti sa vystrašene posúvali  popri stenách, čo najďalej od záhadného predmetu.

Vtom sa guľa zozpadla akoby bola zo skla a drobné úlomky dopadli na podlahu, kde sa vyparili(teda vlastne sublimovali). Na jej mieste stáli Lily a James v tesnom obajtí a previnilo sa usmievali.

„A sme odhalení,“zašepkal jej James do vlasov.

„Mala som to na jazyku,“odvetila, keď sa kamenná obluda pohla a zjavil sa riaditeľ.

„Dobrý deň,“usmial sa na nich. „Predstavte si, dnes ráno mi prišlo poštou niečo o čom som si myslel, že je v bezpečí mojej pracovne.“

„Zujímavá príhoda, pán profesor,“uškrnul sa James. „Kto vám to mohol tak nepozorovane zobrať?“

„To zostane záhadou,“žmurkol Dumbledore a pokojne odkráčal chodbou.

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Nádhera nemám slov

(Martnka (fantasydreamworld.blog.cz), 12. 9. 2013 18:58)

Lilly, píšeš opravdu nádherně (a to neříkám ani nepíšu každému) a tahle povídka mě úplně dostala, celou dobu čtení jsem si říkala, že bych se nezlobila, kdyby z toho byla kapitolovka. Vážně moc pěkné, klaním se před tebou.

aaach

(Layla Lina L., 18. 4. 2012 15:21)

aaaach pri tých tvojich poviedkách sa vždy perfektne zasmejem! :D najlepšie je vždy Lilini odmietanie Jamesa:DD

Jééj!

(Mia, 17. 7. 2011 17:32)

Lilly je to nááádhera!

:)

(Simc, 10. 5. 2011 10:29)

Toto zaradujem na zoznam naj poviedok!! :) Bolo to vazne skvelee!!!:) Fakt super!!:)

kráásne :)

(mia, 27. 2. 2011 21:09)

dik

(Lilly, 22. 8. 2009 11:02)

ďakujem, dievčatá :) ste mooooc zlaté

jeeeeeejo :)

(Fairy, 21. 8. 2009 22:20)

toto je krásneee, Lilly :) <3

...

(Merope Gaunt, 20. 8. 2009 11:25)

dlhá poviedka, ale o to krajšia

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA