Jdi na obsah Jdi na menu
 


Jim a James

1. 11. 2009

Šikmá ulička bola plná čarodejníkov. Starší čarodejníci sa ostržito obzerali okolo. Miestami ste mohli stretnúť hliadky aurorov, nenápadne zamaskovaných, alebo statočne dozerajúcich na poriadok v uličke. Decká nakupujúce veci na Rokfort mali plné ruky tašiek. Tie menšie sa lepili na sklá výkladov a na všetko kričali: „Mami! Aj toto mi kúp!“
V obchode so zázračnými zvermi tomu nebolo inak. „Oci, ten had je úžasný! Kúpiš mi ho?“dobiedzal malý chlapec do usmiateho otca, ktorý sa akosi nevedel rozhodnúť.
„A ja ho NECHCEM!“kričalo asi trinásť- štrnásť ročné dievča na rodičov, ktorí jej stoj čo stoj chceli kúpiť potkana. „Nie! Nie, a NIE!“
Pri klietkach s mačkami to bolo o niečo kľudnejšie.
„A čo tento kocúr?“navrhla Carol a ukázala na veľkého sivého kocúra s dlhou srsťou.
„Nie,“pokrútila Lily hlavou a prechádzala sa ďalej po Zázračnom zverinci. „Chcem úplne malé mača. Ako toto.“
Lily zastala pri klietke s malým čierno-hnedým strapatým mačiatkom. „Tento krpček sa mi páči.“
„Môžte nám ho vytiahnuť, pane?“rýchlo sa spýtala Carol unavená od nakupovania mačiek. Majiteľ zverinca pribehol ku klietke a vytiahol kocúrika.
„Bude za trinásť galeónov, slečna. A upozorňujem, že reaguje len na meno Jim, dala mu ho predchádzajúca majiteľka,“uškrnul sa predavač a pľasol kocúrika na pult. „Takže?“
Lily vyzerala, že bojuje sama so sebou. Jim. Jim? JIM?!
„Berieme ho,“rázne zakročila Carol a schmala Lilinu peňaženku. Jim sa natiahol na pulte, vyvalil na ne veľké žlté oči a prenikavo zamraučal.

„Jim? Kde trčíš, ty sprosté zviera?“Lily sa hodila na štyri a snažila sa nájsť kocúra, ktorý sa zošmykol pod sedadlo v kupé Rokfortského expresu a akosi sa mu nechcelo vyliesť von.
„Myslím, že už ide,“uškrnul sa Carol a dvere sa vzápätí rozleteli.
James zapískal a Lily sa rýchlo narovnala.
„Mohla si zostať v predošlej polohe, Evansová,“zaškeril sa a aký bol dlhý sa natiahol na jej sedadlo.
„Tam som sedela ja,“skonštatovala Lily. „Ale už ma tam neuvidíš...“
„Lily sa práve po tebe zháňala,“podpichla ich Carol.
„Chýbal som ti?“James sa zaškeril ešte viac. Lily sa to zdalo už anatomicky nemožné, ale jemu to zrejme problémy nerobilo.
„Asi ako pupák na brade,“odsekla a zanovito si prekrížila ruky na hrudi.
„Stále tá isté Evansová,“vzdychol a sadol si. „Dúfal som, že ťa cez leto niekto uzemní. Moment...“pohľadom prebehol po z jej trička na jej tvár. „Ty si prefektka! Najvyšší stupeň šprtstva!“
„Strč sa, Potter! Keby sa menoval aj najväčší magor, určite dostaneš odznak.“
„Čaute, baby! Ako ste nám opekneli...“ strčil dnu hlavu Sirius Black a skontroloval obsah ich výstrihov. „Idem dopredu vlaku po Remusa. S hliadkovaním na chodbách to trochu preháňa...“
„Idem s tebou,“vstal Jamesa a našuchoril si vlasy. „Čoskoro sa uvidíme, Evansová.“
„Zbohom!“zavolala za ním a zatresla dvere kupé.
„Akoby som tu ani nebola.“ Poznamenala Carol, ale nevyzerala nespokojne. „Sirius je rok čo rok krajší.“
„A Potter blbší,“Lily sa opäť spustila k zemi. „Vylez, Jim, ty trasorítka.“

Aj keď sa osadenstvo Rokfortu s chuťou vrhlo do nového školského roka, city medzi Jamesom a Lily sa nezmenili.
„Hej, Evansová!“zakričal James vždy, keď ju stretol na chodbe a nevedomí prváčikovia sa častokrát zľakli jeho, teraz už mužného hlasu. „Pôjdeš so mnou na rande?“
„Nie!“zvreskla Lily naspäť k nemu a inak mu nevenovala ani letmý pohľad.
Aj prváčikovia si čoskoro zvykli na ich hádky a už sa nestrhávali pri každom „Hej!“.
„O-trav-ný,“slabikovala Lily, snažiac sa naposledy si prečítať novú látku z Dejín mágie, aby nestratila prehľad.
„Ú-žas-ný,“odporovala Carole. „Keby mňa niekto takto obháňal!“
„Ty by si ho zabila už pri treťom pozvaní. Nemáš zamak trpezlivosti,“zavrtela Lily hlavou a nahnevane fľokla na Jamesa baviaceho sa s ostatnými v kreslách neďaleko. Zrejme sa rozprávali o metlobale, lebo James rozhadzoval rukami ako chobotnica a mal na tvári ten výraz absolútnej posadnutosti ako vždy, keď sa reč zvrtla na tento čarodejnícky šport. „Bodaj by som ju tiež nemala.“
„Tak ja si idem napísať tú tranfiguráciu,“usúdila Carol, keď zistila koľko je hodín a odišla.
„Hej, Evansová!“zaškeril sa James. „V sobotu hráme prvý zápas, prídeš sa pozrieť?“
„Chodievam na zápasy a vieš, že si želám aby sme vyhrali, Potter, ale s tebou to nemá nič spoločné,“uistila ho a nahnevane prevrátila stránku knihy.
„Jasné, metlobal sa ma netýka,“ironicky podotkol James a mnohí sa zasmiali. James bol priam synonymom metlobalu.
„Ide o Školský pohár,“zdôvodnila. S Metlobalovým pohárom majú Školský takmer istý. Takmer. Hoci metlobal vyhrali už štyrikrát po sebe, teda odkedy prišiel James do družstva, školský pohár nebol ich už dva roky. „Ten sme nedostali len vďaka tebe, Potter, a tvojim primitívnym priateľom.“
„Mám ťa rád, Evansová, ale mojich priateľov urážať nebudeš,“povedal James bez zvyčajnej hravosti a veselosti. „Vážne by som sa nechcel s tebou pohádať, tak buď ticho.“
„Akoby sme sa doteraz pokojne rozprávali,“zaironizovala aj Lily, ale bola šťastná, že jej dal pokoj a mohla sa sústrediť na dejiny.
K jej nohám sa však priplietol Jim. Kocúr, ktorého si kúpila v Šikmej uličke a doposiaľ k nemu nezahorela láskou. Brala ho skôr ako príťaž, pretože si musela dávalť pozor, aby nevyslovila jeho meno pred Jamesom. Zase by si namýšľal! A nevyše bol kocúr takisto otravný ako James. Vždy keď ju videl, bol ako drak, ktorému po odťatí hlavy narastú tri ďaľšie.
„Mňau!“aj teraz jej vyskočil na kolená a snažil sa vytlačiť jej knihu z ruky.
„Teraz nie, nemám na teba čas,“jemne ho odtisla Lily, ale kocúr si nedal povedať a stále jej zacláňal výhľad na knihu. „Bež preč...“ Položila ho na zem a skrčila nohy, aby na ňu nemohol vyliesť. Keby na nej len sedel... ale on si vyžadoval úplnú pozornosť.
„Mňaaau!“vrčal Jim pri kresle a Liline nervy sa dostávali ku koncu. „Sklapni, Jim!“
Kocúr zaprskal a skočil pod stôl.
„Em... V pohode, Evansová?“pozrel na ňu James prekvapene a zamrzol v pozícii akoby práve chytal ohnivú strelu.
„Len sa snažím učiť,“povedala a opäť strčila nos do knihy.
„Povedala Jim?“potichu sa spýtal James Siriusa. „Asi je vážne prepracovaná. Však, Evansová?“ Posledné slová zakričal.
„Tu sa nedá učiť,“Lily vstala, prebodla pohľadom Jamesa aj Jima pod stolom a odišla za Carol.
„Jim...“zopakoval ešte James a pokračoval v chytaní imaginárnej ohnivej strely.

Bola studená nedeľa, za oknami hradu sa preháňal silný severák a trieskal okennými parapetami. Osadenstvo Rokfortu sa však nezdržiavalo v hrade. Naopak. V húfoch sa tlačili k východu a netrpezlivo čakali, kým školník Filch skontroluje všetky priepustky.
Tretiaci boli najnetrpezlivejší. Poskakovali na mieste, vrteli sa a nervózne žmolili v rukách potvrdenky.
„Nabok, decká, nebudeme predsa stáť v rade,“odsúval ich Sirius z cesty a s nanajvýš povýšeneckým výrazom strčil Filchovi do rúk potvrdenie a prešiel okolo.
„Potter, ak to urobíš tak ako Black, strhnem tvojej fakulte desať bodov!“ozvala sa Lily, ktorú Sirius pred chvíľou dosť nešetrne odstrčil, z davu pred dverami.
James zastal a zaškeril sa na ňu. „Len do toho, ak máš dôvod. Stretneme sa v Rokville.“ Kývol jej a podal školníkovi papier.
„Strhávam Chrabromilu desať bodov, Potter!“zakričala Lily a dav Chrabromilčanov na ňu začal syčať a pŕskať, zatiaľ čo Slizolinčania tlieskali a trúsili poznámky ako: „Ďakujeme, Evansová... Vidno, že má Snapa radšej ako Pottera...“
„Radšej si švihnime,“posunula ju Carol ku vchodu.
Kým sa dostali do dediny poriadne ich prefúkalo zo všetkých strán. Tváre mali červené, z očí im tiekli slzy od štipľavého vetra a boli rady, že sa nerozprávajú, pretože len čo otvorili ústa začali ich nepríjemne škriabať hrdlá.
„Hrozný nečas,“skonštatovala Lily, keď donečne vošli do Medových labiek. „Chcelo by to ďatelinové pivo.“
„K trom metlám pôjdeme potom, vravela som ti, že potrebujem niečo pre sestru, na narodeniny...“Carole sa už prechádzala pomedzi pulty kopcovito naložené najrôznejšími dobrotami a čarodejníckimi maškrtami. „Vezmem jej čokoládové žabky. Zbiera kartičky... a fazuľky? Nie, tie sú nechutné...“chvíľu váhala nad karamelovými mincami, a potom jej padlo do oka niečo iné. „Aha, Lily, mäsové tyčinky na stratu hlasu, to by si mohla kúpiť Jimovi, bol by chvíľu ticho!“
„To by sa hodilo, asi ich zopár vezmem, nedá sa to s ním vydržať,“potešila sa Lily a pri spomienke na kocúra vreštiaceho pri každej príležitosti si unavene vzdychla.
„Počul si to, James, nejedz nič, čo ti podá Evansová,“zaškeril sa Sirius za ich chrbtami a zopakoval Jamesovi, čo hovorili.
„Taký úpadok, Evansová...“pokrútil James hlavou a pozrel sa okolo. „Niečo pre teba tu nepredávajú? Niečo ako...“
„Ani sa nesnaž niečo vymyslieť, Potter, lebo kým tvoj mozog niečo vyprodukuje, nebudem viac musieť nič jesť,“zavrčala Lily.
„Aaa, tak ty si najnovšie aj vtipná,“zaškľabil sa James. „Tak to je o dôvod viac prečo ťa dostanem, Evansová. To sa mi páči.“
Lily len niečo zavrčala, naložila do sáčku rýchlo pár Mäsových tyčiniek – „Ja to fakt nezjem! Nenamáhaj sa!“ – a rýchlo sa presunula k pokladni. Keby nemali kurz premiestňovania až v šiestom ročníku, James by odprisahal, že z obchodu nevyšla, ale odmiestnila sa.

Keď už zima rozprestrela svoje krídla nad krajinou a zasypala ju bielym páperím, Lily sa prechádzala po izbe a snažila sa naučiť rozdelenie elixírov a ich účinky v spojení s netradičnými prísadami.
„... Odvary, ktorých základ tvorí Artemisia absinthium sú v spojení s Hypericum perforatum málo prudké jedy, naopak, tie ktorých základom sú Cichorium intybus alebo Symphytum officinale po pridaní Hypericum perforatum vytvárajú...“
„Nechcem ťa rušiť, ale nechýba ti kocúr?“vbehla do izby Carol červená v tvári a oprašúca sa od snehu.
„Ani náhodou, som rada, že je chvíľu ticho. Tie tyčinky dlho nevydržali,“netrpezlivo odvetila Lily. „Prepáč, ale toto máme vedieť na zajtra a ja to stále neviem.“
„Ja som to ešte ani nevidela. Určite ťa to nebude skúšať, vie, že všetko vieš,“usmiala sa Carol a odmotala si šál. „Ja len, že Jim visí na strome pri bráne a nevie ako sa dostať dolu, tak škrečí na celé kolo.“
Lily zabuchla knihu a hodila ju na posteľ. „Sú s ním len samé problémy,“skonštatovala obliekajúc si kabát. „No prosím, keď ho dám odtiaľ dolu, roztrhem ho,“Lily si prezerala zvyšky svojho šálu, ktorý sa zjavne stal Jimovou obeťou.
„Požičaj si môj,“hodila jej Carol svoj šál, no Lily to premočené niečo radšej zavesila nad posteľ, nech sa to usuší a vybehla von bez šálu.
Pri chôdzi od zlosti len tak dupala a nepočula, že sa niekto rúti oproti nej.
„Kam ideš, Evansová,“zabrzdil James. „Metlobalový tréning už skončil. Ak si ma chcela potajme sledovať...“ Škľabil sa od ucha k uchu, v jednej ruke zvieral metlu a v druhej si pohadzoval ohnivú strelu.
„Pokračuj radšej v ceste, Potter,“odvetila, ani nezastala. James šiel za ňou. „Mal si pokračovať, nie zmeniť smer jazdy.“
„Pýtal som sa, kam sa tak ponáhľaš,“zopakoval. „Vonku je dosť chladno, a bez šálu tam dlho nevydržíš.“
„Niekto ma tam volal,“povedala Lily a páčilo sa jej ako zvedavo na ňu James pozrel.
„Kto?“
„To je moja osobná vec,“naťahovala ho.
„Kto ťa tam čaká, Evansová? Som veľmi zvedavý komu si dala prednosť predo mnou,“domŕzal ďalej.
„Je to niekto, kto so mnou trávi každú voľnú chvíľu. Nenaparuje sa a nehrá metlobal.“
„Takže ho nepoznám?“
„Videl si ho, ale nezapamätal si si ho, nie je ničím výnimočný.“
„Ale ja som pri tebe nikoho takého nevidel. Prečo mi nepoveš kto to je? Vážne mu nič neurobím.“
Lily sa zasmiala. „Volá sa Jim.“
„Jim? Ty chodíš s nejakým Jamesom, ktorý s tebou trávi kažkú voľnú chvíľu, nehrá metlobal a nenaparuje sa, Evansová, toto si mi urobila naschvál.“
„Ani ma nenapadlo,“pokrútila hlavou, keď už vychádzali von z hradu. „Ja som ho vlastne ani nechcela, kvôli tomu hlúpemu menu.“
„A ako ťa potom presvečil?“spýtal sa James a obaja sa schúlili do kabátov, pretože vonku bola vážne hrozná zima.
„Carol mi ho nanútila.“
James zastal a započúval sa. „Nepočuješ to?“
„Ale áno,“prikýval a pokračovala v ceste. „Vráť sa do hradu, nemôžeš predsa ísť so mnou a s Jimom na rande.“
„Nie, chcem ho vidieť,“neodbytne ju prenasledoval James. „Ale tá mačka hrozne škrečí. Nevidíš ju? Asi niekde zapadla.“
„Nezapadla. Je na strome,“opravila ho Lily a ukázala na strom pár metrov od nich.
„No iste, idem po ňu,“James vysadol na metlu a o chvíľu bol dole aj s mačkou. „Aká podarená,“uškrnul sa.
Lily si vzdychla a vzala mu Jima z rúk. „Dikes, Potter. A teraz nás nechaj samých máme intímnu chvíľku.“
James sa zarazil. „Toto je tvoja mačka?“
„Obávam sa, že áno,“pritakala Lily a vykročila späť ku hradu.
„TOTO je Jim?“James žiaril.
„Hej. Veď hovorím, že je to sprosté meno.“ Lily si rozopla kabát, keď prešli cez vstupnú halu a ponáhľali sa hore schodmi. „Je to hrozné zviera. Stále otravuje. To máte spoločné.“
„Nechceme sa ťa vzdať...“podotkol James a sledoval, ako balí trasúceho sa kocúrika do svojho kabátu. „Niečo by som prihodil, ale som viac mokrý ako on, veľmi by som mu nepomohol.“
Jim sa schúlil do klbka a slabučko zamraučal.
„Je celý studený,“zašepkala Lily a pevnešie ho zovrela v náručí. „A ja som ho vyhodila z izby kvôli hlúpym elixírom.“
„Bude fit,“upokojoval ju James a neúspešne sa pokúsil vziať si kocúra na ruky. Lily ho pučila, až mu takmer vyliezali oči. „Len ho nerozpuč.“
Lily trhane vzdychla a ponáhľala sa do chrabromilskej veže. Jim dostal čestné miesto pri ohni, kde unavene zaspal.
„A teraz, keď si sa zamilovala do Jima, berieš aj Jamesa?“spýtala sa Carol, ktorá jej tam doniesla knihu z elixírov.
„Ani nápad. Majú len rovnaké meno, nič viac,“otvorila knihu a letmo mrkla smerom k Jamesovi, ktorý si sušil zvlášť každú vetvičku na metle.
„Pred pár dňami si tvrdila, že sa na teba dohodli, že je to určite Potter v zvieracej podobe, dokonca si raz zo sna vykrikovala, že je animág a mení sa na Jima...“uškŕňala sa Carol.
„Potter?“zvýšila Lily hlas. „Si animág?“
James sa strhol a metla mu takmer vypadla z rúk. „Čo?!“
„Vidíš to, kto s takým obmedzeným mozgom by mohol niečo také zvládnuť? Ako mi to mohlo niekedy napadnúť?“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:D

(Martnka, 24. 9. 2013 21:19)

Ještě že u toho závěru nebyl Remus, jak ho poznám, dostal by infarkt :D

Jeeeee

(Nemenovaná blcha menom Vika, 24. 5. 2011 16:50)

túto jednorázovku mám úplne najradšej!!!§§ Ako hovorí moja kamoška je proste SEXI!!!!!!!!!! velice pěknáááá!!!!!

Re: Jeeeee

(Lilly, 23. 7. 2011 9:47)

ďakujem a tebe, ak kamarátke :)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA