Jdi na obsah Jdi na menu
 


Čisto fiktívne

26. 8. 2009

Sedím nad pergamenom a rozmýšľam čo by som napísala. Malo by to byť niečo, čím by som sa im zavďačila. Ničo, aby vedeli, že bez nich by som sa tu nedostala. Že by som to nedotiahla na dva roky, že by som pravdepodobne čítala knihu, alebo sa flákala niekde s nejakou pochybnou skupinkou. Musia to vedieť. Musia vedieť, že im za to ďakujem.
Ďakujem JKR, že začala písať tú knihu.
Ďakujem mojej sestre, že začala čítať tú knihu, ktorú som v tedy tak neznášala.
Ďakujem tete, že mi tú sprostú knihu kúpila ako darček na prijímanie.
Ďakujem škole, že má internetové pripojenie, aby som sa mohla registrovať na tejto stránke.
Ďakujem tvorcom stránky, že tu zaradili rubriku Fan Fiction.
A ďakujem Vám všetkým, že čítate to, čo mi práve prebleslo hlavou, pretože dnes sú tomu už dva roky!
ĎAKUJEM!




Čisto fiktívne

„Potter!“zaznel Lilin hlas domom.
„Moment, zlato!“odvetil jej snúbenec.
„James, rýchlo!“naliehala nespokojne hľadiac na nábytok v spálni. Už najmenej desaťkrát ho prosila, aby tú skriňu odsunul od okna.
„Tak čo je?“spýtal sa James vyškerený od ucha k uchu.
„Čo ti zase Black rozprával, že si taký nažhavený?“uškrnula sa, ale rýchlo prešla k veci. „Mal si odsunúť tú skriňu.“
„Nemôžeš to urobiť ty?“spýtal sa s mučenníckym výrazom. Prečo tak milovala, keď niečo robil muklovským spôsobom? Prútikom je to predsa oveľa jednoduchšie. Len mávneš zápästím a...
„James Potter, snáď len nechceš, aby som pracne odsúvala skriňu, ktorú si tak nemožne postavil k oknu!“Lily si dala ruky v bok a nahodila „ten výraz“.
„Lily, si čarodejnica,“pokojne sa snažil vysvetliť James. „Máš prútik a úžasné čarodejnícke schopnosti, načo by som to odsúval ručne?“
„Aby som ťa videla niečo robiť,“mykla plecom. „Nemôžeš celé dni len sedieť na gauči a rozprávať sa s Blackom.“
„Veď som čerstvý auror a stále niečo robím ručne, pracne v našom dome, ktorý som mimochodom celý vymaľoval. Ručne,“zaškeril sa opäť James.
„Ja viem, si môj šikovný chlapec,“usmiala sa a zavesila sa mu na krk. „Ale tá skriňa... urobíš to pre mňa, James? Prosím.“
James sa zasmial a prikývol. „Ako to robíš, že ti nikdy neodolám?“
James pristúpil ku skrini a začal ju odtláčať. Lily nasadila nanajvýš spokojný výraz a James už šípil krásny večer v spoločnosti svojej nastávajúcej. A pritom k tomu stačilo tak málo!
Vtom sa však skriňa preklopila a zapotácala sa na okraji.
„Pozor!“vykríkla Lily a pribehla ju zachytiť.

„Dobré ráno,“zaškeril sa James a zamával jej rukou popred oči. „Si v pohode?“
Lily otvorila oči a zabodla ich do Jamesa. „Áno, ale ty nebudeš ak okamžite nevypadneš z mojej izby, Potter!“
„Je v pohode,“uškrnul sa Sirius. „Žiadna trauma.“
„Black!“zasyčala Lily a vytiahla prútik. „Neviem ako to robíte, ale vypadnite z dievčenských internátov!“
Sirius zapískal od údivu. „Budeš to tu mať husté, James.“
„Zlatko,“potichu ju oslovil James.
„Nie som tvoje zlatko, Potter, a nemusíš sa ani pýtať. Nejdem!“
„Strata pamäte?“otočil sa James ku kamarátovi a obaja sa rozosmiali.
„Na čom sa smejete?“spýtala sa Lily.
„Evansová dostala si poriadnu ranu do hlavy jednou z tých tvojich kníh,“vysvetlil Sirius. „No povedz, koľko máš rokov?“
„Šestnásť predsa! A nestrápňuj sa, Black. Von!“
Obaja muži vyšli z izby.
„Čo teraz? Skočím s ňou k Mungovi?“dumal James stále sa uškŕňajúc.
„Nie, tam s ňou nič neurobia. Dostala ranu do hlavy, nie je postihnutá kliatbou alebo tak... Musíš byť trpezlivý. Možno sa to zase rýchlo vráti do normálu,“radil Sirius.
„Tebe sa to hovorí, Siirus. Nikto po tebe nebude doma páliť zaklínadlá ani ťa vyháňať zo spálne. A najmä sa nemáš o týždeň ženiť so ženou, ktorá ťa neznáša,“uškrnul sa.
Sirius sa rozosmial. „Aspoň si zopakuješ ako zbaliť babu, už si aj vyšiel z cviku.“
„Zbaliť babu nie je problém, ale Evansovú?“netváril sa James veľmi nadšene. „Od jej šestnástich to bude trvať ešte rok! Ako to mám zmáknuť za pár dní?“
„Uži si to, kamoš, ja musím letieť,“ospravedlňujúco povedal Sirius a otvoril vchodové dvere. „A pozdravuj Evansovú...“
„Jasne,“prikývol James a s povzdychom zamieril zase späť.
„Klop, klop, Evansová,“strčil svoju vyškerenú tvár do dverí. „Ako sa cítiš?“
„Bolo by to lepšie, keby si tu neobsmŕdal,“zavrčala, ale vyzerala vyvedená z miery.
„Tak ja prídem zase o pol hodiny,“odvetil. „Nájdeš ma v obývačke, keby si si to rozmyslela.“
„Potter, počkaj!“zadržala ho. „Povedz mi, kde to sme!“
„Sorry, zabudol som, že nevieš,“zase sa zaškeril, až jej to liezlo na nervy. „Predsa doma!“
James zmizol.
Lilly vybehla za ním: „Neviem ako ste to urobili, Potter, ale nenechám to tak! Napíšem Dumbledorovi!“
„Dobre, možno mi pomôže,“potešil sa James.
Lily od zlosti dupla nohou. „Neznášam ťa, Potter. Dúfam, že ťa vyrazia zo školy a vieš čo?“
James sa díval za ňou ako vbehla do izby a vzápätí vybehla s ich zarámovanými fotkami.
„Toto môžeš spáliť!“zvreskla a šmarila ich na schody k Jamesovým nohám. „Je to trápne!“
„Reparo!“automaticky ich opravil James, keď sa za Lily zabuchli dvere. Zdvihol ich s posvätnou úctou a položil na kozub v obývačke.
Potom si vzal ďatelinové pivo a rozmýšľal ako ju prinútiť k tomu, aby si spomenula na posledné dva roky jej života. Dva roky, ktoré prežili spolu tak krásnym spôsobom.
Z úvah ho vytrhlo búchanie dverí.
„Hľadáš niečo?“zakričal na Lily túlajúcu sa po chodbe a nazerajúcu do každých dverí.
„Ja... som hladná,“povedala tónom, akoby čakala, že jej bude odporovať.
„Kuchyňa je tu,“ukázal James na dvere za jeho chrbtom. „Prečo si si niečo nevyčarovala, keď ma tak neznášaš?
„Chcela som,“priznala Lily prechádzajúc cez obývačku. „Ale mimo Rokfortu nemôžeme čarovať!“
James sa zasmial a vykročil za ňou.
„Jéj, Potter, ty tu máš slivkové buchty!“nadšene vykríkla, keď nazrela do hrnca. „A máš aj..“
„Škorica je v skrinke pri chladničke,“odvetil a sadol si za stôl. „A mňa neponúkneš?“
„Nie,“odsekla a vzala si škoricu. „Uniesol si ma z Rokfortu.“
„Neuniesol, aj keď som to často plánoval,“uškrnul sa James.
„Tak čo tu potom robím?“spýtala sa s ironickým podtónom. „Sama som tu určite nevkročila. A prečo by som ti vlastne mala veriť, že si Potter? Teraz čarodejníci miznú jedna radosť a najmä tí dobrí ako ja. A napodobniť Pottera nie je žiadna veda. Je to jeden odporný tuctový chalan.“
„Toto si si o mne myslela ešte pred dvoma rokmi?“začudoval sa James lačne pozerajúc na slivkové buchty.
„Keby len pred dvomi rokmi!“pohŕdavo vypŕskla Lily. „Tak, ty, ževraj Potter, čo som ti povedala keď si ma pozval na rande prvýkrát?“
„Nie, Potter, nemám záujem,“odrecitoval James. „Stačí?“
„Nie, to sa dalo ľahko uhádnuť!“pokrútila Lily hlavou. „Čo som povedala, keď si ma pozval na začiatku piateho ročníka?“
„Mali by ťa zavrieť k Mungovi. Si úplne mimo, Potter!“opäť odrecitoval James.
„Tak fajn, možno si to ty. Ale o to horšie pre teba! Za toto ťa vyrazia zo školy. Posledný ročník bude super!“potešila sa Lily. „Nechceš dojesť tie buchty? Neviem kto ich varil, ale sú hnusné.“
„Jasne, daj, ja už som si zvykol,“uškrnul sa a vzal si tanier.
„A kde je Black? Stráži vchod?“
„Šiel domov, určite ho tam čaká nejaká roztúžená baba, však ho poznáš.“
„Nebojíš sa teda, že by som ušla?“
„Nie, nemáš kam ísť,“odvetil. „S Petuniou si pohádaná, rodičia nám zomreli obom a kamarátky majú vlastné životy a nevieš kde bývajú.“
Lily sa na chvíľu zamyslela.
„Ak je, povedzme, čisto fiktívne... Toto pravda,“posledné slová povedala tak rýchlo, až James zaváhal, či sa mu to nezdalo. „Potom som tie buchty zrejme robila ja.“
„Áno, čisto fiktívne,“zaškľabil sa.
„To varím fakt tak zle?“
„Len buchty. Ale človek si zvykne,“hodil plecom.
Lily sa opäť zamyslela premeriavajúc si ho od hlavy po päty. „Nešuchoríš si vlasy.“
James sa zasmial. „Áno, už to nie je potrebné. Nemusím sa pred nikým predvádzať.“
„Skutočne?“Lily nadvihla obočie a vystrela s av plnej svojej krásne.
„No a čo, veď už so mnou neodmietaš ísť na rande!“
„Ale áno. Odmietam!“
„To je trochu zvláštne, lebo ak si si nevšimla, tak na ruke máš taký malý zlatý prstienok,“naznačil James a Lily si pozrela na ruku.
Prsteň na nej sa dal opísať skutočne všeliako, ale ako malý nie!
„Zásnubný?“spýtala sa.
James prikývol.
„Ty chrapúň!“zvliekla si prsteň z prsta a hodila ho do Jamesa. „Mám šestnásť, Potter! Šestnásť!“
Jamesovi neostávalo iné, len bezmocne pozerať, ako sa Lily vytratila z kuchyne. Počul jej rýchle kroky na schodoch a potom buchnutie dverí.
„Toto bude ťažké.“
Tej noci zostal v obývačke. Bolo mu jasné, že do spálne sa nedostane ani s celou bojovou jednotkou.

„Dobre, Potter, rozmyslela som si to,“zobudil ho na druhý deň jej hlas.
James sa celý dolámaný otočil na gauči a snažil sa vnímať jej slová.
„Mám teda osemnásť, ale to neznamená, že si ťa vezmem.“
James zaostril na predmet v jej ruke. Bolo to ich svadobné oznámenie.
„Ešte včera som ti nadávala v Rokforte a odmietala som tvoje pozvania na rande a za...“Lily mrkla do pozvánky. „Za tri dni! Pri merlinovej brade! Za tri dni si ťa nevezmem!“
James vstal a prehrabol si rukou vlasy. Chcel ju objať, aby sa upokojila, ale všimol si, že sa nebadane uškrnula. Páčil sa jej ten pohyb rukou?
Jasné, mala šestnásť. Stále ho videla ako sedí v klubovni a šuchorí si vlasy, aby ju zbalil.
„Pozri, Evansová,“nahodil svoj dva roky starý výraz. „Si moja snúbenica. Milujem ťa a dovčera si milovala aj ty mňa.“
„Už som o tom počula, ale to neznamená, že tomu aj verím!“
„Fajn,“James prikývol a rozmýšľal ako ďalej. „Tak poď so mnou na rande!“
„Čože? Nie!“rázne odmietla Lily, zvrtla sa na podpätku a odišla.
James vstal a zamieril do kúpeľne. Jeho pozornosť však opäť zaujalo niečo iné.
Na zemi po celej dĺžke obývačky sa tiahla tenučká oranžová čiara.
„Hej, Evansová?!“zakričal, čo mu hrdlo stačilo.
„Neotavuj!“
„Evansová, mám dojem, že tu je niečo, čo by si mala vidieť!“
Lily s namosúreným výrazom prišla späť do obývačky.
„Čo je to?“spýtal sa ukazujúc na čiarku na zemi.
„To je oddeľovacia čiara,“vysvetlila s absoútnym pokojom.
Jamesovi takmer padla sánka. „T... to... to je... ?“
„Moja polovica,“ukázala Lily na dlážku pri svojich nohách. „Nedostaneš sa tu ani ty, ani Black, ani Petiigrew.“
„A... a čo Remus?“zamračil sa James.
„Lupin, hej,“uškrnula sa Lily. „Ten sa nedostane na tvoju polovicu.“
„To je na mňa veľa,“pokúsil sa zasmiať James a odišiel do kúpeľne. „Prečo je kúpeľňa celá moja?“
„Ja mám hornú!“zakričala Lily a na Jamesove veľké prekvapenie sa zjavila vo dverách. „Asi som tu zabudla šampón.“
„A ty môžeš chodiť na moju polovicu?!“
„Samozrejme.“

Jamesova nálada postupne klesala, keď zistil, že Lily si privlastnila celú chladniču, spálňu a vchodové dvere.
„Kade sa mám dostať von?“pýtal sa celý bez seba, keď mu takmer utrhlo ruku pri pokuse otvoriť dvere.
„Máme aj zadný vchod, ten je tvoj,“odvetila pokojne si čítajúc.
„Ale ten sa nedá zavrieť ani otvoriť zvonku!“
„To nie je moja starosť. Sú to tvoje dvere. Vykradú len tvoju polovicu domu.“
James napísal rýchlu správu Siriusovi a poslal sovu. Potom sa celý čas snažil Lily prehovoriť, aby bola normálna a odstránila tú čiaru – prvý krok ako ju zbaliť do troch dní bolo dostať sa k nej.
„Do frasa! Sakra!“zazneli zvonku nadávky neskoro poobede. „James! Evansová! Pusťte ma dnu!“
James sa vystrčil z okna. „Musíš ísť zadným vchodom! Predný patrí Evansovej!“
Sirius sa uškrnul a prešiel k druhým dverám. „Kamoš, ty si plne pod papučou.“
„Považujem za úspech, že vôbec zostala v dome.“
„To chce zas nejaký plán od pána Blacka, že?“nadšene sa spýtal Sirius.
„Áno, chce. Za dva dni sa žením a ona si urobí vlastnú polovicu domu!“zúfalo zvolal James.
„Ty sa ženíš, Potter? A kto je tá chudinka?“ozvals a Lilyn hlas a Sirius sa opäť zasmial.
„Dáš si pivo?“spýtal sa James, keď si sadli do obývačky.
„Áno.“
„No, ale nemôžeš, pretože Evansová má chladničku.“

„Tak k čomu ste dospeli?“spýtala sa Lily, keď o tri hodiny hľadel na ňu James zpoza čiary ako si skladá vci v skrini a pozerá čo pekné tam má.
„Že ťa budem musieť ovaľiť niečím po hlave, aby sa ti vrátila pamäť,“uškrnul sa James a ruka mu vyleltela do vlasov hneď ako na neho škaredo pozrela.
„Potter ja neviem čo máš stále s tou svadbou, ale ja sa vydávať nebudem.“
„Tak si vezmem Siriusa,“ľahostajne odvetil James a Lily vybuchla do smiechu. „Nesmej sa, Evansová. Všetci sú pozvaní na svadbu. Nemôžeme povedať, že nebude. Bolo by to už tretí raz.“
„Ako to myslíš?“zamračila sa Lily.
„Keď sme mali prvý termín svadby,“uškrnul sa James. „Povedala si, že si navydávanie príliš mladá. Odložili sme to o pol roka. Vtedy si vyhlásila, že je to zbytočné, pretože do týždňa všetci umrieme a teraz opäť po pol roku pochybuješ o našej láske?“
Lily sa matne usmiala. „Nepochybujem, Potter. Ja si ju len nepamätám.“
„A nie je to to isté?“
„Nie. Ja viem, že ma miluješ. Už nejaký ten rok mi to dávaš dostatočne najavo. A videla som aj fotky. Ale načo mi sú, keď si nepamätám ten pocit? Neviem, prečo sme sa smiali, keď nám na hlavu padali tie hviezdičky, neviem, prečo sme tancovali pri fontáne, ani čo krásne si mi dal na Vianoce, že si si vyslúžil tak vášnivý bozk. Nepamätám si, že by som ťa tak pobozkala.“
„A nestačí ti, že si to pamätám ja? Sľubujem, že ti to všetko ukážem. Všetko. Prežijeme to ešte raz. A ešte raz, ak budeš chcieť. Ukážem ti naše spomienky, Lily,“povzbudivo sa usmial.
„Sú to dva roky života, James!“
„Sú to LEN dva roky, Lils. Čo je to v porovnaní s tým, že budeme spolu celý život? Celý. Ešte mnoho, mnoho rokov. Budeme žiť jeden pre druhého keď budeme ešte starší ako Dumbledore a ten má už teraz len o niečo menej ako Rokfort.“
Lily sa rozosmiala a zároveň sa jej po líci skotúľala slza.
„A ak ti chýba, že si nepamätáš náš prvý bozk, netráp sa, nestál za veľa. Aj ty si to vravela! Visel som dole hlavou,“uškrnul sa James. „Pozri, takto. Levicorpus!“
James namieril na seba svoj vlastný prútik a zavesil sa dole hlavou.
Lily pomaly pristúpila k nemu.
„To som ti urobila ja?“spýtala sa s úsmevom.
„Áno, ty a pred celou školou.“
„Liberacorpus!“
James opäť dopadol na zem.
„Tak potom si tento prvý bozk vychutnám,“zašepkala.
James jej však chytil tvár do dlaní a uprene jej pozrel do očí.
„Lily, máš len šestnásť. Nie s príliš mladá?“
„Ani náhodou.“
„Takže... Ty by si si ma kľudne vzala aj v šestnástich?“
„Aj v štrnástich, ty blázon.“
„Lily,“James vytiahol z vrecka snubný prsteň. „Vezmeš si ma?“
„Áno.“
„Hneď za dva dni?“
„Hneď teraz, ak chceš.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

jeej

(lily, 7. 10. 2013 20:09)

ten koniec bol krasny....:)

...

(Nika, 7. 12. 2011 21:27)

Lily tam bola trochu prehnane naštvatá na všetkých naokolo, takto som si ju nikdy nepredstavovala :(

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA