Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ak nie si moja 4.časť

27. 7. 2008


 

Po chladnom múre sa pomaly plazili ruky odeté v tme noci. Chodbou sa ozýval Bellin zrýchlený dych a jej matná postava sa črtala v hustnúcej hmle.

Do okien šľahal nemilosrdný dážď a zabraňoval mesačnému svetlu ovlažiť svitom zem.

Bellatrix privrela viečka a oprela sa chrbtom o stenu. Plecia jej trhlo od zimy, no napriek tomu sa prilepila o múr, akoby s ním chcela splynúť.

-Budem ťa tam čakať. Budem tam.... –zurčalo jej v sluchách ako vietor. –Raz ťa vezmem na mesiac a ešte ďalej.

„Raz..“zašepkala a spustila sa popri stene na zem.

„Raz ťa zabijem, Lucius!“vykríkla a kŕčovite sa rozosmiala. „Už ma nebudeš prenasledovať... Nebudeš...“

Jej šialený smiech sa ozýval hradom a miešal sa so zavýjaním vetra.

Bella sedela na zemi a lenivo sledovala pás svetla plaziaci sa po podlahe k jej nohám.

„Už ťa mám!“zavrčal jej pri uchu školníkov nahnevaný hlas.

Bella dvihla hlavu a pozrela do jeho starej šťastnej tváre.

„Vstávaj dievča, pôjdeme pekne spísať zápisnicu.“vyškieral sa školník, no s Bellou ani nepohol. „Mám zavolať niekoho z profesorov?“

Bellatrix rezignovane vytiahla prútik.

Petrificus totalus!“zašepkala rozhodne a školník sa prevrátil na podlahu zmeravený ako doska.

Chodbou zaznel zvuk rozbíjajúceho sa skla zo školníkoveho lampáša. Bella vstala a nenáhlivo sa vybrala chodbou preč od nehybného starca.

Na perách jej pohrával úsmev a spokojnosť sa odrážala i z jej privretých očí.

 

***************************************************************************

 

„Slečna Lestrangeová, ako si to predstavujete napadnúť školníka?“hučal Slughorne na Bellu sediacu v hlbokom kresle.

„To on napadol mňa!“uškrnula sa Bellatrix, „Ja som len nevinne sedela na chodbe.“

Slughorne si utrel zapotené čelo do obrúska a vystrúhal ustarostený pohľad starého otca, ktorý sa strachuje o svoju obľúbenú vnučku.

„Máte veľký talent na zaklínadlá, Bellatrix, ale ak budete napádať zamestnancov a študentov Rokfortu, bude to riešiť riaditeľ,“vysvetľoval skľúčene.

„Nech rieši, aj tak nič nerobí, len sa tvári dôležito!“odvrkla.

Slughorne si opäť utrel čelo a vytiahol akési papiere, zrejme spisy s prečinmi od školníka.

„Napadla študentku...“mrmlal si popd nos „ubližuje domácim škriatkom, mučí zvieratá- mačky, ropuchy a iné. Vyhráža sa profesorke Betwordovej, uráža ju neslušnými výrazmi.... Nebudem sa pýtať, čo ste jej povedali, Bellatrix, ale prečo?“

„Tvrdí, že sme si rovní.... my aj všetci ostatní... muklovia a humusáci!“rozohnila sa Bella.

„Takéto reči vám nebudem tolerovať, Bellatrix! Keby toto niekto počul! To by bola hanba!“bedákal Slughorne búrlivo gestikulujúc.

„Mimochodom, pán profesor, pozdravuje vás môj strýko.... Orion Black.“usmiala sa Bellatrix nevinne.

„Ó, ďakujem, váš strýko si ma iste pamätá zo školy, boli sme spolužiaci... áno, áno. To on presadzoval na Ministerstve mágie oddelenie čistokrvných čarodejníkov od... ostatných?“pohniezdil sa Slughorn v kresle, ktoré sa zrazu zdalo akési primalé pre jeho končatiny.

„Áno a takmer to dosiahol. Má veľmi dobré styky s najvyššími predstaviteľmi ministerskej moci, ale Denný Prorok z toho urobil škandál.“zamračila sa. „Môžem už ísť, pán profesor?“

„Iste, choďte, Bellatrix, choďte. A nezabudnite mi na večierku pripomenúť, nech vás zoznámim s Jasminne Kylopsovou, známou zaklínačkou... určite ste o nej počuli samé chvály!“

Bella prikývla a vytratila sa von. Túto situáciu zvládla s prehľadom a navyše sa uliala z čarovania.

Skôr než prišla do Slizolinskej klubovne však zazvolnilo a z učební sa vyrútili davy študenov.

Bellatrix sa zvrtla a zamierila ku schodom, aby sa dostala na tretie poschodie- do učebne OPČM.

„Čo chcel Slugy?“vyzvedal Rodlolfo, keď sa k nej pripojil na druhej chodbe.

„Bedákal, aký je zo mňa sklamaný,“stručne zhrnula Bella.

„Sklamaný? Z teba? Čo si urobila?“mračil sa nechápavo.

„Škloník vytiahol všetky moje staré priestupky, aby sa mi pomstil.“uškrnula sa. „Včera v noci som sa ho totiž zbavila čarami.“

Rodolfo zapískal a kútikom oka si ju premeral.

„Boli v Prorokovi písané nejaké útoky?“spýtala sa so záujmom, keďže si ráno nestihla prečítať noviny.

„Nie, nič. Lord Voldemort sa stratil,“usmieval sa Rodo.

„A ty sa nad tým usmievaš?“zamračila sa Bella.

„Nie, nie, to sa usmievam kvôli tebe...“

Bella prvrátila oči k stropu, čo okamžite využil okolo letiaci Zloduch a hodil na ňu hrsť piesku.

„Počkaj, pomôžem ti!“okamžite priskočil Rodolfo, keď Bellatrix nevyberane zanadávala.

„Máš to v očiach?!“snažil sa prekričať smejúceho sa Zloducha a odťahoval jej ruky z tváre. „Dovoľ, aby som ti pomohol, Bella!“presviečal ju.

„Daj pokoj,“zavrčala sa vytrela si z oka pár zrniečok piesku.

„Ukáž, pozriem sa, či tam ešte niečo máš.“

Bellatrix napokom odtiahla ruky a dovolia Rodolfovi, aby sa k nej naklonil.

Všetok život v akoby v tej chvíľi zastal... bola len ona, bol len on.. stáli uprostred chodby v dôvernej blízkosti a študentov náhliacich sa po chodbe akoby zahali oblak nepriehľadnej hmly, ktorá ich preniesla do inej sféry...

„Rodolfo?“potichu sa spýtala Bella napokon. „Chceš mi do očí pozerať celý deň?“

„Nie,“odvetil pohotovo a neprekvapilo ju, že tiež hovorí potichu . „Celý život.“

Bellatrix sa mu vytrhla z rúk a náhlivo cúvala k stene, kým na ňu nenarazila chrbtom. Rodolphus sa nehýbal, stál a z druhej strany na ňu uperal nerozhodný pohľad. Nevypovedaná otázka zavisla vo vzduchu a prosba v jeho očiach bola priam hmatateľná.

„Nie!“zakričala Bella, takže sa niekoľko študentov obzrelo. Rodolfo nevravel nič. Sklopil pohľad a sám odchádzal k učebni OPČM.

Bellatrix sa presúvala popri stene, kým nenarazila do kľučky. Podvedome ju stisla a vkĺzla do prázdnej malej miestnosti, bola útulne zariadená, práve tak, ako Bella potrebovala. Netušila prečo, ale niečo jej našepkávalo, že tu ju nik nenájde, že tu môže robiť čo len chce. A ona vedela, čo chce, vedela, čo potrebuje...

Miestnosť sa zrazu zdala väčšia, keď sa na opačnom konci zjavila akási figurína a mlčky na ňu hľadela neidiacimi očami.

Bella zdvihla prútik...

Securis!“vykríkla a na fifuríne sa obiavila hlboká rana, ako po zaťatí do stromu. Bella sa usmiala a opäť zdvihla prútik.

Fervefacio!“jedna strana figuríny sa obsypala veľkými červenými vredmi ako pokálené mäso.

Bella chytila prútik pevnejšie, akoby s ním chcela splynúť. Pomaly sa obzrel, aby sa uistila, že je v miestnosti sama a po tretíkrát namierila prútik na fugurínu.

Crucio!“vykríkla a telom jej preletel záchvev uspokojenie, keď sa figurína zvalila na zem. Teraz už zostáva len jedniné.. byť milosrdná... zostáva len Funestus telum(smrtiaca zbraň)-„Avada Kedavra!“

Voskový Lucius Malfoy zostal nehybne ležať pri jej nohách.

 „A keď ťa nájdem živého, Lucius,“zasmiala sa Bella šialene neveselo. „Skončíš podobne!“

 

***

 

Okolie hradu sa už ponorilo do tmy, keď sa odsunula stena v Slizolinskej klubovni a dnu vošla Bellatrix. Rodolfo sediaci v kresle najbližšie k nej vyskočil a nervózne si zahryzol do pery. Zjavne čakal, kedy príde.

„Čo je, Rodo?“usmiala sa a nebezpečne sa priblížila.

„Kde si bola? Celý deň si sa neukázala a nebola si sa ani najesť...“vyzvedala a so záujmom si ju prezeral, akoby ju ešte nikdy nevidel.

„Záleží na tom?“nadvihla obočie, čím mu dala najavo, že odpovedať nemusí, chytila ho za hlavu a rukou mu prehrabla tmavohnedé vlasy. „Teraz som presa tu.“

Rodolphus sa sklonil a ich pery sa spojili v dlhom bozku. Napokon ho Bellatrix pustila a vykročila k dievčenským izbám.

„Neodchádzaj, Bella,“chytil ju za ruku a pritiahol naspäť k sebe. „Zostaň pri mne.“

„Neboj, na to budeme mať ešte dosť času,“uistila ho a prešla popri zízajúcej Narcisse do dievčenských spální.

O nikoľko minút sa dvere jej izby otvorili a narcissa vkročila bez vyzvania dnu. Bellatrix odložila kefu na vlasy a znudene sa k nej otočila.

„Nevieš aspoň zaklopať?“

„A čo?“

„Aké a čo?“

Narcissa zjavne rezignovala a prešla ku koreňu problému.

„Vy spolu chodíte? S Rodom...“

„Áno, ak ťa to tak trápi,“uškrnula sa sebavedomo Bella. „A ta sa na neho ani nepozrieš, Cissy. Nedopustím, aby si mi opantávala frajerov, rozumieš?“

Narcissa pokrčila nos a sadla si na najbilžšiu posteľ, čo značilo, že rozhovor pre ňu len začína.

„Môžem sa dívať na koho chcem,“vyhlásila detinsky a prehodila si nohy jednu cez druhú.

„Provokuješ?“spýtala sa Bella pobavená jej deckosťou a opäť chytila kefu do ruky.

„Nie, len ti hovorím, že sa môžem dívať a môžem chodiť s kým chcem,“zapárala na ďalej Narcissa.

Bellatrix zmeravela s kefou vo vlasoch a v zrkadlovom odraze vrhla na sestru obzvlášť znechutený a nahnevaný pohľad.

„Keď budeš písať Luciusovi, spomeň mu, že Rodolfo so mnou chodí, Narcissa. Iste ho to poteší... inak, čo má tvoj budúci nové?“spýtala sa so silným dôrazom na slove tvoj.

„Stále robí pre Temného pána,“hrdo vyhlásila Narcissa. „A je veľmi úspešný. No a, samozrejme, nemusíš sa báť, že mu nespomeniem tvoj nový vzťah.“

Bella mala dojem, že nazývať tento „vzťah“ novým je trochu čudné, keďže Rodolfo za ňou behal už minulý rok a ona ním Luciusa porovokovala, ale nechcala Cissy v nevedomosti a pokračovala vo svojej jednotvárnej činnosti i keď vlasy už mala dokonale hladké(viem, je to dosť nezvyčajné pri jej účese).

Dvere sa opäť otvorili a dnu nakukla Devyn, jedna z Belliných spolužiačok a zamračila sa na Narcissu, ktorá sa roztiahla po jej posteli.

„Myslím, že môžeš odísť, Cissy,“slušne ju požiadala Bella ale zrkadlo ukázalo jej krivý úsmev. „Náš rozhovor sa skončil... a ešte Luciusa pozdravuj...“

Narcissa zmrštila nos ešte viac, nahnevane fľokla na Devyn a vybehla z izby.

„Vy sa hádate?“nadvihla Devyn obočie, keď sa za ňou zabuchli dvere.

„Zjavne!“odsekla Bella a jej tón znel nahnevane i sklamane zároveň.

Devyn si prešla rukou po krátkych hnedých vlasoch. „A ty teraz chodíš s Ro...“

„Daj mi pokoj!“vyštekla Bellatrix rozladene, vstala a vytiahla zo zásuvky listy previazané čiernou stuškou. Hodila sa na posteľ a zatiahla okolo seba tmavozelené závesy.

Devyn otvorila ústa, aby jej zapriala dobrú noc, no radšej ich naprázno zavrela a bez slova zmizla v kúpeľke.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA