Jdi na obsah Jdi na menu
 


BBB-5.-Chlpaté problémy

2. 3. 2008

Ručičky hodín v Rokforte sa blýžili k jedenástej. Chrebromilská klubovňa bola takmer prázdna,len v kreslách najbližšie ku kozubu sa tlačila skupinka ľudí.

Boli to Záškodníci spolu s Lilly Evansovou.

Všetci sa veselo smiali.

„Vážne si to urobila?“spytoval sa vysoký chudý chlapec a pozeral sa na Lilly.

„Ty mi azda nedôveruješ,Remus?“usmiala sa.

„No,skutočne nemôžem uveriť tomu,že práve ty,ktorá si toľko bojovala o jeho záchranu pred Jamesom,ho len tak napadneš.“odvetil.

„To nebolo len tak!“krútil hlavou James“Ona si myslela,že ma zabil!“

„Že ťa,čo?!“nechápal Remus.

„Chceli sme Fňukyho vydesiť.“vysvetľoval Sirius“Šli sme s Paroháčom do Škriekajúcej búdy a tvárili sa,že nás niečo napadlo.“

Na Lillino veľké prekvapenie sa Remus rozosmial.

„To nie je smiešne.“vyhŕkla“Naozaj tam mohlo niečo byť.Neviete,čo tam v noci máta!“

Tentokrát sa rozosmiali všetci.

James ju pobozkal do vlasov.

„Bol by som ti to povedal vtedy pred búdou,keby neprišiel Ufňukanec.“začal“My vieme,čo tam straší.Vlastne“obzrel sa na štvráčky,ktoré práve vstávali z kresiel a trochu stíšil hlas“sme to my.“

„To nie je možné.Sú to akési zvery.“očami neveriaco prebehla po tvárach priateľov.

„Ja som pes,James je jeleň a“Sirius sa uškrnul“Peter je vôl.“

Peter sa začervenal.

„To nie je pravda,ja som potkan.“hlesol

„Je to tak Lilly.“odpovedal Remus na jej spýtavý pohľad“Vieš,že som vlkolak. Keď to táto zberba zistila,“Remus posunkom ukázal na svojich priateľov a dobrosrdečne sa usmial “rozhodli sa byť animágmi.Trvalo im to strašne dlho.Najprv sa rok hrabali v knižkách aby zistili všetko o vlkolakoch,potom daľší rok aby našli teóriu premeny.Proste, podarilo sa im to až v piatom ročníku.Nechápem,ako môžu byť takí nemotorní,ja sa premieňam už od malička.“

Remusa umlčal letiaci vankúš.

„Si vlastne prvá komu to hovoríme Evansová,ak to niekomu zavesíš na nos tak.“Sirius vystrelil z prútika spŕšku zlatých iskier.

„Daj pokoj,Tichošľap.Povedali sme jej to,lebo jej veríme.“zahriakol ho Remus.

„Človek,ktorý napadol Fňučka nás predsa nezradí.“povedal James.

„Počkať,počkať! Hovoríte,že Black je pes?“vyhŕkla zrazu Lilly a šibla po nich pohľadom.

„Som taký čierny bastard.“ironicky odvetil Sirius.

Lilly sa vyčítavo pozrela na Jamesa.

„Tak ty si na mňa nasadil Blacka?Oh,James!Veď ty si na Blacka balil baby!Som absolútne znechutená!!“

„Ale!Zaúčinkoval som.“Sirius sa hrdo vystrel v kresle ako keby dostal medajlu za krásu “Jedna baba ho pozvala na rande.Ty si začala žiarliť,na to sme ťa dostali.A povedala si mi,že som zlatý a milý.“

Lilly zalial rumenec.Black ju znovu dostal do úzkych.

„Ale prečo si poslal práve jeho?“otočila sa k Jamesovi

„No,pokiaľ ťa prenasledoval pes bolo to nenápadné,keby za tebou po hrade behal jeleň,určite by si si my slela,že máš halucinácie.“vysvetľoval.

„Ale ešte stále neviem,čo to má spoločné so Škriekajúcou búdou..“zamyslela sa Lilly.

„Vždy,keď je spln,Remus sa uchýli do toho domu.“netrpezlivo vysvetľoval Sirius“Nemôže predsa pobehovať po hrade.Tunel je pod Zúrivou vŕbou.“

„Ako to,že vám na to nikto neprišiel?“

„Asi sú takí tupí.Vo štvrtom ročníku Tichošľap týždeň chodil s chvostom v nohaviciach!“ spomenul si James a miestnosťou zalomcoval smiech.

„To hovorí ten pravý.Kto musel bežať do nemocničného krídla?Parohy sa ti nezmestili pod čiapku?“podpichol ho Sirius.

„Tvrdil som,že som vypil Všehodzús.“prikývol.

„Pamätáš,James,ako sme stratili Petra?Vrátili sme sa z Medových labiek a Peter nie a nie sa premeniť.Snažil sa ujsť,nechcel dokonca ani sladkosti.Mysleli sme,že ho niekto začaroval.A na druhý deň sme ho našli v tuneli.“Sirius sa vyčítavo pozrel na Petra“Zabudnúť zaklínadlo,hoci tade beháš takmer každú noc,to je úspech.“

„A ja som tomu druhému potkanovi doniesol zvyšky z večere,fuj!“znechutene dodal Remus.

„Tak teraz som vás odhalila!Už viem ako sa Black dostal do dievčenských spální!Schody psa pustili!“rozhorčene vyskočil Lilly“Si úchylák!“

„Prečo zase ja?Paroháč tiež behal po tvojej izbe!“ohradil sa Sirius.

„James nikdy nebol u nás v izbe.Nevymýšľaj si.“bránila ho.

„Bol som tam Lilly,skutočne!Možno i stokrát!Mal som to však o niečo tažšie,ako jeleň by som sotva vyšile po schodoch.Aj keby sa mi to podarilo,zobudil by som polovicu internátu! Buď som vyletel len ponad schody,alebo som prišiel rovno cez okno.A..mal som neviditeľný plášť.“horlivo vysvetľoval James.

„TY si úchylák!“šťuchla mu prstom do brucha.“Počul si naše tajomstvá.Videl si nás....možno....ako sa prezliekame!“

James sa opäť začervenal“Keď ste sa prezlikali,vždy som sa otočil.“

„Nemáš na to svedka!“odvrka a kúsok sa odtiahla.

Remus sa pozrel z okna a po chrbte mu prebehli zimomriavky.Po jasnej oblohe sa kotúľal mesiac.

„Zajtra je spln,všakže?“tíško sa spýtala Lilly.

Pohľad na Remusa bol žalostný.

„Áno.“natešene odvetil Sirius“Tento mesiac bol nekonečne dlhý,konečne sa trochu rozptýlim.“vzdychol pôžitkársky.

Peter zatlieskal ako malé dieťa.

Portrétový otvor sa preklopil a do miestnosti vstúpila profesorka McGonagallová.

„Vy ešte nespíte?Už aj do postelí!Spánok potrebujete,najmä vy,Remus!“krútil hlavou pri pohľade na skupinku.

„Nechcem byť drzý pani profesorka,“uškrnul sa Sirius“ale mám isté nevybavené účty s Evansovou.Ešte sa zdržíme.“

McGonagallová sa zamračila“Myslela som,že so slečnou Evansovou chodí pán Potter.“

„To teda aj chodí!“vyhŕkla Lilly“Čo chceš Black?“

„Dlžíš mi ospravedlnenie!“odvetil ešte vždy s úsmevom

„Za čo?“zavrčala.

„Povedala si,že som úchylák.“vysvetlil trpezlivo.

„Nemusím sa ospravedlňovať,je to pravda.“otočila sa k Jamesovi“Dobrú noc.“šepla a pobozkala ho na líce.

„Dobrú!“zakričal za ňou,keď vybehla na schody.

McGonagallová sa stratila za portrétom Tučnej pani.

„To bola ale drzosť.“Sirius urazene pozrel smerom na dievčenské spálne“Tak,dobrú!“kývol smerom k ostatným a premenil sa na psa.

Zatiaľ čo si James,Remus a Peter líhali do postelí,Sirius hádzal do spiacich dievčat ružové chumáčiky,ktoré ich budili šteklením a veselým chichotom...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA