Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ďakujem, že si SongFic

20. 9. 2009

By: No Name

Lily sedela za stolom v klubovni a horúčkovito písala domácu úlohu. Všetci už dávno pozaliezali do postelí, a spokojne spali. Vlastne úplne všetci nie.
James stál v tieni na schodoch a potichu vychutnával tie vzácne momenty, keď sa na ňu mohol netušene pozerať.

Ďakujem, že som
že si
a že sme sami
Dobre vieš kto som
ja kto si
a čo je s nami...

Lily zhlboka zazávala, namierila prútik na dohasínajúci oheň a okamžite vyšťahli horúce plamene.
„Evansová?“prihovoril sa jej potichu a zbehol dole po schodoch.
„Nemám na teba a tvoje drísty čas,“zavrčala a tak rýchlo sa snažila namáčať brko do atramentu, až prevrhla kalamár a jej domáca úloha sa zmenila na veľké atramentové niečo. „Dofrasa!“zanadávala zúfalo a do očí jej vybehli slzy.
„Nestrácaj hlavu,“usmial sa James povzbudzujúco a prisunul si atramentom presiaknutý pergamen k sebe. „Mám na to malý trik. Petrovi sa vždy podarí niečo rozliať a pravidene po ňom upratujeme.“ Komentoval a prútikom pomaly odstraňoval prebytočný atrament, takže slová tam ostávali.
„Prečo vlastne nespíš?“spýtala sa Lily spokojne sledujúc ako sa opäť objavuje jje preklad starobylých rún.
„Načo? Nebudem predsa spať a snívať o tebe, keď tu môžem s tebou sedieť!“

Do sna nám vošlo
zopár ľudí
a zo sna sa vždy
ťažko budí.
Ďakujem, že som
že si
a že sme spolu.
Dobre vieš kto som
ja kto si
a že mám smolu.

Lily sa zasmiala a pobalila si veci. „Asi to radšej dokončím inokedy. Ďakujem.“
James jej podal vysušený pergamen a vynasnažil sa, aby sa pri tom letmo dotkli rukami. „Dobrú noc, Lily.“
Vstala a zamierila k dievčenským internátom. „Aj tebe... James.“

Poviažem ti
obe ruky
keď spravíš dotyk
a bez záruky.
Sa mi sníva, sníva, sníva
že sa na teba dívam
že s tebou spývam, splývam, splývam
že v tebe bývam!

„Sľubujem, že to bude pekná noc,“mrmlal si James sám pre seba, keď Lily zmizla na schodoch. „Keď si mi to ty zaželala...“
Zaboril sa hlbšie do kresla a unavene privrel oči.
„James?“potichučky zašepkala Lily a vrátila sa späť do klubovne.
Otvoril oči a prekvapene na ňu pozrel. „Zabudla si niečo?“
„Áno, chcela som ti povedať... Skús to zajtra. Možno to bude stáť za to. Dobrú noc,“usmiala sa, dlho sa mu zadívala do očí, potom sa zvrtla a odkráčala.

Do sna nám vošlo zopár ľudí ..
A zo sna sa vždy ťažko budí
Sa mi sníva, sníva, sníva
že sa na teba dívam
že s tebou spývam, splývam, splývam
že v tebe bývam!
Že sa mi sníva, sníva, sníva ..

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

wow

(Martnka, 24. 9. 2013 20:57)

Super songfic, sice trošku krásné, ale přesto dobře vystihnutá atmosféra. Ten závěr... ne já se tu opravdu neculím :)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA