Dievča ako obrázok (...len pribiť na stenu.)
Veľké rokfortské jazero už dávno pokrývala vrstva ľadu, vysoké kopce sa zaodeli do páperia snehu a sviece v hrade blikotali takmer celý deň, pretože ťažké mračná neprepúšťali na zem ani za náprstok svetla.
„Ako je len tma, do večera príde určite poriadna metelica,“ usúdila Mary a akoby na potvrdenie svojich slov si prehodila cez bacuľaté plecia šál.
Lily ležala na posteli a práve písala list k Vianociam svojim rodičom. Na Marine slová síce súhlasne zahmkala, no v duchu by ju najradšej požiadala, nech si nájde inú zábavu. Hoci sa na Vianoce v škole tešila, teraz pomaly ľutovala, že nešla domov. Ani chvíľku nemala pre seba. Keď sa na ňu nelepila Mary, bol jej za pätami Potter a ak si aj on urobil pauzu, zaručene sa našiel niekto, kto sa s ňou veľmi zanietene zhováral o zbytočnostiach. Paradoxom bolo, že síce tu zostala kvôli Sue, ktorá ju priam uprosila, teraz sa s ňou takmer nevídala. Sue si našla nového priateľa v najpríhodnejšej chvíli aby sa mohla zabávať celé vianočné prázdniny.
„Píšeš domov?“ spýtala sa Mary. Nikdy toho veľa nenahovorila a jej poznámky boli málokedy trefné, či duchaplné. Zväčša len opisovala veci, činnosti a javy, ktoré sa práve vyskytli v jej bezprostrednej blízkosti a zaobišli by sa aj bez jej komentárov. Lily často rozčuľovalo, keď len sedela na posteli a pozorovala ju pri nejakej činnosti, bolo by jej milšie, keby bola rozprávala... o hocičom, len aby zahnala ten pocit, že ju prišla špehovať.
Keď bol list dokončený a ochránený niekoľkými šikovnými kúzlami proti znehodnoteniu pergamenu, či jeho obsahu, priviazala ho o nohu domácej sove a vypustila ju do tej tmy. Z otvoreného okna sa dnu natiahol chlad ako ťahavá rozpínavá cukrová vata. Lepil sa na prsty a odmietal sa vzdialiť od vašich rúk, nech ste robili čokoľvek.
„Vonku je vážne poriadny mráz. Myslíš, že sa už korčuľuje na jazere?“ pokúsila sa Lily vymyslieť novú a zábavnejšiu činnosť, než sedieť v izbe a pozerať jedna na druhú.
„Neviem, asi hej,“ pokrčila Mary plecia.
„Pôjdem sa pozrieť. Ideš so mnou?“
„Neviem,“ zopakovala Mary, nechala si hlavu klesnúť do dlaní a otrčila spodnú peru ako decko, keď nevie čo od nudy. „Nechce sa mi. Vonku je zima.“
Lily sa chytila príležitosti ako topiaci sa slamky a okamžite si vytiahla zo skrine bundu. Ak Mary zostane v hrade a Potter bude vo Veľkej sieni pomáhať s upevňovaním stromčekov, ako včera svetosvete sľúbil McGonagallovej, bude mať popoludnie len a len pre seba. Môže sa korčuľovať na vzdialenejšom konci jazera, aby ju nevideli ďalší otravní ľudia a do hradu príde len na večeru. S touto novou vyhliadkou sa ponáhľala von. Mary skutočne zostala v hrade, zobrala si knihu a usadila sa k ohňu v takmer prázdnej klubovni a keď Lily prechádzala cez vstupnú halu počula Jamesa kričať niečo na Siriusa, ktorý postával pri učiteľskom stole.
„Pozor!“ zastavil ju hromový hlas, keď sa chystala vyjsť. Vo dverách sa objavil mohutný strom a svojimi dlhými konármi ju pritlačil k stene. „Si celá?“
„Áno,“ odvetila spoza tej záplavy ihličia. „Nerobte si starosti, Hagrid.“
Kolos sa opäť pohol a Hagrid aj so stromom zmizli vo Veľkej sieni. Takže Potter bude mať ďalšiu prácu.
Keď prešla rozbrázdeným snehom k jazeru s nadšením zistila, že je celé popretkávané ryhami korčulí. Navyše sa nablízku nenachádzala žiadna diera ani puklina svedčiace o krehkosti ľadovej škrupiny a tak sa odvážila obuť si korčule. Nestála na nich už dva roky a prvé odrazy boli trochu nesmelé, no postupne nadobudla sebavedomie a začala si to na ľade užívať.
Ešte jedna oblúkovitá otočka ku starej vŕbe a bude čas pomaly sa vrátiť! Trochu spomalila a zamierila k dlhým ovisnutým konárom. Bolo impozantné sledovať ako sa strácali v ľade, pričom vytvárali hustý záves.
Zrazu prudko zastala. Po chrbte jej prebehli zimomriavky nijak nesúvisiace s teplotou pohybujúcou sa pod bodom mrazu.
„Je tu niekto?“ spýtala sa dúfajúc, že to neznelo vystrašene. Podobné zákutia v nej vždy vyvolávali takéto pocity. Akoby ju niekto sledoval.
„Už som počul o ženskej intuícii, ale že to funguje až takto?“ ozval sa spoza konárov hlas a na Lilinu smolu sa zjavil James. „Vybrala si si perfektné miesto na korčuľovanie. Mám to tu veľmi rád. Len škoda, že pri tomto muklovskom športe sa padá tak tvrdo.“
„Potter, ty si... Veď ty si úplný úchyl. Ja sa normálne hanbím prezliekať, keď nikdy neviem, odkiaľ vylezieš. Prestaň s tým!“
Zasmial sa.
„Keby si mal aj ty trochu intuíciu, už by si bežal k hradu,“ vyhrážala sa Lily, zohla sa po trochu snehu a ušúľala tvrdú guľu.
„To by si sa musela najprv trafiť, Evansová,“ doberal si ju James a naozaj, guľa preletel popri ňom a rozbila sa na konároch, z ktorých sa zosypal snehový poprašok. „Dúfam, že si nezničila, čo som ti chcel ukázať. Poď sem.“
James ju zavolal k sebe. „Neboj sa, budem slušný.“
Pousmiala sa a poslušne nakukla medzi konáre. Vytvorila sa tu akási jaskyňa z dreva, snehu a ľadu. Pomedzi vetvy na ľad dopadali modré svetelné kruhy.
„Prečo je to svetlo modré?“
„Prechádza snehom, vidíš?“ James ukázal na husto zasnežené ohnuté prúty.
Pomaly vošli dnu. Ten pohľad bol nádherný... Pre Jamesa. Neodolateľný. Natiahol sa a...
„Potter, povedal si, že budeš slušný!“
James odtiahol ruku. „Veď som. Nič neslušné som nespravil.“
„Netrafila som ťa guľou, ale zaklínadlom som ešte neminula,“ výhražne vytiahla prútik. „Ja si to tu chcem len prezrieť.“
„A ja si chcem prezrieť teba,“ zaškeril sa.
Lily sa uhla pred jeho novým pokusom chytiť ju za ruku a na nezvyčajne hladkom povrchu stratila rovnováhu.
„Pozor!“ James sa s reflexami stíhača vrhol k zemi, keď z jej prútika vystrelili iskry. Počul ako sa zhmotnená energia odráža od ľadu. Drevený prútik ticho cinkol, keď dopadol k jeho hlave. „Si v pohode? Evansová?!“
James sa prechádzal ako lev v klietke. Zúfalo sa chytal za hlavu a vzápätí kopal a búchal do skrine div ju nerozbil.
„Čo vyvádzaš, Paroháč?“ zastavil ho Sirius v momente, keď sa skriňa zapotácala. „Evansová ti dala košom?“
James na neho zazrel, no neodpovedal.
„Ako ťa to môže tak štvať?“ ďalej sa vypytoval Sirius. „Mary sa na ňu práve pýtala, vraj ju od rána nevidela... Vážne si v pohode, Paroháč?“
„Nie,“ povedal James sotva pohybujúc perami. „Nedala mi košom.“
„Tak?“
„Nedostali sme sa k tomu.“
Sirius si v tušení vzrušujúcej príhody pritiahol stoličku a frajersky sa opierajúc o operadlo hltal každé jedno slovo.
„Ona zmizla.“
„Zdúchla ti?“
„Nie. Ona zmizla.“
Sirius sa zasmial. „Nikdy som nerozumel tvojmu zvrátenému zmyslu pre humor, Paroháč, ale toto vyzerá naozaj zaujímavo.“
James schytil vankúš a šmaril ho po kamarátovi. „To nie je vtipné, Sirius! Ja netuším kde je! Netuším...!“
Počkal, kým si Sirius flegmaticky napravil kravatu, ktorá sa po zásahu vankúša zošmykla na zem. Potom pozreli na seba.
„Ako sa to stalo?“ spýtal sa Sirius.
„Nejaké zaklínadlo. Odrazilo sa od ľadu. Keď jej vypadol prútik,“ James vytiahol zo zadného vrecka bledohnedú paličku, aby ju s posvätnou úctou ukázal kamarátovi. „A odvtedy neviem kde je. Nikto ju nevidel, nie je na mape, ani v Núdzovej miestnosti.“
Sirius zapískal, zaujato sa načiahol za Liliným prútikom, no kým ho stihol chytiť, James odtiahol ruku a opatrne si ho zastrčil za opasok.
„Nerob z toho udalosť, James. Stavím sa, že trucuje niekde v lese alebo čo. Ona sa sama vráti. Neopováž sa robiť zo seba blbca a hľadať ju po celom hrade ako stará hysterka.“
James prišiel k oknu, zadíval sa na Zakázaný les, nad ktorým zapadalo slnko, a pokrčil plecia. „Ak tu zajtra nebude, zabijem ťa.“
Na druhý deň sa však Lily neukázala. Hneď ráno za Jamesom prišla Mary ešte v pyžame a pýtala sa, či ju naozaj nevidel.
„V noci neprišla do izby. Celý čas som bola hore,“ uisťovala ho. „Bojím sa o ňu. Včera šla korčuľovať, čo ak sa niečo stalo?“
„Čo už by sa mohlo stať pri korčuľovaní?“ mávol rukou Sirius. „Ona sa objaví, keď si dostatočne užije tam, kde je.“
Mary sa zamračila. „Ak sa doobeda neobjaví, idem za profesorkou McGonagallovou.“ Vyhlásila a odišla späť do dievčenských spální.
„Keby tu bol Remus. Tomu trkvasovi vždy napadne niečo správne,“ zašomral James, keď zostali so Siriusom sami. „Mysli ako Remus. Čo by urobil?“
„Povedal by to McGonagallovej,“ zatváril sa Sirius kyslo. „Včera si ju poriadne napálil s tým stromčekom, neviem, či by si to mal riskovať.“
No James sa nemusel unúvať rozmýšľaním, či to má alebo nemá ísť povedať profesorke McGonagallovej. Mary splnila svoju hrozbu a hneď poobede zašla za vedúcou ich fakulty, aby jej oznámila Lilinu neprítomnosť.
„Potter,“ profesorka McGonagallová zastala na ním, keď sa so Siriusom rozhodli stráviť popoludnie v klubovni pri partičke rachotiacej sedmy. „Viete kde sa nachádza slečna Evansová?“
„Nie, pani profesorka“ pravdivo odpovedal James.
„Ste si tým istý?“
„Prečo by som práve ja mal vedieť kde sa zatúlala?“ ohradil sa James, no profesorkin priamy pohľad mu všetko vysvetlil.
„Ste posledný, kto ju videl,“ pokračovala. „Čo sa stalo? Kam od vás odišla, alebo kde ste ju nechali?“
„Nič. Čo by sa malo stať? Medzi nami nič nie je. Celé je to vytrhnuté z kontextu, máte mylné informácie, pani profesorka,“ obhajoval sa James.
Profesorka McGonagallová sa však len tak ľahko nedala zmiasť. „Poďte so mnou, Potter.“
James s úzkosťou zanechal Siriusa v klubovni a nasledoval profesorku do jej pracovne, kde zostal stáť pred stolom pod jej prísnym pohľadom.
„Slečna Evansová je preč takmer dvadsaťštyri hodín. Nikto ju nevidel, nikto netuší kde je a vy máte čas na hlúpe vtipy, Potter?“ rýchlym gestom rozložila na stole Denného Proroka. „Len tento týždeň zmizli dve osoby, našiel sa mŕtvy ministerský pracovník a temné sily za bránami Rokfortu stále silnejú. Pokiaľ sa zmiznutie slečny Evansovej nevyrieši hneď teraz, obávam sa, že v zajtrajších novinách nájdete jej meno.“
James sa chcel ohradiť, že to určite nie, pretože noviny nečíta, no uvedomil si nevhodnosť tejto poznámky a radšej zostal ticho.
„Takže?“ spýtala sa.
„Ja naozaj neviem kde je Evansová. A bol by som radšej ako ktokoľvek iný, keby sa vrátila, verte tomu, pani profesorka.“
Hoci James neprestajne vyhlasoval, že o Lily nič nevie a v zásade sa tváril, že ho jej zmiznutie ani nijako priveľmi nevzrušuje, vo vnútri horel starosťami. Zavrel sa do izby a celé hodiny meditoval nad jej prútikom v nádeji, že nájde odpoveď ako ju dostať späť. A kým hľadal odpovede, pomoc a nádej na jej záchranu sa blížila v tichosti k nemu.
„Potter? Čo robíš s mojím prútikom?“ ozvalo sa niekde za ním, až vydesene vyskočil. „Ale to je vlastne jedno. Potter, dostaň ma odtiaľto.“
„Ale ja neviem kde si, Evansová,“ povedal rozhliadajúc sa okolo.
„Predsa tu,“ odvetila podráždene. „Behám po celom hrade ako splašené kurča. Neveril by si aké ťažké je orientovať sa tu, keď chodíš v obrazoch. Úplne nedomyslená štruktúra. Ideš rovno chodbou a nájdeš sa niekde na konci bočnej chodby, odkiaľ ťa vyháňa banda ožratých grobiantských mníchov!“
James konečne lokalizoval odkiaľ vychádza jej hlas. Malý obrázok krajinky, ktorý sa so Siriusom už šesť rokov márne snažia odstrániť zo steny dostal nový dekoratívny prvok.
„... A v noci jednoducho nemôžeš ísť nikam. Keď vojdeš niekomu do obrazu, všetci sú nervózni, že chcú spať a aj keď máš šťastie a nikto ťa nezačne naháňať, väčšinu času netušíš kam ideš, pretože po polnoci sa všetky fakle na chodbách zhasínajú! Veril by si tomu?“
„Viem o tom,“ prisvedčil skúmajúc jej kreslenú podobu. „Ako si sa tam dostala?“
„Ja neviem, našla som sa niekde... ani neviem kde to bolo a trvalo mi peknú chvíľku, kým som zistila, že som v obraze. Som obraz, Potter! Chápeš to? Ja netuším ako sa vrátim späť do normálu, ale obrazom nezostanem.“
„Prečo nie? Teraz si taká spratnejšia...“ uškrnul sa.
„Stretla som Sira Cadogana. Neverila by som, že to niekedy poviem, ale on je horší ako ty! Chcem ísť späť do normálu! Ak ma tu nájde, zbláznim sa. A navyše som si pohnevala upíra z obrazu na siedmom, keď som sa tam zatúlala v noci. Dostaň ma odtiaľto,“ žiadala ho naliehavo.
„Lenže ja ťa odtiaľ neviem dostať,“ priznal. „Keby som aspoň vedel ako si sa dostala tam.“
Lily prevrátila oči. „Máš predsa môj prútik. Použi Priori Incantatem. Keď budeš poznať kúzlo, ktorým som sa dostala sem, zájdeš do knižnice - netvár sa tak kyslo - a nájdeš protizaklínadlo. Chápeš?“
„Áno, rozumiem.“
„Tak makaj, Potter...“ povzbudzovala ho celá netrpezlivá.
James urobil všetko tak, ako mu povedala. S jej cennými radami našiel protizaklínadlo pomerne rýchlo a ešte v ten večer sa vrátil do izby, kde ho čakala. Skrytá za malou skalou v pravom rohu obrázku.
„Super, že ideš, zdalo sa mi, že počujem toho upíra. Myslím, že o takomto čase vstáva a...“
„Evansová, buď chvíľku ticho, musím sa sústrediť na zaklínadlo, dobre?“ ešte raz si preštudoval pokyny a namieril na ňu prútik.
„Dúfam, že to nebude bolieť,“ poznamenala Lily a James vyslovil zaklínadlo.
„Funguje to,“ zažiaril James, keď sa pred ním zjavila v plnej nádhere. Usmiala sa a natiahla si ruky nad hlavu.
„Takto to je oveľa lepšie. Daj mi prútik,“ vzala si od Jamesa svoj prútik a zastrčila si ho za opasok. „Fajn. Ďakujem za pomoc.“
James sa uškrnul. „Nečakaj, že ťa to vyjde tak lacno. Úplne si ma využila. Vieš čo bude za to?“
„Vravela som, že Sir Cadogan je horší ako ty? Beriem to späť,“ povedala Lily a zamierila k dverám. „Ešte uvidíme, čo z toho bude.“
Lily sa žiarivo usmiala a vyšla na chodbu. Už dávnejšie mu to chcela odpovedať, ale až teraz sa na to odhodlala. Spokojná sama so sebou a so svojím rozhodnutím vošla do izby.
Mary práve dopísala list a uvažovala, či ho odoslať Evansovcom, alebo má počkať, až dostanú o Lily nejaké informácie, keď do vošla do izby.
„Lily!“ vydýchla si Mary a razom vyhodila list do koša. „Bola si dlho preč. Robili sme si starosti.“
„Ja viem, Mary,“ pousmiala sa Lily. „Ale už som tu.“
„Písala som tvojim rodičom. Dobre, že si sa vrátila, inak by som to poslala,“ opäť skonštatovala Mary. „A mala by si ísť povedať McGonagallovej, že si v poriadku.“
„Hneď pôjdem, len sa prezlečiem,“ sľúbila Lily. S prezliekaním sa však vôbec neponáhľala a dávala si načas aj s umývaním. Keď konečne vyšla z izby, bola celá vysmiata a dúfala, že cestou stretne Jamesa, veď nič iné si ani nemohla želať.
Stretla ho. Stretla ho skôr ako očakávala a okolnosti ju donútili, aby mu vpadla rovno do náručia.
„Evansová,“ rozbehol sa k nej a skôr ako sa stihla spamätať, držal ju v náručí a ťahal bokom od premieľajúceho sa davu v klubovni.
Zdalo sa, že sa všetci zbláznili. Tých pár ľudí, ktorí zostali cez sviatky v Rokforte sa zhromaždilo v klubovni, pobiehali a kričali. Prváčky, natlačené v kresle plakali.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa Lily podvedome držiac Jamesa za tričko.
„Lily, to zaklínadlo fungovalo výborne, ale nezostalo len v rámci izby,“ vysvetľoval James v zhone. „Po celom hrade sa premávanú postavy z obrazov. Tie prváčky mali smolu, takmer ich napadla skupina trollov z gobelínu na piatom.“
Ako na potvrdenie Jamesových slov sa preklopil portrétový vchod a dnu vošla profesorka McGonagallová v spoločnosti... naozaj vedľa nej kráčala Tučnej pani?
„Zachovajte pokoj,“ povedala profesorka zvučným hlasom a v klubovni okamžite nastalo napäté ticho. „Neviem vám vysvetliť čo sa stalo, v každom prípade postavy a bytosti z obrazov sa snažíme dostať späť, kam patria. Keďže jediná prefektka, ktorá tu...“
„Som tu, pani profesorka,“ ozvala sa Lily pohotovo a pristúpila k nej.
Profesorka McGonagallová neskrývala prekvapenie, no jej údiv nad Liliným návratom musel zatiaľ počkať. „Zostanete tu, slečna Evansová, a nikoho nepustíte von ani dnu, rozumeli ste?“
„Áno, ale...“
„Nikoho,“ zopakovala profesorka nekompromisne.
„Pani profesorka,“ ozval sa bledý tretiak stojaci pri okne. Roztraseným prstom ukázal na gobelín visiaci nad kozubom a sťažka preglgol. „Na tom plátne bol chrabromilský lev.“
„Super,“ potešil sa Sirius, za čo si vyslúžil prísny pohľad profesorky McGonagallovej.
„Videl ho niekto?“ spýtala sa, no keď nikto neodpovedal, otočila sa na Tučnú pani. „Ani vy?“
Tučná pani rozhodne pokrútila hlavou. „Odkedy som opustila svoj rám, som príliš rozrušená aby som si všímala také veci.“
Profesorka McGonagallová stiahla obočie a pozrela sa po klubovni. Nikto ani nemukol. „Ak sa tu ten lev objaví, zavolajte ma. Keďže ste ho však nevideli, je pravdepodobné, že opustil vežu a potuluje sa po hrade spolu s ostatnými obrazmi. Idem za profesorom Dumbledorom, aby som mu pomohla s nápravou. Kým sa nevrátim, nikto neopustí klubovňu.“
V tej chvíli sa portrétový otvor preklopil a dnu nazrel neznámy čarodejník nízkeho vzrastu, no s dlhou bradou. „Čo sa to tu deje?“ zaškriekal.
Namiesto odpovede profesorka McGonagallová rázne mával prútikom. „Petrificus totalus! Nesmiete im dať šancu, slečna. Pán Black a Potter vám pomôžu.“ Prišla k znehybnenému mužovi, odtiahla ho na chodbu a zavrela za sebou vchod.
Lily sa obrátila k Jamesovi. „Mali by sme jej to povedať.“
„James, poďme nájsť toho leva,“ domŕzal Sirius s nadšením dieťaťa. „Poďme sa pozrieť na chodbu.“
„Potter, musíme ísť za profesorkou...“ opakovala Lily.
James však pozeral ponad jej plece. „Teraz na to nie je čas, Evansová, obávam sa, že máme spoločnosť, ktorá sa ti nebude páčiť.“
Otočila sa. Portrétový vchod sa opäť otvoril, no tentoraz to nebol neškodný dezorientovaný čarodej, ale mladý muž v plnej zbroji a za sebou vliekol malého tučného koníka, keď v hrkotavom brnení vstupoval dnu.
„Našiel som vás, moja krásna neznáma tajomná dáma a už vás nikdy neopustím!“ zastrájal sa Sir Cadogan.
„Len to nie,“ zhrozene zvolala, namierila na neho prútik a pokúsila sa ho omráčiť, podobne ako profesorka McGonagallová, lenže zaklínadlo sa len odrazilo od jeho lesklého brnenia a rytier pokračoval v ceste za svojou vyvolenou. Lily sa inštinktívne pomkla k Jamesovi, aby ho mohla prípade použiť ako živý štít. „Ťažká voľba, ale asi budem radšej s tebou.“
Sir Cadogan vytiahol z pošvy meč priťažký, aby ho udržal v chudých rukách a s ťažkosťami ho namieril na Jamesa. „Vzdaj sa ihneď, inak ťa pre - prebodnem...“ na chvíľku stratil rovnováhu, ale rýchlo sa spamätal a pokračoval. „Prebodnem ťa, ty pes. Okamžite sa vzdaj a vydaj mi dámu môjho srdca.“
James sa zasmial. „Dovoľte, vzácny pane,“ začal v rovnakom historickom kontexte ako jeho vyzývateľ, „Aby som odmietol vašu výzvu. Dáma, o ktorej srdce sa snažíte...“
„Prečo hovoríš ako blázon, Potter?“ štuchla ho Lily s úškrnom. „Jednoducho ho omráč.“
„Nebojte sa, vzácna pani!“ zvolal Sir Cadogan a zdvihol meč vysoko nad hlavu. „Ja vás ochránim pred tým bláznom.“
Ostrá čepeľ meča len o kúsok minula Jamesovu ruku. A zasekla sa do drevenej podlahy.
„Opatrne,“ uhol sa James trochu stranou. „Pravú ruku budem ešte potrebovať. Som stíhač...“ A pokúsil sa statočného rytiera omráčiť, no rovnako ako predtým, zaklínadlo sa len odrazilo od pevnej časti brnenia. Tentoraz však zasiahlo jednu z prváčok, ktoré sa ešte vždy chúlili v kresle ako klbko mačiek, ruky a nohy jej priľnuli k telu a za prenikavého pišťania svojich priateliek sa zviezla na zem pred kozub.
Sir Cadogan sa zatiaľ snažil vytiahnuť svoj zaseknutý meč z podlahy, odkiaľ trčal ako výhybka pri koľajniciach. „Bojuj ako chlap! Farebné iskričky sú ženská záležitosť. Je to výsada dám čarovať ohníčky. Ty musíš tasiť meč, aby sme sa stretli v boji muža proti mužovi o srdce krásnej dámy.“
„Ale ona o teba nestojí,“ snažil sa mu dohovoriť James pričom pozorne prehľadával pohľadom kovové brnenie v nádeji, že nájde štrbinku cez ktorú prejde zaklínadlo.
„Moja krásna dáma,“ fučal rytier, keď sa mu konečne podarilo vytiahnuť meč z podlahy a takmer stratil rovnováhu. „Jej srdce patrí iba mne!“
„Nie,“ krútila Lily hlavou. „Sir Cadogan, ja nechcem aby ste bojovali... Potter, nemáme na to čas!“
„Nebojte sa, hneď ho prebodnem! Bude to rýchle!“
„Vidíš, že sa cez to brnenie nedostanem. Musíš mi pomôcť,“ zašepkal James. „Len to skúste, rytier. Ja som ochotný postaviť sa vám v boji o túto... tuto o Evansovú.“
Lily sa uškrnula a vykročila k rytierovi. „Dovoľte mi, Sir, skôr ako začnete bojovať, pozrieť vám do tváre. Zložte si na chvíľku prilbu.“
„Ale iste,“ zdvihol ruky k tvári a teatrálnym gestom otvoril príklop na prilbe.
„Nehýb sa!“ zvolal James a jeho zaklínadlo presne zasiahol cieľ.
„Asi si ho trafil do oka,“ skonštatovala Lily, keď rytier znehybnel a jedno malé modré oko nadobudlo silne červený odtieň. Potom ho zlevitovali a spolu s nízkym koníkom vyvliekli na chodbu, pretože nič nesmie ísť dnu ani von.
Keď preklopili portrétový vchod na okamih mali pocit, že študenti sa vrátili z vianočných prázdnin. Chodby sa hmýrili postavami rôznych veľkostí. Videli tu vystrašené dámy v krinolínach, akéhosi vysokého pána, ktorý usilovne písal na dlhý kus pergamenu s dlhým brkom, v ktorom Lily spoznala Henricha Rosenberga, ktorý uzákonil čarodejnícke právo a stal sa historicky prvým ministrom mágie, opitých mníchov a keď opierali Sira Cadogana o múr, preletelo popri nich celé metlobalové družstvo v krikľavo fialových dresoch a v šialenej rýchlosti si podávali prehadzovačku.
„Musíme ísť za McGonagallovou a povedať jej čo sa stalo,“ vyhlásila Lily nezlomne, keď sa bezpečne dostali do klubovne. „Zjavne to nevedia dostať pod kontrolu.“
„Ten lev tu nie je,“ oznamoval Sirius, keď prehľadal všetky kúty internátov. „Poďme sa prejsť hradom, James.“
„Dobre, pôjdeme,“ súhlasil napokon a Lily aj Sirius sa natešene usmiali.
Medzi študentmi našli jednu schopnú piatačku, ktorá sľúbila, že sa postará o ostatné decká, pred odchodom vrhla Lily na klubovňu pár ochranných zaklínadiel a James pomocou slabšieho zaklínadla zapečatil portrétový vchod. Čo sa robilo na chodbách Rokfortského hradu však nemalo obdoby. Ani devastujúca bitka, ktorá sa tu odohrávala o niekoľko rokov neskôr nenarobila toľko zmätku ako pomýlené, dezorientované a vystrašené postavičky z obrazov, ktoré si navzájom nerozumeli, nielen kvôli rozličným jazykom. Boli tu ľudia z rôznych storočí, kultúr a rôznych vekových kategórií, pričom každý sa chcel dozvedieť čo sa vlastne stalo. K všeobecnému rozruchu svojou troškou prispieval aj duch Zloduch, ktorého stretli na treťom poschodí ako podpichuje dvoch mágov mieriacich na seba prútikmi.
„Dovolili ste si uraziť moju česť, pane,“ hovoril prvý z nich.
„Pošli na neho sfingu!“ tlieskal Zloduch tučnými rúčkami.
„Musím vás vyviesť z omylu,“ odvetil druhý, trochu mladší z mágov. „Nemohol som uraziť vašu česť, pretože žiadnu nemáte, pane.“
Vzduchom preletel hrubý ohnivý lúč, ktorý sa na pol ceste stretol s energetickou guľou a z tej spleti obrovskej mágie vystrelili chudé, pevné povrazy a začali sa omotávať okolo mladšieho z mágov.
„Daj mu!“ vrieskal Zloduch z plných pľúc, pričom nebolo jasné koho z dvojice vlastne povzbudzuje. „Kopni ho! Štuchni ho! Použi štekliace zaklínadlo!“
„Poďme, kým sa nepohlušia,“ potisla Lily Jamesa dopredu, no on sa nehýbal. S výrazom absolútneho vytrženia pozoroval súboj a šepkal si niečo veľmi podobné Zloduchovmu „Kopni ho! Výborne, tak sa to robí! Daj mu!“
„James!“ zamávala mu rukou pred očami. „Musíme ísť!“
„Už idem, Evansová,“ odvetil podráždene a hoci ju pomaly nasledoval, očami bol prisatý na tom neskutočnom súboji pokiaľ sa dalo. Hodnú chvíľu potom ešte so Siriusom rozoberali podrobnosti bitky akoby hovorili o napínavom metlobalovom zápase a Lily bola tá zlá, čo ich odtiaľ odtiahla.
Kúsok pred Dumbledorovou pracovňou sa dostali do zápchy. Chodba tu bola taká preplnená, že sa museli veľmi pomaly pretláčať davom, pričom si občas doslova padli do náručia s niektorým z bývalých riaditeľov alebo významných čarodejníkov z histórie.
Presnejšie povedané, Lily sa nadchýnala známymi tvárami z učebníc a Sirius si prezeral a hodnotil dievčatá v historických kostýmoch. Napokon ho natoľko zaujala skupina chichotajúcich sa čarodejníc, že zostal na polceste.
„Nevideli sme sa už, dievčatá?“ zaškeril sa.
„To je možné, Sirius, sedel si vedľa mňa pri obede,“ odpísala ho jedna z nich. „My nie sme kreslené.“
Sirius si však veľmi rýchlo našiel náhradu, tentoraz naozaj historicky oblečenej slečny.
James s Lily pokračovali tou plnou k riaditeľni.
„Naozaj príjemné,“ zašepkala Lily, obrátená k Jamesovi a strčila sa do medzierky medzi tučnou čarodejnicou a mužom v dlhom čiernom plášti. „Asi som sa zasekla.“
„Snaž sa prepchať ďalej,“ pobádal ju James nervózne, pretože muž tisnúci sa na neho zozadu sa nesprchoval niekoľko storočí a bolo to veľmi jasne cítiť.
„Tak som ťa našiel...“ ozval sa tichý chladný hlas pár centimetrov nad Lilinou tvárou.
Na koho natrafila v tomto dave? Pozrela hore. A zvreskla.
Len pár centimetrov od jej očí sa zaleskol pár ostrých bielych zubov. Upír zo siedmeho poschodia. Ako naňho mohla zabudnúť? Čo to na ňu v noci kričal, keď sa skryla do skladiska cesnaku pri kuchyni? Že si ju nájde už sa nevie dočkať až do nej zahryzne? Áno, bolo to niečo v tom zmysle.
„Bojíš sa, maličká?“ spýtal sa ešte potichšie a sklonil sa k nej.
Ovanul ju zvláštny kovový zápach. Pach krvi. Z jeho dychu.
„My... my sa poznáme?“ pokúsila sa improvizovať, keď sa krčila pod jeho zubami. „Chcem len prejsť.“
„HEJ!“ zakričal James a keďže si nemohol vytiahnuť ruku pripučenú o múr niekým chlpatým (ako usúdil, keď pohýbal prstami), bokom nohy do upíra kopol. „Myslím, že máš niečo prilepené na zube, cukríček.“
Upír zavrčal, takže dokonale odhalil všetky svoje klenoty žiarivo sa trblietajúce v lačných ústach. Obrátil škaredú tvár k Jamesovi a trochu sa k nemu natiahol. „A na ktorom?“
V tej chvíli Jamesovi podarilo vyprostiť si ruku zo zovretia, no namiesto toho, aby vyslal na upíra zaklínadlo, vrazil mu päsťou do tváre. „Hýb sa, Evansová.“
Rana zasiahla upíra do líca. Nebyť nedostatku miesta, bolo by ho odhodilo k stene. Nateraz však musel zostať kde bol a ratovať sa tam. James trafil do čierneho a na podlahe zacinkal jeden z upírových tenučkých zúbkov. Lily sa podarilo pretlačiť ďalej a kým sa upír spamätával, James si uvedomil, že je čarodejník a jednoduchým zaklínadlom svojho súpera znehybnil.
Konečne sa pretlačili ku kamennej oblude. Vchod do Dumbledorovej pracovne bol otvorený. Na točitom schodišti sa bozkávala stredoveká dvojica nič nedbajúc o Lily s Jamesom, ktorí sa tisli popri mohutnej krinolíne mladej čarodejnice.
„Neublížilo by, keby jej nakreslili o dve spodničky menej,“ hundrala Lily. „Potter, ako si vedel, že ten upír je... zženštelý?“
„So Siriusom si z neho robíme vždy srandu. Už ani neviem ako sme na to prišli, ale odvtedy si nenecháme ujsť príležitosť aby sme ho vysmiali,“ uškrnul sa.
V riaditeľovej pracovni našli len Dumbledora, po krk zahrabaný v knihách sa jemne mračil na písmenká pred sebou. „Ja som to zaklínadlo niekde videl.“
„Pán profesor, ak vám to pomôže my sme použili zaklínadlo na zhmotnenie, pretože ja som sa nejakým spôsobom dostala do obrazu. Neodhadla som Jamesove schopnosti, myslela som, že sa zhmotním len ja,“ vysvetľovala Lily.
„Ďakujem, slečna, ale zaklínadlo, ktorým ste sa dostali do obrazu si zrejme nepamätáte?“
Pokrútia hlavou.
„Pán profesor, ale ak použijete zaklínadlo a všetky obrazy sa vrátila... Nevráti sa Aj Lily do našej krajinky?“ spýtal sa James.
„Nerobte si starosti, pán Potter, vaša izba bude aj naďalej obývateľná ako doteraz,“ uistil ho Dumbledore a konečne sa usmial. „Lenže to zaklínadlo. Ako len znelo to zaklínadlo?“
„Ale prečo by som sa ja nevrátila, veď som... ja som obraz. Som zhmotnený obraz, pán profesor!“ Lily vyzerala vydesene, keď si začala prezerať ruky.
„Zrejme budeme musieť vrátiť každú postavu zvlášť. Dúfam, že na to nebude nutné použitie elixíru, profesorka McGonagallová mi spomínala Chrabromilského leva a neláka ma predstava ako nútim trolla alebo sfingu, aby sa napili,“ priznal Dumbledore utrápene.
„Našla som to, Albus,“ ozvala sa Profesorka McGonagallová vo chvíli, keď vyšla hore točitým schodiskom. „Musíte vyčarovať niečo ako prechod. A potom tadiaľ všetkých prehnať. Dúfam, že si nájdu vlastné obrazy,“ pozrela na Lily a Jamesa a trochu sa pousmiala. „A už sa ani nejde pýtať kto doriadil upíra zo siedmeho. Sedí na chodbe a myslím, že sa každú chvíľu rozplače.“
Dumbledore s McGonagallovou zamierili na chodbu, aby vyskúšali zaklínadlo v praxi.
Lily sa oprela o riaditeľov vyrezávaný stôl. Usmievala sa. „Pýtal si sa čo z toho bude, Potter.“
„Áno,“ uškrnul sa.
„Tak si to videl. Bol z toho bordel,“ zasmiala sa.
„Prestaň si ma doberať, Lily,“ prikázal jej prezerajúc si drobné predmety na Dumbledorovom stole. „Takmer som sa zúčastnil historickej bitky s rytierom a zmlátil som upíra, len kvôli tebe.“
„Teplého upíra, podotýkam.“
„A bol som kvôli tebe v knižnici... “
„Strašná obeť,“ tragicky sa zatvárila Lily.
„ ...čo musím ešte urobiť, aby si šla so mnou na rande?“
Lily sa uškrnula, ale úškľabok na jej perách nevydržal dlho. Spoza ťažkého závesu oddeľujúceho pracovňu od riaditeľových súkromných izieb pomaly vyšla veľká šelma.
„Poraziť leva.“
Chrabromilský lev potichu zavrčal.
„Si naozaj nenáročná,“ zašepkal James a siahol po prútiku. „Sirius bude sklamaný.“
Komentáře
Přehled komentářů
Tieto tvoje L. a J. jednorázovky si nechávam ako také tajné zbrane proti zlej nálade a dnes som sa rozhodla pre túto :) Neskutočne som sa pobavila.. a ten koniec nemal chybu :) Jááj, hlavne píš píš ďalej... Ja chcem viac Lily a Jamesa v tvojom podaní... :)
...
(Simc, 9. 5. 2011 20:33)S tym upirom si to dala :D:D uplna parada zase raz sa zopakujem :)
Fakt skvělý
(Koki, 8. 5. 2011 13:32)
Tak to je fakt skvělý. Prej: "Zmlátil jsem upíra jen kvůli tobě"
"Teplého upíra podotýkám."
Re: Fakt skvělý
(Lilly, 9. 5. 2011 15:39)oh, ďakujem :) Páči sa mi Tvoja tá česká verzia :P úplne inak to znie :)
:))
(Nienna, 10. 1. 2012 21:49)