Jdi na obsah Jdi na menu
 


BBB-6.Tichošľapov žart

2. 3. 2008

Ako sa na druhý deň ukázalo,Snape sa rozhodol Lilly znepríjemniť život.Keďže jej však nedokázal ublížiť,rozhodol sa pomstiť sa na Jamesovi.

Ráno sa pokúsil otráviť mu džús,Remus si to však všimol a obsah pohára skončil na podlahe.Cestou po chodbe sa James šikovne vyhol spleti zaklínadiel,ktoré v plnej sile zasiahli Petra.Neskôr Sirius odkloni lúč presne mierenej Sectusempry a Lilly odstránila nepravý kotlík,ktorý sa chystal vybuchnúť.

Na sklonku dňa sa záškodníci uchýlili do svojej izby,kde preberali plán na noc.

„Mali by sme zabehnúť do Zakázaného lesa.“navrhol James a oprel sa o okenný rám.

„Áno,to by sme mohli.Naposledy sme boli v okolí Rokvillu,však?“spýtal sa Remus živo.

„Peter sa do večera neuzdraví.“mračil sa Sirius„Dúfam,že niečo netresne,lebo ho naskutku...“

„Upokoj sa,Tichošľap,bol som za ním.Nechajúsi ho tam cez noc,ale sľúbil,že to vydrží“upokojoval ho Remus.

„Len aby,ale ja idem,mám ešte prácu.“Sirius sa uškrnul a prezliekol si tričko:„Večer!“

„Kam zasa šiel?“krúti hlavou Remus.

„Za Emmou.Majú rande.“odvetil James a zvalil sa na posteľ.

„Emma?S tou už predsa bol.“

„Minulý rok,ale aj ja by som mal ísť.Dnes máme tréning.Úplne som na to zabudol.“James chytil svoju metlu a vykročil z izby:„Môžeš sa prísť pozrieť.“uškrnul sa na Remusa a zmizol.

Zbehol dole schodmi a zamieril cez trávnik k metolbalovému ihrisku.

„James!Počkaj!“ozvalo sa za ním.

„Ideš sa na mňa pozrieť?“potešil sa,keď ho dobehla Lilly.

„Och,zlatko,vieš,že metlobal ma veľmi nezaujíma.Bojím sa ťa však

pustiť samého.“vysvetlila.

„Ja nie som malé dieťa,Lilly!Udržím sa na metle!“odvetil trochu nahnevane.

„Viem,si predsa kapitán družstva,nebojím sa,že spadneš z metly. Ale dnes sa Severus správa odporne.Musím dávať pozor na zemi,aby som ho mohla odzbrojiť.“bránila sa.

„Neboj sa,postarám sa o seba.Kľudne choď do hradu,ak sa potrebuješ učiť alebo niečo...“

„Nie!Sadnem si tam a budem si čítať.“odbila ho tvrdohlavo.

„Keď na tom trváš,mimochodom,mohla by si potom zbehnúť za Petrom?Je ešte v Nemocničnom krídle a do rána ho nepustia.My ideme dnes vieš kam.“pokračoval James,keď spoločne zamierili k ihrisku.

„Samozrejme,ale dávajte si v noci pozor.“

„Pri Merlinovej brade,Lilly!Máme osemnásť!Nie tri,chápeš?“

„Ale správate sa tak.Hlbočník nikdy nespí,nevieš,čo sa môže stať!“vybuchla rozhorčene.

„Idem do šatne.O chvíľu sme na ihrisku.“zvrtol sa a rýchlo vykročil k šatni.

„Nezabudol si na niečo?“zvala sa opäť Lilly.

„Zabudol.“prisvečil.

V priebehu dvoch sekúnd bol pri nej a bozkával jej prekvapenú tvár.

„Ty si úžasný!“smiala sa „Ale myslela som na toto.“

Na Jamesove ohromenie z vrecka vytiahla ohnivú strelu.

„Kde si ju vzala?“spýtal sa a strčil si ju do vrecka.

„V tvojom svetri.Keď som išla za tebou zastavila som sa dore v izbe.“odvetila s úsmevom.

James jej kývol a vošiel do šatne.

Lilly vyšla na tribúnu a zahĺbila sa do svojej knihy.

Na ihrisku sa zjavilo celé družsvo.Vzduch bol studený,no hráči vytrvalo lietali stále vyššie.

„Budeme končiť!“zakričal napokon James a metly sa spustili smerom nadol.

James urobil vo vzduchu salto.Niektorí žiaci sa s údivom pozerali na zvláštne úkony ich trénera.Ten sa vo vzduchu krútil a mätal akoby dostal nečakaný záchvat.

„Čo je James?“smial sa Frank „Nemáš všetkých doma?“

„Toto nerobí on,Frank!“zakričala Lilly „Pomôžte mu!Má niečo s metlou.“

Dvaja hráči sa okamžite vzniesli do vzduchu a snažili sa ho zachytiť.

Práve v momente,keď bezpečnč presadol na Frankovu metlu sa v rohu bifľomorských tribún mihol čierny habit a po trávniku bežala útla postava.

Lilly vedela,že to je Snape,ale až vtedy si uvedomila aký je bezcitný a ako ho neznáša.

„Lilly?Ty si ho vedela?“spýtal sa James,keď ju objal zozadu a spoločne sa dívali za utekajúcim Snapom.

„Až teraz.“odvetila a do očí sa jej nahrnuli slzy:„Mohol ťa zabiť!“

„Mohol.“prisvečil,„Ale neurobil to.“

Sirius stál vo dverách hradu a lúčil sa s Emmou.Ďalšie rande úspešne ukončené.

Emma zamierila do Bifľomorskej klubovne a tesne sa minula s Remusom.

„Tak čo?“uškrnul sa Remus,„Ktorá je ďalšia na rade?“

„Porozprávate sa zajtra,chlapče.“upozornila ho madam Pomfeyová.

„Jasné!Zajtra!“kývol Sirius a hlasno sa rozosmial.

Na krajinu rýchlo padala tma.

Obidve postavy sa v nej stratili.

Sirius sa zvrtol a chcel vojsť do hradu,keď mu niečo udrelo do očí.

Obďaleč pri múre stál zadýchaný Snape,zjavne bežal,no teraz ho zaujalo niečo iné.Lačnými očami hľadel na miesto,kde ešte pred chvíľou kráčali Remus s Pomfreyovou.

„Chcel by si vedieť kam šli?“spýtal sa nadšene Sirius.

Snape vytiahol prútik.

„Odlož to,Ufňukanec,niekoho zraníš.“smial sa Sirius„Notak,chcel by si vedieť to čo ja?“

„Prečo by som ti mal veriť?“vyštekol.

„Ach,Evansová nám prízvukovala,nech sme k tebe milí.“odpovedal Sirius nevinne.

„Je mi jedno,čo hovorí tá humu...“

„Ale,ale,Fňuky.Zjavne nechceš vedieť Remusovo tajomstvo.Keby si si to predsa len rozmyslel,stačí stlačiť zmrazovaciu hrču pod Zúrivou vŕbou.Neboj,nájdeš ju.“

Po trávniku sa blížila skupinka ľudí.Snape vbehol do hradu.

„Ako dopadol tréning?“spýtal sa Sirius Jamesa,keď sa skupinka priblížila.

„To bol Snape?“začudovane sa ho spýtala Lilly.

„Neodpovedaj na otázku otázkou,Evansová.“odbil ju.

„On sa pokúsil zhodiť ma z metly.“vysvetľoval James,„Zajtra si to s ním vybavím.“

„Zajtra bude neskoro!“zavrčal Sirius a vrhol nenávistný pohľad do prázdnej chodby.

„Bežte už hore,nech vás nenačape Filch!“zavelil James a chrabromilský tím sa pobral do klubovne.

„Tak sa maj!“zamávala Lilly a vybehla za nimi.

 

 

„Sectusempra!“

Zo Siriusovho prútika vyšľahol prúd svetla a zasiahol zmrazovaciu hrču.Zúrivá vŕba zmeravela.

„Nemusel si ju práve rozsekať.Toto si niekto všimne.“podotkol James,keď si prezrel poodlupovanú kôru stromu.

„No a?Sprostý strom.Ešte si pamätám ten úder zo štvrtého ročníka.“usmial sa Sirius a vkĺzol do diery.

„Takže Zakázaný les?“uistil sa James,keď pristál vedľa neho.

„Áno,ale zostaňme ešte chvíľu v dome.Aspoň do polnoci.“prisvedčil Sirius.

James prikývol a zmenil sa na jeleňa.

„Ideme na to!“usmial sa Sirius a jeho šťastný smiech sa zmenil na štekot čierneho psa.

Remus behal po dome,trhal a škriabal všetko čo našiel.

Bol nervózny.

James so Siriusom ho dnes skôr strážili ako provokovali.Ich zvyčajné súboje boli dnes nemysliteľné.Teda aspoň pre Jamesa.Siriusovu bujarú náladu neschladí nič.

Dvere tunela sa zrazu odchýlili.

James zmeravel.

Dnu nakúkal Severus Snape.

Z vedľajšej mietnosti sa ozývali zvuky bitky.James pristúpil ku dverám a ocitol sa pred vystrašným Snapom.

Vedel,že má len pár sekúnd.

Premenil sa a strčil ho naspäť do tunela.

Skočil za ním a zatresol dvere.

„Čo tu robíš?Ako si sa sem dostal?“vyštekol v šoku.

Snape rýchlo dýchal a vyvaľoval oči na dvere.

„To?To...bol vlkolak?“vysúkal zo seba.

„Bol.Vieš čo ti mohol urobiť?Kto ti povedal ako sa tu dostaneš?“naliehal James a posúril ho späť k Zúrivej vŕbe.

„Black!“vykríkol Snape:„Ten červoplaz!Chcel ma zabiť!“

„Veľmi za ním nezaostávaš!Ty si chcel zabiť mňa.“zúril James.

„James?!Si ti?“v tuneli sa ozvali Siriusove kroky.

„Choď do hradu!Bež!“súril James Snapa a ten sa rozbehol von,„Som tu Sirius!“

„Výborne,kde si...?“

„Si normálny?!Ty si povedal Snapovi ako sa tu dostane?!Zbláznil si sa?!Vieš si predstaviť čo sa mohlo stať?!Mohol ho zabiť!Oboch by nás vylúčili zo školy!A možno to aj urobia!A Remus?Vieš čo by na to povedal?!Do konca života by si to vyčítal!On by najviac doplatil na tvoje hlúpe žarty!“reval James.

„Bol to len žart...“hlesol Sirius,„Ja...nechcel som mu naozaj ublížiť...“

„Remus ho mohol roztrhať na kúsky.“drsne zopakoval James.

„Ja...prepáč.Viem si ale predstaviť koho by mohol rozhrhať.Moju mater alebo sesterničku Bellu...“

„Sirius!“James mu strelil facku„Spamätaj sa!“

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA